1/40

557 38 8
                                    

,,Cem nanuk." Zasmiala som sa a pozrela som sa na Jacoba,ktorý sa na mňa prosebne díval. Boli sme v potravinách a kupovala som nám niečo pod zub na raňajky. Jacob stál pri chladiacich boxoch a nadšene sa díval na mrazák plný nanukov.

,,Tak si vezmi ktoré chceš."pousmiala som sa na neho. Nadšene zodvihol svoje zelené smaragdy a nervózne si hryzol do pery. Neisto sa na mňa díval a pýtal si povolenie.

,,Vezmi si láska ,naozaj môžeš." Jacob otvoril okamžite mrazák a vybral si z neho svoj najobľúbenejší nanuk a podal mi ho.

,,Ešte si prosíš niečo ?" Pokrútil hlavou a podal mi rúčku.

,,Mamička?"postavili sme sa do radu ku pokladni a pozrela som sa na Jacoba.

,,Áno,chrustík?" Pousmiala som sa.

,,Nikdy neodídeš?" Zašepkal potichu. ,,neodídeš ako tato?" V jeho prenadherných očiach sa objavili slzy a moje srdce vynechalo milión úderov.

,,Nikdy ťa neopustím Jacob. Nikdy."povedala som a pobozkala som ho na čielko. ,,Som tvoja mama,umrela by som bez teba,rozumieš mi?" Jemne prikývol a oprel si hlavičku o moje rameno.

,,Čo ťa to napadlo láska? Nevedela by som bez teba žiť." On sa jemne zasmial a pevne ma stískal. On bol moje všetko ,môj život a zmysel.


Harry POV:
Cam mi dala adresu Seleny. Musel som ju jednoducho vidieť,ju aj syna. Nemôže mi v tom zabrániť,nemôže. Nevezme mi už ani len jeden deň bez neho,okradla ma o jeho najdôležitejšie okamihy života,o jeho prvé kroky ,prvé slová ,o jeho úsmev a hlavne lásku.

Pokrútil som hlavou nad svojimi myšlienkami a zazvonil som na jej dvere. Čakal som kým mi otvorí,boli doma. Jacobov krik bol počuť až na chodbu a jej tiež. Boli šťastní,boli šťastní bezo mňa. A mňa to bolelo. Nie preto, žeby som im to neprial,ale pretože som to chcel zažívať s nimi. Chcel som byť ich súčasťou. Túžil som po tom tak veľmi ,ako som túžil po Selene ,keď som ju prvý krát uvidel. Neskutočne moc.

,,Sel?"potichu som sa ozval,keď otvorila dvere. Chcela ich rýchlo zavrieť,lenže moja noha jej v tom zabránila.  ,,Chcem vidieť malého,mám nato právo."

,,Máš nato právo?!" Vykríkla ,jej nádherne husté vlasy,ktoré boli opäť hnedé,frustrovane prehrabla. Vyzerala tak neskutočne nevinne.

,,Mám. Som otec. " Nahnevane som sa na ňu pozrel. Jej oči boli temné. Už neboli gaštanové a žiarivé. Boli čierne a plné chladu. Dospela,zmenila sa. Zmenil som ju ja. Ublížil som mojej nevinnej láske. Prečo?

,,Nemáš. V rodnom liste je uvedený Liam a nie ty." Moje srdce vynechalo pár úderov,tie slová mi prinútili Nahnevane udrieť päsťou do steny. Cítil som,ako mi vrie krv v žilách,moje čelo sa skrčilo a naštvane som sa na ňu díval.

,,Testy DNA si dám spraviť ,dám ťa na súd a ver mi,že mi ho pridelia!" Zakričal som nahlas a v tom okamihu sa Selene spustili slzy a začala krútiť hlavou. ,,Dám ťa na súd ,to ti prisaham akože sa volám Harry Styles. A Jacob už bude navždy môj. Potom zistiť čo som zažíval celé tie roky."

,,Nie.."Zavzlykala. Hlavou krútila ako zmyslov zbavená. ,,Ty si nás nechal...odišiel si. A teraz mi vezmeš syna?" Jej prsty sa dotkli jej spánkov. Premasírovala si ich a silno zasyčala.

,,Mamička?" Ozval sa jemný detský no zároveň chrapľavý hlas. Jacob,ktorého vlasy boli nádherne gaštanové a kučeravé,oči jasnejšie ako ten najdrahší zelený rubín ,prišiel ku dverám a skryl sa za nohy svojej mami. Hanbil sa. Bol neskutočne krásny.

Daddy, Please  /h.s/Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt