„Si si istá, že to zaberie?" Eleri sa triasol hlas – nevídaný jav. Na čele sa jej perlil pot. Po ľahšom tréningu na overenie si schopností lovcov sa pustili do najťažšej časti – naučiť sa ovládať svoje sily. Všetci lovci stáli pozdĺž troch stien, Eleri cúvala k štvrtej. Pred ňou s natiahnutou rukou čakala Alisa, aby mohla zahájiť skúšku. Podľa jej pokrivenej logiky sa využívať sily naučia len vtedy, keď k tomu budú prinútení.
Alisa zagúľala očami. „Je vedecky dokázané, že človek vie vyvinúť nadľudské úsilie, keď musí."
A preto mala v pláne na Eleri zaútočiť a ona sa bude musieť brániť. „Má niekto vo vytáčaní sanitku?" Uisťovala sa po stý raz.
„Už pekne dlho." Joseph zamával mobilom.
„Si si istá..."
„Eleri, ešte raz zopakuješ si si istá a uškrtím ťa! Vieš poraziť humanoida, zvládneš sa aj ubrániť. Môžem?"
„T-tak dobre." Prudko zavrela oči a čakala. Nič sa nestalo.
„El, ako sa môžeš brániť, keď nič nevidíš?" karhala ju Alisa. "Pozri, keď sa potkneš a padáš, čo urobíš ako prvé?"
„Snažím sa stlmiť pád," odpovedala rýchlo.
„A vystrieš ruky. Je to reflex. Rovnako ako tvoje sily. Vieš, že tam sú. Ony vedia, že o nich vieš. Preto ich môžeš použiť," vysvetľovala trpezlivo.
Eleri si hrýzla peru. „Ak sa mi niečo stane, vy to budete vysvetľovať mojim rodičom, jasné?"
Alisa prikývla a natiahla ruku. „Dobre. Zvládneš to, neboj. Sústreď sa."
Srdce jej bilo až v krku, adrenalín sa valil žilami. Bola pripravená na všetko. Z Alisinej ruky vyšľahol ohnivý plameň a valil sa na ňu. Strachom sa takmer zložila. Potom si v jedinej sekunde uvedomila dve veci – za prvé, pred plameňom neujde. Za druhé, ak ju spáli, príde o tvár a vlasy. Trochu malicherná motivácia, ale zabrala. Obranne vystrela ruky a zavrela oči. Plameň ju nazasiahol. Z rúk jej vychádzal prúd energie, ktorý odštítil nebezpečné plamene a tie zasiahli len stenu a kúsok koberca. Eleri sa nič nestalo.
Zmeravená šokom zostala stáť ako socha. Lovci neveriacky civeli. Alisa sa spokojne škerila. Joseph s Arthurom schmatli hasiace prístroje a zlikvidovali plamene na koberci.
„Vidíš? Nič nie je nemožné, ak veľmi chceš." Alisa jej podala pohár vody, aby sa spamätala.
„I-iste." Doslova exla vodu a odstúpila od steny. „Ako toto vysvetlíme?" Ukázala na spáleninu.
„Rodičia to zariadia," mávol rukou Joseph. „Som na rade." Postavil sa na jej miesto. „Poďme dráčik, skús ma podpáliť!" vyzval Alisu.
Tak ako predtým u Eleri, aj jeho schopnosti sa predrali na povrch, keď zacítili ohrozenie. Pokračovala Sara, Arthur a všetci ostatní.
Keď skončili, koberec bol na jednej strane celý obhorený, stena čierna, a všade lietala pena z hasiaceho prístroja.
Eleri sedela opretá o stenu spolu so Sarou, Arthurom a Josephom. Zvyšní lovci po náročnom dni odišli, spokojní sami so sebou. Keď osameli, porozprávala im o Fran a Rickovom čine, aj o jeho pokusoch vypátrať šéfov, obzvlášť hlavného podozrivého.
Ani jeden nevedel povedať, ako sa mu podarilo uväzniť ducha v tele, ale sľúbili, že budú pátrať. Poslali aj svojich sprievodcov, aby pohľadali Teri.
Potom už Josephovi tiež začali klipkať viečka a Sara sa šla najesť. Arthur ležal na zemi s hlavou opretou o stenu a pozoroval Eleri.
„Prečo mám pocit, že by si Derickovi rada verila?" opýtal sa nezaujato.
