Na opačnej strane mesta Oliviero práve vošiel do nenápadnej, malej kaviarne. Usadil sa pri stole v rohu, pozorne sledujúc každého návštevníka.
O päť minút vošiel ďalší muž, očami ho vyhľadal a prisadol si. „Oliviero?" opýtal sa. „Si to naozaj ty?"
„Viac skutočný, ale áno. Rád ťa znovu vidím. Trochu si zostarol, Owen."
Starší muž sa zasmial. „Je to predsa viac ako pätnásť rokov, čo som mal s tebou tú česť. Povedz, čo ťa privádza do sveta ľudí?"
Smrtka mykla plecami. „Sám určite vieš, čo sa deje v astrále. Svet mŕtvych sa uzavrel a nám chýbajú duše."
Owen si objednal kávu a opäť pozrel na bytosť oproti sebe. „Mŕtvi neodchádzajú z tohto sveta?"
„Nie. Zostávajú niekde medzi, neschopní pohnúť sa ďalej. Trochu sa nám vychýlili vesmírne zákony."
„Počul som o tom. Existuje niečo, čo im pomôže?"
Oliviero si odpil z kávy. Jeho chuťové bunky jasali nadšením. Tak dlho nič necítil... „Čo sa duše týka, tá nezmizne, pretože je súčasťou Univerza. Horšie je, že mŕtvi sú vydesení a zmätení. Niektorým preskočí a prenasledujú živých. Menia sa na poltergeistov."
„A teba poslali, aby si upratal?"
„Neupratujem, som Smrtka, Owen. Mal som zistiť, kto sa opovážil vzdorovať vyššej moci."
„Kto to bol?" zaujímal sa bývalý lovec.
„No kto asi? Ľudia. Ja neviem čo to bol za nápad, dať vám slobodnú vôľu. Úplná blbosť."
„Akoby si ty človekom nebol," rypol si Owen.
Oliviero sa tajomne usmial. „Ja som dosiahol vyšších sfér svojpomocne."
„Tak prečo mám pocit, že svoj čin ľutuješ? Tvoja aura žiari, Oliviero. A čo to vidím okolo tvojej sakrálnej čakry?"
Mladší muž očervenel ako malý. „Do toho ťa nič nie je!"
Owen sa spokojne usmial. „Ale čo? Takže sa nemýlim. Klesáš späť. Cítiš."
„Nepovedal som ti o sebe, aby si ma podpichoval."
„Tak prečo si ma kontaktoval? Potrebuješ pomoc?"
Oliviero mykol plecami. „Potrebujem sa zbaviť démonov a otvoriť znovu vír. Neviem, či mi niekto môže pomôcť."
„Moja nevlastná dcéra Eleri ich videla povstať. Použili antihmotu a Eiffelovku na nasmerovanie energie."
To Smrtku zaujalo. „Odhliadnuc od novinky, že máš nevlastnú dcéru lovkyňu... čo si myslel tou antihmotou?"
Owen mu v krátkosti zreferoval, čo Eleri videla.
„Zaujímavé..." mladší muž si pošúchal sánku. „Antihmota a zaklínadlo. Príbeh sa zamotáva."
„Nevedel si to? Ty? Čo vo vyšších sférach robíte?"
Oliviero zagúľal očami. „Nie som vševediaci, jasné? Aj ja som len súčasťou Univerza."
„V každom prípade, bol by som rád, keby nenarobil veľký rozruch. El má nervy na vlásku a ak zistí, že sa do toho zaplietla Smrtka, asi ju raní mŕtvica. Prepáč za tú slovnú hračku."
„Ako chceš." Uhol pohľadom. Nechcel starému priateľovi prezrádzať, že jeho nevlastná dcéra možno čoskoro umrie. Univerzum k nemu stále prehováralo a hlásilo veľkú bitku. Bitku, v ktorej môžu padnúť desiatky nevinných lovcov...
„Môj brat že spolupracuje s humanoidmi?!" Fran by najradšej niečo rozbila. Oznámenie, že vír sa zavrel a démoni povstali bolo možno šokujúce, a fakt, že lovci sú uväznení v telách zdrvujúci, no prvú priečku aj tak obsadila zrada jej brata. „Bastard! Nikdy som mu nemala veriť!"
Sara s Eleri si vymenili ustarané pohľady. Asi jej nemali povedať všetko.
„Chcem sa vrátiť späť do astrálu! Hneď! Nájdem Ricka a vymlátim z neho spôsob, ako všetko napraviť!" plánovala krvilačne.
