Daddy, Please /h.s/

1/34

,,Pššt,maminka je tu,som tu." Šepla som Jacobovi,keď po hodine otvoril svoje nádherne zelené očká.

Jeho tvárička bola jasnejšia ako čokoľvek na svete. Jeho nádherne očká boli dokorán otvorené a klipkali svojimi dlhými mihalnicami,ktoré tiež zdedil po svojom otcovi.

,,Nikdy ťa neodpustím." Šepla som cez slzy a vzala som si malého na ruky. ,,Nikdy ,Jacob. Nikdy ťa nikomu nedám,si môj." Šepkala som a objimala som ho,v mojom náručí spokojne oddychoval.

Bola som veľmi nešťastná z celej situácii ,ktorá sa diala. Mala som chuť odísť niekam ďaleko a žiť iba so svojim synom. Nepotrebovala som nikoho,iba jeho. Iba Jacoba.

,,Selena. Otvor." Ozval sa Liamov hlas. Povzdychla som si,prešla som ku dverám a otvorila ich.

Zbadala som Liama a môjho otca. Pozrela som sa na nich a neskôr sa otočila chrbtom. O čo im ide?

,,Čo sa stalo ? Čo chcel Harry?"ozval sa ako prvý otec.

,,Nič nechcel,o čo ide? Je to medzi nami." Povedala som. V hĺbke svojho srdiečka som nechcela,aby mal problémy. Nechcela som ,aby bol smutný.

,,Prosím?!"ozval sa Liam a päsťou zasiahol dvere tak silno,až popraskali. Jacob začal nahlas plakať,pretože sa zľakol.

,,Čo to robíš?"povedala som pokojným hlasom a snažila som sa utíšiť malého.

,,Ty čo robíš! Kurva Sel,neser ma!" Zakričal nahlas ,nespoznávala som ho. Otec sa na neho vyjavene díval.

,,Dávaj si pozor na ústa Liam." Ozval sa otec a nahnevane sa na neho díval. ,,Na moju dcéru nebudeš agresívny."

,,Nevravte ,Edward! Dopekla čo si mám myslieť?! Bola s ním zavretá v jednej kúpeľni pól hodinu! " po líci mi stiekla ďalšia slza.

,,Čo si to o mne myslíš?"Zavzlykala som. ,,Nikdy by som ťa nepodviedla!"Zavzlykala som.

,,Neverím ti." Ozval sa zrazu. Otec radšej vzal Jacoba a išiel  s ním do obývačky. Pozrela som sa na Liama,ktorý sa na mňa nenávistne díval.

,,Neveríš?" Opýtala som sa. Akoby som sa snažila uistiť samu seba,či som nepočula zle.

,, Nie. Neverím. Ani nikdy nebudem,pretože si do neho zamilovaná."   Sklamane som sa na neho pozrela a pokrútila som hlavou. Prešla som okolo neho bez jediného slova a išla som do obývačky za rodičmi.

Z úst mi unikol hlasitý vzlyk a ppzrela som sa na otca. Bolo mi ľúto seba? Harryho? Či Liama? Ani sama som nevedela. No bolo toho na mňa veľa a jediné,čo som v tejto chvíli chcela,bolo byť ďaleko. Ďaleko od nich.

,,Otec..prosím ,môžeme u vás dnes prespať?"zašepkala som. Mala som na mysli seba a Jacoba.

,,Samozrejme ,Sel.." ozval sa otcko a vzal ma do náručia. ,,Upokoj sa,dievčatko. Porozprávam sa s Liamom." Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.

,,Nikam nepôjdete ,Selena."začula som Liamov hlas ,kráčal dolu schodmi a vzal si Jacoba od mojej mami.

,,Si moja manželka,ostaneš pri mne." Privrela som oči a snažila som sa všetko vstrebať. Chcela som byť od neho čo najďalej. Ubližoval mi. Možno to nebola ani jeho vina,že som sa pri ňom cítila nesvoja. Bola to moja chyba. Pretože ani po roku manželstva s ním,som nebola schopná ho milovať,brať ho ako svojho manžela.

