Daddy, Please /h.s/

1/43

,,Som v pohode."Šepla som. Môj malý Jacob stál nado mnou a pevne ma stiskal vo svojom náručí. Ubehlo už pár týždňov po tom,čo som sa dozvedela o svojej chorobe. Snažila som sa nemyslieť nato,že umieram. Že budem bez syna ,že moj syn nebude mať mamu. Lenže táto skutočnosť ma ranila,ubližovalo mi to.

No ešte viac ma ničila skutočnosť ,že je na mňa Jacob tak veľmi naviazaný. Že si bezo mňa nevie predstaviť ani jeden deň,že ma môj synček skutočne potrebuje. Nechcela som mu ublížiť. Nikdy som si to neželala. Nikdy.

,,Veľmi sa bojím mamička." Povedal Jacob. Svojimi prštekmi mi zotrel slzy a pozrel sa mi hlboko do oči. ,,Si veľmi šmutná." Jemne som sa na neho usmiala a pokrútila som hlavou.

,,Jacob." Šepla som. ,,keď si pri mne,som tá najšťastnejšia mamička." Jacob sa jemne zachichotal a ja som sa iba nesmelo usmiala cez všetku tú bolesť,ktorú som v sebe cítila.

,,Kedy príde ocko?" Hneď ako sa to spýtal,zazvonil zvonček a Jacob ma okamžite pustil. Rozbehol sa ku dverám ,otvoril ich a skočil svojmu otcovi do náručia. Vedľa Harryho sa nachádzala Cam a mňa silno bodlo pri srdci. Prečo?

Zničil ma.

Nahovárala som si,že som ochorela kvôli nemu.

Že všetka tá láska a bolesť musela už raz skončiť.

A riešením bola moja smrť.

Moja choroba mala byť mojou spásou.

,,Môžem ďalej?"ozvala sa Cam a ja som iba neni prikývla a otočila som sa im chrbtom.

Jacobová malá ručička bola v tej Harryho a ja som sa jemne usmiala. Miloval svojho otca ,miloval ho. Rovnako ako som ho milovala aj ja.

Celé tie mesiace som dúfala,že ho môj náhly odchod až tak neráni.

,,Mamička." Ozval sa Jacob a pozrel sa na mňa.

,,Áno láska?" Pousmiala som sa.

,,Môžem chipsy?" Moja ruka sa dotkla jeho líca a prikývla som. Jacob nadšene nadskočil a utekal ku stolu odkiaľ si vzal svoje obľúbené chipsy.

,,Ako sa máš?" Harryho chrapľavý hlas spôsobil,že na mojom tele naskočila husia koža.

,,Ja..je mi fajn." Odpovedala som. Nikto sa nikdy nedozvie skutočnú pravdu. Nikto.

,,Láska,nevezmeme Jacoba do parku? Nech si Selena oddýchne." Camille sa usmiala na Harryho a jej pery sa dotkli jeho líca. Odvrátila som pohľad a privrela som oči.

Moje srdce sa rozpadlo na milión malých kúskov a mala som pocit,akoby ma niekto práve prepadol.

Pretože myšlienka nato,že Camille patrí do jeho života ma ničila.

Ničilo ma to,že sa rozviedol kvôli nej. Že ju miloval.

A mňa nebol nikdy schopný mať rád.

,,Nevie..." ani som mu nedovolila dohovoriť.

,,Môžete ísť kľudne ,ja si pospím zatiaľ."Povedala som a do oči sa mi nahrnuly slzy.

Nikdy si neodpustím ,že som im dovolila hrať sa na rodinu. Že môj syn bude raz jej synom.

,,Si si istá?"neisto sa na mňa pozrel Harry a ja som len jednoducho prikývla.

Bolo to tak najrozumnejšie. Ja tu jedného dnes nebudem a Jacob bude potrebovať materinskú lásku.

,,Jacob!"Zakričala som a snažila som sa udržať slzy v očiach. Môj hlas sa chvel a ruky sa mi od bolesti triasli. ,,Pôjdeš s tetou a s ockom von."

,,Bez mamičky ňe!" Vykríkol a dupol nohami.

Opustila som ho. Nedokázala som prežiť.

,,Ale bude tam aj ocko a kúpi ti nanuk." Žmurkla som a Jacob pokrútil hlavou.

Harry POV:

,,Jacob má pravdu. Nemôžeme ísť bez teba ,Cam pôjde domov." Povedal som a pozrel som sa ja Camille,ktorá sa na mňa naštvane pozrela. Urazené sa odo mňa odtiahla ,vzápätí kabelku,tresla dverami a už jej nebolo.

,,Harry.." pokrutil som hlavou a pozrel som sa na Sel,ktorá sa oprela o stenu a silno si stisla hlavu.

,, čo sa deje?" Okamžite som sa na ňu pozrel,o nosa jej začal stekať krv a z oči jej padali slzy. Od bolesti iba zasyčala.

,,Mamička!" Jacob sa nahlas rozplakal a utekal ku nej. No Selena ho jedným odsunutím zastavila a rozbehla sa do spálne.

Jediné čo bolo z izby počuť ,bol jej hlasitý plač a krik zároveň. Nechápavo som sa díval na dvere,no rýchlo som sa spamätal a vzal som si Jacoba ku sebe a snažil som sa ho utíšiť.

,,Pššt,mamička je v poriadku."

No ja som vedel,že nieje.

A pravdu som sa dozvedel príliš neskoro.

Prišiel som o ňu.