Vzdychla si. „Ja neviem," priznala. „Urobil toľko zlých vecí, robí zlé veci, ale... Nikdy neurobil nič, čo by sa priečilo našim zámerom." A práve tento protiklad ju udivoval. Nevedela, čo si má myslieť.
„Okrem klamania," pripomenul.
„Dobre, tak klamal, ale kto nie? Ja klamem Owenovi, aby som ho ochránila. Čo ak Rick robí to isté?"
Arthur sa posadil a vážne jej pozrel do očí. „A zbila by si ho, aby si ho ochránila? Pretože on to urobil tebe."
Uhla pohľadom. „Nemôžeme vedieť, aké má pohnútky. No tak má kontakty s humanoidmi, bije dievčatá a väzní duchov v telách..." zastavila sa a premýšľala, prečo ho stále bráni. „Pochopila som, potrebujem terapeuta."
„Nie, len pár faciek na prebratie," doberal si ju starší lovec a bratsky ju objal. „Choď radšej domov a odpočiň si."
Doma ju čakal len Owen. S trpkým úsmevom jej oznámil, že mama spí, pretože "jej bolo zle od žalúdka". Odmietla ísť k doktorovi a on jej nemohol povedať, že je tehotná.
„Nič si z toho nerob," upokojovala ho Eleri, keď spolu večerali. „Mama sa vždy bála akýchkoľvek vyšetrení. Paradox, keďže je zdravotná sestra, nemyslíš?"
Nevlastný otec sa musel usmiať. „Má snáď nejakú zlú skúsenosť s doktormi?"
Eleri naňho vážne pozrela a váhala, či mu to povedať. Odložila príbor. „Bála sa ich aj pred mojím narodením, ale nepriateľstvo nadobudla, keď musela v osemnástich rodiť a všetci ju presviedčali, aby dieťa odovzdala na adopciu. Nechceli ma jej zveriť."
„Och, to je strašné," Owen sa zhrozil. „Nikdy mi nevravela..."
„Nikomu to nepovedala. Keď odišla z nemocnice, zmenila doktorov a nikdy sa tam nevrátila. Nemala som ti to hovoriť, jasné?" varovala ho. „Prečo sa bojí aj bežného vyšetrenia, to neviem. A ako je možné, že sa vydala za teba, mi dodnes nejde do hlavy."
Prikývol. „Nič jej nespomeniem. Som rád, že si mi to povedala. Asi bude mať zo svojho tehotenstva strach," predpokladal.
Mykla plecami. „Už je dospelá a vydatá. Bude to v poriadku, Owen. Teším sa na bračeka alebo sestričku."
Poďakovala mu za večeru a uložila sa na spánok. Vyšla z tela a keď nenarazila na Dericka, stretla sa s ostatnými lovcami. Varovala ich, aby nešli na juh.
„Démoni sa zatiaľ o nič nepokúsili, preto by som chcela začať pátrať po našich šéfoch," prezradila im svoje zámery. „Bude však veľmi ťažké hľadať v obsadených krajinách, preto nikoho nenútim."
„Nemusíš, všetci ideme," prehovoril za všetkých Joseph. „Sú to aj naše krajiny."
„To sú, ale..." Eleri prestala, keď sa pri nich objavila Ruby s Andrem. Boli zadýchaní a dosť vydesení.
„Už prenikli aj na ostatné kontinenty," dostal zo seba Andre na jeden dych. „Sú v Amerike a Ázii."
Zaznelo zborové „Čo?!"
„Je to tak," potvrdila Ruby. „Spojené štáty a Kanada sa vzdali bez boja. Dohromady tridsať lovcov ustúpilo a už nevychádzajú z tiel."
„Tridsiati? A bez boja?" Eleri neverila vlastným ušiam. „Toľko k bojovníkom z krajiny, kde si cenia slobodu nadovšetko."
Z davu vystúpil Arthur. „Čo Mexiko a juh?"
Ruby mykla plieckami. „Ich postup sa nezastaví a lovci nemajú dosť síl. Odmietajú sa spojiť a majú celkom slušne vymyté mozgy našimi šéfmi. Ani sme sa nepokúšali im niečo vysvetľovať."
To nie je dobré. Slučka sa sťahuje. „Čo ázijskí lovci? Bojujú?"
