Daddy, Please /h.s/

1/35

,,Som hlupák!"Vykríkol Liam nahlas a fľašu,ktorá bola už skoro prázdna,hodil o stenu. Nahlas som vykríkla a keď som začula Jacobov hlasitý plač,mala som chuť sa rozbehnúť za ním,no zabránil mi v tom Liam,ktorý ma pevne držal pri sebe.

Nahlas som zazvlykala a snažila som sa od neho čo najrýchlejšie dostať,no jeho stisk bol tak pevný,že som nebola schopná urobiť ani jediný pohyb.

,,Liam.."vydýchla som,hlasito dýchal vďaka čomu som mohla cítiť ten nechutný pach alkoholu. ,,Si opitý,musím ísť za Jacobom." Zašepkala som pomedzi môj hlasitý plač.

Môj malý chlapček hlasito plakal a ja som mu nevedela pomôcť. Nemohla som sa ku nemu priblížiť a upokojiť ho,pretože Liamovi preskočilo.

,,Nerozvdieš sa so mnou! To nikdy nedovolím! Všetko je vina toho Stylesovho parchanta!" Nenávistne vykrikoval,z jeho očí padali slzy. No mne ho nebolo vôbec ľúto. Bol bezcitný.

,,Si chorý..preboha pusť ma konečne! Odchádzam! Všetko poviem Harrymu! Poviem mu,že malý je jeho!"Zakričala som z plného hrdla a päsťami som ho udierala do ramien.

,,Zabijem ťa!" Z celej sily som ho kopla medzi nohy a rozbehla som sa do Jacobovej izby. Zavrela som dvere na kľúč a ku dverám som pritlačila všetok nábytok,ktorý sa v izbe nachádzal.

,,Pššt..mama je tu. Som tu,slniečko." Šepla som a vzala som si Jacoba na ruky. Okamžite prestal plakať. Oprela som si ho o rameno a on spokojne zaspal.

Cez všetky slzy ,ktoré mi zabraňovali vidieť jasne a zreteľne,som sa snažila nájsť môj mobil. Spomenula som si,že sa nachádza v našej spálni a tak som Jacoba uložila do postieľky a prikryla ho.

Utrela som si všetky slzy a priblížila som sa opatrne ku dverám. Potrebovala som zavolať svojmu otcovi,aby ma odtiaľto vzal.

Bála som ho.

Veľmi som sa ho bála.

,,Otvor." Zaklopal na dvere a ja som potichúčky vzlykla. ,,Neublížim ti.." povedal potichu. Pokrútila som hlavou a sadla som si na komodu,ktorá bola pritlačená o dvere.

,,Kurva otvor!" Jeho hlas bol zrazu agresívnejší a mne sa roztriasli ruky. ,,Otvor,inak tie dvere vyrazím."

,,Nechaj ma Liam..bojím sa ťa." Zavzlykala som.

,,Otvor." Bolo jediné čo povedal. Privrela som oči a pozrela som sa na Jacoba,ktorý spokojne spinkal.

A môj materinský cit ma nútil otvoriť.

Otvoriť,pretože inak by zobudil môjho malého synčeka.

,,Bojíš sa ma?"zašepkal zrazu,keď som dvere otvorila. Okamžite som prikývla a on ma surovo potiahol za ruku.

,,Si opitý ,Liam..nevieš čo robíš."vzlykala som ,keď ma zobral do izby.

,,Oddaj sa mi..s takou láskou a vášňou,ako Harrymu.." z očí sa mi začínali liať ďalšie vodopády sĺz,z úst mi vychádzali hlasite vzlyky a krútila som hlavou.

,,Hnusíš sa mi.."

,,A on?!"

,,Milujem ho! Pochop to!" Vykríkla som Nahnevane. Nenávidela som ho. V tejto chvíli som si želala iba to,aby umrel.

,,Kedy na neho konečne zabudneš! Kurva!
Čo má on čo ja nie?!"vzlykol a silno ma kopol do rebrá,až tak silno,že som sa obrátila na druhu stranu.

Z mojich úst vychádzali hlasité stony bolesti a ruky som mala priložené na rebrách,aby som mu zabránila v silnejších úderoch.

Lenže Liam ma mlátil hlava nehlava ,akoby bol nepríčetný.

,,Liam.."zašepkala som pomedzi stony a vzlykla som. ,,Prosím.."

,,Aj ja som ťa prosil..prosil som ťa,aby si ma milovala." Utrel si slzy a posledný krát do mňa kopol.

Bolestne som vykríkla a privrela som oči.

,,Vypadni!"zakričal. No ja som sa nezmohla ani na jediný pohyb.  Iba som bolestne ležala na zemi a nahlas plakala.

,,Ešte ma čaká jeden nevyriešený účet a potom môžeš vypadnúť!" Vykríkol a ja som sa ku nemu rýchlo doplazila a chytila som mu nohu.

,,Nie!"Zakričala som,no on ma odkopol preč od seba a išiel za mojim malým Jacobom.

,,Preboha nie!" Vykríkla som a zbadala som na zemi mobil. Ihneď som vytočila prvé číslo,ktoré ma napadlo.

Harry.

,,Ehm..Selena?" Ozval sa jeho hlas. Začula som napúšťanie vane.

,,Liam! Nerob to!" Vykríkla som nahlas. Odhodila som mobil a so strachom som sa snažila postaviť. Cez všetku tú bolesť som sa postavila a rýchlym krokom som išla za Jacobom. Pridržiavala som sa steny,ktorá mi pomáhala v pohybe.

,,Liam!"Zavzlykala som,keď som začula hlasitý plač Jacoba.

Vošla som do izby a Liam,ten dobrý Liam,anjelsky Liam,držal Jacoba nad vaničkou a nahlas plakal.

,,Jacob!"Zakričala som a akoby všetka tá bolesť prešla a okamžite som ku ním prešla,no už bolo neskoro. Jacob bol namočený vo vaničke.

,,Nie!!!"

•••
•Scajka•