Ja som chcela iba môjho Harryho. A myšlienka nato,že ma možno miluje,ma nútila chcieť odísť. Odísť od Liama. No vedela som,že je to iba hlúpa ilúzia.

Pretože on nebola schopný milovať. Môj nádherný ,vysoký,mužný a drzý Harry,nemiloval. Iba využíval,klamal a podvádzal. Toto bola jeho skutočná tvár.

,,My už pôjdeme,nech sa v pokoji pozhovárate." Ozvala sa mama,vzala môjho otca za ruku a odišli bez jediného slova. Pozrela som sa na Liama a nahla som sa po Jacoba,ktorého mi odmietol dať. Skrčila som nahnevane obočie.

,,Prečo mi nedovolíš ho mať?" Ozval sa.

,,Chcem mu dať piť." Zašepkala som potichu zo strachom.

,,Ja mu dám."

,,Je to môj syn." Povedala som.

,,Aj môj."  Pokrútila som hlavou a nasilu som si ho vzala ku sebe.

,,Poď môj maličký..moje šťastie."usmiala som sa na neho a malý sa nahlas zasmial.

,,Podobá sa na neho." Ozval sa zrazu. Od šoku som pootvorila ústa a pozrela som sa na Liama.

,,Áno."bolo jediné,čo som bola schopná povedať.

,,Nikdy na neho nezabudneš,už teraz nie. Kvôli Jacobovi. Nemal som v ten deň zastaviť doktora." Akoby to vravel zo všetkou nechuťou a nenávisťou. Šokovane som sa dívala na Liama a držala som Jacoba pevne pri sebe.

,,Si zlý.."Šepla som zo slzami v očiach. ,,Nenávidiš moje dieťa? " Šepkala som.

,,Čože? To nevravím.."ihneď pochopil načo myslím a podišiel ku mne.

,,Nepribližuj sa ku mne! Už viac nie,Liam!"Zakričala som Nahnevane.

,,Sel..."

,,Mám toho pokrk! Rozvedieme sa! Môj Jacob nebude vyrastať niekde,kde ho nemajú radi!"

,,Ja ho mám rad..Ja som to tak nemyslel.." pokrútila som hlavou.

,,Zajtra odchádzame. Je koniec." Zašepkala som a išla som s Jacobom do izby,kde sme sa zavreli.

Vydýchla som a privrela som oči.

Zdalo sa mi..zdalo sa mi,že je dobrý.

Že ma má rád. Že ma miluje.

Lenže to nebola láska,bol posadnutý. Bol mnou posadnutý.

Ja som odmietala žiť s niekym takým.

Liam POV:
Od zlosti som otvoril fľašu whisky a okamžite som si z nej odpil. Nemôže sa so mnou rozviesť...to jej nikdy nedovolím.

Bol som si istý,že s Harrym spala. Milovala ho,bola z neho úplne ma mäkko. Aj slepý by si všimol,ako sa jej zrýchli dych iba pri pohľade na neho. Podlamovali sa jej kolená a jej oči žiarili. Nikdy na neho nezabudla.

Mňa iba celý čas vodila za nos,prečo? Prečo som zachránil toho malého? Prečo som jej nedovolil ,aby si ho dala vziať? Jacob je kópia Harryho Stylesa. Preto sa Selene nikdy nepodarí ma milovať. A to ma nútilo začať to nevinne dieťa zo všetkého obviňovať.

Obviňovať z môjho nešťastia.

Z jej nešťastia.

A z nášho nešťastného manželstva.

Pretože tak to aj bolo,neboli sme šťastný ,neboli sme rodina.

No ja nedovolím ,aby ma opustila. Bude trpieť so mnou. Rovnako ako aj ja.

Ak neostane pri mne,zničím ju. Aj ju aj jej syna.

Akože sa volám Liam Payne.

•••
Baby moje,napadlo ma,že po dokončený tohoto príbehu,by som začala prepisovať príbeh Sad Life,ktorý už bol zverejnený.

Bol by záujem?

•Scajka•