Andre pristúpil k Sare a ona ho automaticky upokojovala pohladením po srsti. Spokojne zabručal. „Je ich dvadsaťosem a väčšina nemôže fyzicky cestovať, či už kvôli politickej situácii, alebo chudobe. Snažia sa ako môžu, ale aj tak už padli India a Pakistan. Majú veľké výpadky prúdu a iných energií."
„Ktoré sa už objavili aj v Rakúsku a Taliansku," dodala Ruby. „Nedotknutá je Austrália, Zéland a Afrika. Nie však nadlho."
V nasledujúcom tichu Eleri spriadala plány, ako postupovať. Nechcela sa bezhlavo pustiť do boja. Pád Severnej Ameriky bol smutný, ale oni to nezachránia, navyše Európa sa tiež zmenila na bojisko. Nadýchla sa a začala: „Tak dobre, lovci. Chcem nájsť našich šéfov a to čím skôr! Pôjdeme pátrať na nebezpečné miesta, preto tí, ktorí sa necítite pripravení, zostanete vo Francúzsku. Ste tu takí?" Prebehla po nich pohľadom. Nik sa neozval. „Ja nehovorím do vetra. Prosím, uvedomte si, že smrť je niečo, čo nám v prípade porážky nebude dopriate."
Stále nič. Obdivovala ich silu.
„V tom prípade sa rozdelíte do dvojíc, aby ste si mohli kryť chrbát. Dvaja zostanú strážiť Francúzsko, hlavne východné hranice. Ostatní si podeľte krajiny podľa toho, ako sa v nich vyznáte, a nenápadne špehujte démonov. Sprievodcovia na vás dohliadnu a keby sa niečo stalo, informujú ostatných. Stretneme sa na tomto mieste keď vyjde slnko. Nejaké otázky?"
„Kam pôjdeš ty?" chcel vedieť Joseph. Keďže ich bolo dvadsaťtri, jeden zostal sám a ona naznačila, že túto úlohu preberá ona. „Samu ťa nikam nepustíme."
Ich starosť ju potešila. „Chcem ostať sama, lebo by som rada sledovala Dericka a ak by ma pristihol, vyhovorím sa. Keby som pri sebe mala iného lovca, veľa by sa pýtal."
„Nemyslím si, že by si za ním mala ísť sama," nesúhlasil Arthur. „Nevieme, na čej strane stojí, a je nebezpečný."
To možno áno, a práve preto ho chce špehovať sama. „Viem sa o seba postarať a budem mať Ruby. Keby nastal problém, zavolá vás na pomoc."
Lovci teda vytvorili dvojice, snažili sa spojiť slabších so silnejšími. Vo Francúzsku sa rozhodli zostať Joseph so Sarou. Rozlúčili sa s nimi a odmiestnili sa preč. Arthur s Alisou mali akčnú náladu a vybrali si Nemecko. Ďalšie dvojice si povyberali krajiny a jedna po druhej odchádzali, až nakoniec na streche budovy zostala len Eleri.
„Kde máš v pláne hľadať Dericka?" opýtala sa Ruby.
Eleri si zmenila oblečenie na priliehavé čierne nohavice, čiernu bundu a ozbrojila sa. „Hľadá predsa svojho hlavného podozrivého. Ten je z Macedónska. Idem prehľadať celú niekdajšiu ríšu. Možno nájdem nejakú indíciu."
„Alebo nahnevaného démona," schladila ju Ruby, ale aj tak sa premiestnila za ňou do Macedónska.
Eleri sa vzniesla do vzduchu, zavrela oči a sústredila sa na tretie oko, aby zachytila čokoľvek neobvyklé. Začala na severe krajiny a postupovala pomaly a dôsledne. Čím južnejšie šla, tým narastal pocit nerovnováhy. Bola na správnej ceste. Opustila Macedónsko a došla až do Grécka. Kdesi uprostred cítila démonov. Namiesto toho, aby miesto preletela, premiestnila sa tam aj s Ruby. Bolo to malé mestečko vo vnútrozemí, ale plné démonov.
„El, pozor!" varovala ju Ruby práve včas, aby zovrela dýku a jedného z nich bodla. Zaskučal, ale nezmizol. Znovu sa na ňu vrhol. Uhla, vzala druhú dýku a odzadu ho zase bodla. Niekoľkokrát. Nakoniec to bola bolesť, ktorá ho paralyzovala. Zviezol sa na zem a stonal.
