Daddy, Please /h.s/

1/30

,, Ako si to mohla urobiť?" Jeho chrapľavý hlas bol celý ubolený, bol zranený. Zranila som ho. Ja som ho zranila, ublížila som mu. No prečo mám výčitky svedomia? Prečo? Keď on mi zničil celý môj vysnívaný život? Keď on mi toľko krát bodol nôž do chrbta? Prečo tie výčitky? Pomstila som sa, prečo nie som spokojná?

,, Si neskutočná suka!" Ozval sa opäť. Hlasitý plač dieťaťa sa ozýval celou miestnosťou. Môj malý synček potreboval mamičku. Potreboval byť v mojom náručí , aby sa upokojil.

Chcela som ísť k postieľke ,ale zabránil mi v tom náhly a prudký odťah. Odtiahol ma od postieľky a tým zabránil, aby som sa priblížila ku synčekovi.

,,Nie! Už viac neuvidíš môjho syna!" Harryho hlas zvýšil tón  a ja som sa nahlas rozplakala.

,,Vezmem ho,vezmem si ho." Povedal potichu a vzal malého z postieľky. Jedine čo som videla bola jeho miznúca postava v diaľke a počula som iba plač. Plač svojho milovaného synčeka.

Vzal mi ho.

Z úst sa mi vydral hlasitý výdych. Moje oči sa prudko otvorili a rýchlo som sa porozhliadla okolo seba. Pozrela som sa dezorientované na infúziu ,ktorá mi stekala do žíl. Okamžite som si spomenula nato čo sa stalo. Pozrela som sa na svoje brucho,v ktorom sa už nenachádzalo moje dieťa.

V tom momente mi z očí začali stekať slzy , moje ústa sa zmohli len na tiché vzlyky. Vytrhla som si infúziu z ruky a bolestne som sa chcela postaviť z postele. Okamžite sa mi podlamili kolená a tak som spadla na zem.

Bože..nie ,prosím. Môj synček. Môj maličký nemohol odísť. Nie. Nemohol ma opustiť. Nie!

Nahlas som začala kričať a udierať do zeme. Neriešila som krv,ktorá mi stekala z rúk. Mňa len zaujímal môj malý chrobáčik. Ak tu nieje on,nemám tu prečo byť.

,,Nie!" Zakričala som a tvar som si položila na studenú podlahu a bolestne som sa schúlila.

,,Sel?"začula som Liamov hlas. Ani som sa na neho nepozrela,nezaujímal ma v tejto chvíli nikto. Chcela som len umrieť.

,,Selena prosím.."začula som opäť jeho hlas. Žiadala som ho o to,žiadala som ho! Prosila som ho , aby mi zachránil syna. Sľúbil to. Sľúbil mi to.

,,Nikdy ti to neodpustím!vypadni! "Zakričala som nahnevane. ,,Zabil si ma! Zabil si moje dieťa!"nenávistne som kričala a nahlas som vzlykala. Z jeho oči začali padať slzy,bolestne sa na mňa divál. Akoby neveril,že som niečo také dokázala povedať.

Rýchlo sa spamätal a podišiel ku mne bližšie. Keď sa dotkol mojej krvavej ruky,nenávistne som ho odstrčila a naďalej som plakala. Ako to mohol dovoliť? Dohodli sme sa..

,,Láska..prosím,"Zavzlykala Liam a aj napriek mojim slovám a môjmu bráneniu sa,ma vzal na ruky. Vzal ma na ruky a uložil do postele.

,,Vypadni Liam!" Nahlas som vzlykla a privrela som oči.

,,Sel..naše dieťa žije... ako si to môžeš o mne myslieť?"Zavzlykal. Utrel si slzy,ktoré mu stekali. ,,Nikdy by som ťa nesklamal. Nikdy. Milujem ťa.." Ppzrela som sa na Liama a okamžite som sa prilepila na jeho pery. Ďakovné som ho bozkávala a silno ho stískala vo svojom náručí.

,,Liam..." Šepla som. ,,Dones mi syna." Zašepkala som potichu.

,,Najskôr ťa musia ošetriť." Odmerane povedal a vstal z postele. Čo som to urobila? Ako som mohla môjmu anjelovi takto ublížiť?

,,Liam.." zašepkala som .

,,Nie ,teraz nie." Zodvihol ruku na znak toho, aby som mlčala. Uplakané som sa na neho ppzrela a ostala som ticho.

Bola som zmätená.  Ach ,Harry. Kiežby si bol pri mne. Pri nás.

•
,,Och,preboha." Zašepkala som,keď sme prišli domov. Môjho maličkého Jacoba Edwarda som mala na rukách a Liam bral moje veci. Usmiala som sa,keď som si s Jacobom sadla. Bol taký rozkošný. Jeho očká boli jasnejšie ako Harryho smaragdy. Bol taký nádherný, jeho guľatý noštek bol taký roztomilý.

Prisaham Vám, že bol neuveriteľne nádherný. Taký čistý , nevinný a dobrý. Akoby bol naozaj Liamov, akoby bol po ňom. Akoby ho nestvoril taký zloduch akým je Harry Edward Styles.

No i napriek všetkej bolesti, ktorú som v sebe nosila, som musela dať môjmu dieťaťu aspoň niečo z neho. Aspoň niečo z Harryho. Aspoň jeho stredné meno.

Liam bol dosť zvláštny, nerozprávali sme sa. Hneval sa na mňa. Veľmi.

,,Maličký môj.." vydýchla som a široko som sa usmiala. Svoje pery som položila na jeho malinké čelo a pozrela som sa ja Liama.

,,Nechceš si ho vziať?"zašepkala som a pozrela som sa na neho.

,, A môžem?"Šepol.

,,Si jeho otec." Odpovedala som mu a on sa na mňa ihneď usmial. Sadol si ku nám a ja som mu opatrne podala Jacoba.

,,Je taký malý.." vydýchol. V jeho očiach boli iskričky.

,, Si nádherný,zlatko.." zašepkal mu. ,,Nikto mi ťa nevezme..nikomu ťa nedám." Povedal potichu.

No ja som to počula.

A popravde..nikdy som si nemyslela, že si dôkazu vytvoriť vzťah otca a syna.

Taký silný vzťah aký mali, mal mať Jacob s Harrym. Harry bol jeho otec.

No Liam to nikdy nepripustil. Miloval Jacoba viac ako čokoľvek iné.

Viac ako mňa.

••
Baby moje , toto je asi jedna z najnudnejších častí. No sľubujem , že Vám to vynahradím.

•Scajka•