Daddy, Please /h.s/

1/36

,,Jacob..."Zavzlykala som a so šokom som sledovala,ako ho Liam namočil do vaničky. Okamžite Jacob spustil obrovský plač a neskôr nastalo ticho,bol ponorený na hladine vane.

,,Stylesov parchant."

,,Preboha..."začula som chrapľavý hlas ,Harry neváhal ani sekundu a okamžite prešiel ku vaničke a vytiahol Jacoba.

,,Jacob.."Zavzlykala som nahlas. ,,Jacob!"vykríkla som a vzala som si malého na ruky. Z jeho úst unikal hlasitý plač až taký,že nebol schopný popadnuť dych.

,,Styles!"zakričal Liam a nenávistne sa na neho pozrel.

,,Ty si psychopat! Čo si to urobil?!"vykrikoval Harry. Päsťou zasiahol jeho tvár a následne sa do seba pustili.

,,Prosím..."Zavzlykala som a ppzrela som sa na Jacoba,ktorý hlasno plakal. ,,Prosím..Jacob. Už nie." Jeho plač mi trhalo srdce. Cez všetky tie údery,ktoré som dostala od Liama ,som nebola schopná sa normálne hýbať.

No vidieť Jacoba v tomto stave bolo oveľa horšie ,ako to,čo mi urobil Liam. Nedokázala som zabrániť tomu,čo sa stalo. Ak by neprišiel Harry,Jacoba by utopil. A myšlienka nato,že sa to mohlo skutočne stať,ma nútila spustiť další vodopád sĺz.

Vzala som deku,ktorá tu bola a zabalila som do nej Jacoba.

,,Harry.."vzlykla som ,keď som si uvedomila,čo sa tu skutočne deje. ,,Harry.."zopakovala som. Liamovo bezvladne telo ležalo ma zemi a Harry sa na neho nenávistne díval.

,,Sel.."zašepkal a pozrel sa na mňa. ,,Musíš ísť do nemocnice..okamžite." Prikývla som. Pozrela som sa na Jacoba,ktorý sa na mňa so strachom díval a potichúčky vzlykal.

,,Som tu ..už ti nikto neublíži..prepáč mi." Zašepkala som a pobozkala som ho na čielko. ,,Prepáč mi." Zopakovala som malému a privrela som oči.

,,Pššt..poďme." Svojou veľkou rukou ma objal okolo ramien a nahol sa po malého ,pokrútila som hlavou na znak toho,aby mi ho nebral. ,,Ja mu neublížim." Ozval sa potichu.

Zavzlykala som a pevne som držala Jacoba vo svojom náručí. Harry mi pomohol nastúpiť do auta a vzal nás do nemocnice.

Harry POV:
Vedel som to. Vedel som,že potrebovala moju pomoc. Nemohla mi len tak zavolať,preto som sa rozhodol okamžite naštartovať auto a ísť na pomoc mojej princeznej.

No ani v najhoršom sne som si nemyslel,že po mojom príchode zbadám to čo som zbadal.

,,Selena..." zašepkal som,keď som ju uvidel na schodoch stať,pridržiavať sa a len vykrikovať meno svojho syna. Bola v akomsi tranze ,bez jediného pohnutia,celá dobitá.

,,Preboha." Ozval som sa,keď som zbadal ,čo Liam robí. Úbohý a nevinný Jacob bol ponorený do vaničky a on sa na neho len tak díval.

,,Stylesov parchant."  Nechápavo som sa na neho pozrel,no okamžite som k ním pribehol a vybral som Jacoba z vane a dal ho Selene.

,,Styles!" Vykríkol a ja som mu päsťou zasiahol nos.

,,Skurvený psychopat!"vykríkol som a dal som mu ďalšiu ranu. ,,Vyjebanec!" Naštvane som sa na neho pozrel a mlátil som ho hlava nehlava.

,,Ako si sa opovážil?!" Vykríkol som a kopol som ho do brucha.

,,Je to parchant! Tvoj parchant!" Vykríkol a ja som od šoku pootvoril ústa. ,,Tvoj parchant!"

Pozrel som sa na Selenu,ktorá len tak objímali malého a nevnímala nič okolo nej. Bola sústredená iba na svojho syna. Nášho syna. On bol môj syn. Preboha.