„Sme na správnom mieste," zhodnotila lovkyňa a rozhliadla sa. Stáli v tichej uličke nie veľmi rušného mestečka s typickými gréckymi stavbami. Zvuk boja počuli odvšadiaľ. Vyskočili na budovu. „S kým sa bijú?" napadlo jej len tak mimochodom. Grécky lovec je predsa vo Francúzsku, teda momentálne na prieskume v Pobaltí.
„Mám lepšiu otázku," upútala jej pozornosť Ruby. „Prečo tamten chlapík vydáva rozkazy celej horde ako zmyslov zbavený?"
Obe upreli pohľad na postavu stojacu niekoľko budov od nich. Mužským hlasom vykrikovala rozkazy v neznámom jazyku. Z očí mu šľahali divné zelené lúče a z rúk svištiace zbrane. „Neviem, ale práve nás zbadal! Dolu!" Sklonili sa k zemi, až ležali na bruchu. Okolo nich preleteli ostré šípy. Eleri sa priplazila k Ruby, chránená nízkym múrikom na streche budovy. „Mám taký pocit, že sme našli jedného z nadriadených," tipla si.
„Tiež mám ten dojem. Privolám pomoc?"
Eleri vyzrela spoza múrika. Muž sa jej nevenoval, pretože bol otočený chrbtom. Okolo neho stáli asi piati trojmetroví démoni s tromi hlavami a štyrmi rukami. „Ešte nie," rozhodla. „Najprv chcem vedieť, kto tam dolu bojuje."
„Preskočilo ti?" Králik ju plesol po hlave. „Sú všade!"
„Ja viem. Preto ma počkáš tu." Nečakala na odpoveď, a odmiestnila sa zo strechy.
Pristála na tej istej ulici. Zbadali ju dvaja démoni veľkí ako prerastená gorila. Zahnala sa po nich mečom. Jeden sa zapotácal, druhý ju udrel do brucha. Prehla sa a dostala ďalšiu ranu do chrbta. Naslepo vrazila meč do siluety pred sebou a na chvíľu si vybojovala slobodu. Démoni sa však rýchlo spamätali. Obaja naraz po nej skočili. Premiestnila sa o meter ďalej a nechala ich zraziť sa, potom po nich hodila sériu nožov. Jeden vysilene padol, druhý nie. Desivo zreval, vytiahol zo seba dva nože a vrhol ich po nej. Sotva uhla, príšera ju chytila pod krkom a začala dusiť jej astrálnu formu. Zároveň z nej vysávala energiu a Eleri sa nemohla premiestniť. Kopala a snažila sa zaútočiť, ale pomaly strácala vedomie. A tentoraz nie preto, aby sa vrátila do tela. Podľa jej odhadu, asi päť sekúnd pred smrťou zovretie povolilo, obluda zapišťala a so zadunením padla na zem. Strach ju takmer prinútil vrátiť sa do fyzickej formy.
Eleri sa zviezla na kolená a lapala dych. Ovládal ju strach ako ešte nikdy. Takmer umrela najhoršou možnou smrťou.
„Čo tu robíš?" zaznel pri nej známy hlas. Zdvihla pohľad. Derick. Celý v čiernom, s dýkou v jednej a kušou v druhej ruke. Odhodil zbrane a pomohol jej na nohy. „Odíď!"
„Nikam nejdem! Tam hore je..." Paľba zelených lúčov prerušila ich rozhovor. Derick ju odsotil, vypálil z kuše na postavu a odtiahol Eleri za roh. Zmätená a oslabená ani neprotestovala.
„Ja viem, kto tam je a plánujem sa k nemu dostať. Ale musíš odísť!"
Pozbierala sily, aby mu mohla čeliť. „Mesto je plné démonov! Ako sa k nemu chceš dostať?"
„Mám svoje spôsoby," odvetil a vyzrel spoza rohu. „Idú sem. Sakra!" Privolal si späť kušu a zaštítil Eleri vlastným telom. Podarilo sa mu odstreliť troch démonov, potom kušu zmenil na meč a dorazil zvyšných dvoch. Ani sa veľmi nezadýchal. „Je tu aj Ruby?"
Odmietla odpovedať. Iba sa naňho mračila.
„Eleri, je tu ešte niekto okrem teba?" Rick zvýšil hlas. Za jeho chrbtom uvidela prichádzať démona. Tentoraz humanoidného. Odstrčila lovca a s mečom v ruke sa zahnala po démonovi. Uhol sa, ale inak nezaútočil. „Nie!" Derick jej vyrazil meč z ruky a zhodil ju na zem. Pozrela naňho ako na nepriateľa. Práve získala dôkaz, že sa spolčil s démonmi.
Aj on musel pochopiť, k akému záveru dospela a zastavil ju skôr, než sa stihla odmiestniť. „Zmena plánu. Zostávaš!" Zhmotnil klasické putá a spojil jeho ľavú ruku s jej pravou. Humanoid sa zarazil.
„Ty odporný zradca!" trhala putami. „Ruby! Ruby!" Králik pristál vedľa nej.
„Ruby, ak sa opovážiš od nás odísť, Eleri zaplatí životom!" vyhrážal sa Derick. „Liam!" Dorazil aj druhý sprievodca. „Ak sa o niečo pokúsi, okamžite mi to oznám!" ukázal na Ruby.
Sprievodca krátko prikývol a to už Rick ťahal vydesené dievča cez ulicu medzi dve veľké budovy. Cestou strieľal po démonoch. Teraz už Eleri videla, s kým sa obludy bijú. S humanoidmi. Boli všade a akoby vyhrávali. Šklbala putami, ale tie boli vážne pevné. V strachu, ktorý ju ovládol, sa nevedela sústrediť ani na vlastnú vôľu, ako ju učila Alisa. Takmer padla na zem, keď ju Rick šmaril o stenu a spolu s humanoidom sa pred ňu postavili, aby odstránili prebytočných démonov. Bojovali v dokonalej súhre.
No tak, sústreď sa! Nedovoľ strachu zvíťaziť! Do roztrasenej ľavej ruky si privolala ľahký meč. Vo chvíli, keď ho chcela Rickovi vraziť medzi lopatky, sa otočil a ostrú čepeľ odrazil ako nič. Výhražne zavrčal. „Ešte jedna podobná hlúposť a priklincujem ťa o stenu!"
„Pusti ma!" Triasla uväznenou rukou. „Hneď!" Z nejakého dôvodu jej putá zabraňovali odmiestniť sa.
Derick vážne pozrel na Abdula. Humanoid sa zmenil do dvojmetrovej desivej podoby s neurčitými črtami tváre. „Idem po ňom. Postráž ju!" A behom sekundy bola pripútaná k odpornému humanoidovi. Skríkla desom. „To mi nemôžeš urobiť, Derick!" ziapala.
Rick nedbal na jej protesty, zhmotnil si novú kušu, v ruke sa mu zaleskli nože a vrátil sa na bojisko.
Eleri pozrela na humanoida, na uličku, na humanoida a na uličku. Hranice sú len v tvojej hlave. Hranice sú len v tvojej hlave, opakovala si. Kopla démona do... pozadia a on padol nosom na zem. Sklonila sa, aby ju nestrhol zo sebou, posadila na mu na lopatky a vykrútila ruku. Privolala ďalší meč a pritlačila mu ho zozadu ku krku. „Uvoľni putá!" prikázala mu. „Inak ťa zabijem a oslobodím sa sama."
Humanoid sa mykol tak prudko, že na chvíľu stratila rovnováhu. Našťastie sa vrátila na miesto skôr, než on vstal. „Nezabiješ ma, dievčatko. Zabudla si? Vír sa zavrel," chrčala postava.
Eleri mu bez výčitiek porezala krk. „Máš pravdu. Ale vieš, čo je horšie než smrť? Pomalé, nekonečné mučenie. Bez vykúpenia." Odmlčala sa, aby pochopil jej slová. „Tak? Pustíš ma?"
Humanoid zachrčal nadávku a putá zmizli. Eleri pocítila sladkú chuť víťazstva, vyskočila na nohy a namierila na démona pravú ruku. Hranice neexistujú.
Abdul vstal a prižmúril nadmerne veľké oči. Po troch sekundách sa mu rozšírili šokom. Z lovkyninej dlane vystrelila silná reťaz, omotala sa okolo neho a on znovu skončil na zemi. Kým sa obrátil, bola preč.