„Hej, no tak, Frannie," Eleri ju zastavila tesne pred dverami. „Upokoj sa. Rick o nás nevie a to je naša jediná výhoda."
Dievča zafučalo, no poslúchlo. „Fajn. Zmlátim ho neskôr."
V izbe v tej chvíli pristála Ruby. Skočila na posteľ. „Teri som nikde nenašla," oznámila. „Zľahla sa po nej zem."
Eleri pretlmočila jej správu Fran.
„Ako môže sprievodca zmiznúť? Hľadala všade?" strachovala sa.
„Sľubujem, že ešte budem pokračovať, ale momentálne máme iné problémy. Pred desiatimi minútami som už mala byť v Kyjeve, čakajú na mňa lovci. Povedz jej, že aj s Andrem sa pustíme do pátrania, len čo bude o niečo väčší pokoj."
Opäť správu zopakovala.
Fran sa zničene zviezla na posteľ a Ruby odišla. Ukryla si tvár do dlaní. „Čo ak ju zabil, El? Prečo ju nevedia nájsť?" Slzy mala na krajíčku.
Eleri ju chlácholivo objala. „Všetko dobre dopadne, Fran. Nájdeme Teri a pošleme démonov späť do víru."
Sara si s obavami vzdychla. Problémy sa im len kopili a cieľ bol v nedohľadne.
Nastal pondelok. Do Angers prileteli poslední ochotní lovci. Väčšina bývala v hoteli so Sarou. Josephova rodina bola skvelým sponzorom, keďže sú prakticky milionári a záležalo im na práci lovcov.
Eleri sa chystala do školy. Owen jej po maminom odchode skontroloval zranenia a pre istotu jej pribalil tabletky proti bolesti. Ruby naďalej pátrala po Teri a Andre pomáhal ostatným lovcom aklimatizovať sa.
Nevlastný otec ju odviezol do školy, pred ktorou ju už čakal Rick. Nasadila neutrálny výraz a podišla k nemu. „Ahoj," pozdravila. Vzápätí mu vylepila facku. Zasyčal. „Ty vieš za čo."
Oči mu zaiskrili spokojnosťou. „Vidím, že už sa máš lepšie."
Zagúľala očami. „Kde máš svoju otravnú vílu?" vyzvedala. V duchu si zapísala, aby niekoho poslala sledovať aj Liama.
„Nerád býva so mnou v škole," zaklamal okamžite. „A Ruby?"
„Podobne." Podozrievavo si ho premeriavala. Teraz, keď vedela, že dokáže zabrániť komukoľvek vystúpiť z tela a má kamarátov medzi humanoidmi, začínala sa ho báť. Pod dlhým rukávom zvierala malý nôž. „Ako pokračuje tvoje pátranie? Našiel si svojho podozrivého?"
Pokrútil hlavou. „Nie. Vypátral som len jeho telo. Už viem, prečo sú všetci tak dlho pri moci."
„Vážne? Prečo?"
Rick sa poobzeral. „Ulejeme sa z hodiny?"
„Uf, radšej nie. Oliviero by nás nechal po škole," protestovala. „Ale druhú vynechám rada."
Prikývol. „Dobre. Stretneme sa na dvore, niekde mimo dohľad, platí?"
„Platí." Opatrne, aby ho mala stále na dohľad, ho obišla a utekala do triedy. Fran už sedela na svojom mieste a pokúšala sa napísať si úlohu.
„Dobré ránko," pozdravila ju Eleri, vzala si zošit a prepísala príklad. „Ako sa máš?"
Fran sa začervenala. „Veľmi dobre. Sú už lovci v meste?" zmenila tému.
„O hodinu pristane lietadlo s poslednými dvomi. Ruby hľadá Teri a Andre – Sarin sprievodca, sa o nich zatiaľ stará." Vybalila si veci a konečne pozrela na kamarátku. Šokovane zamrkala. Za prvé, Franina čakra srdca žiarila ako ešte nikdy a za druhé, mala opuchnuté pery. „Frannie?" Nadvihla jedno obočie.
„A-áno?" Vykúzlila neistý úsmev.
Eleri si zložila ruky na hrudi. „Mám tretie oko, Fran, spomínaš si? A prosím, povedz mi, že si si len nadmerne hrýzla peru."
Fran očervenela ešte viac. Vlastne to bolo tak, že keď prišla do školy, narazila na Oliviera. Ten si ukradol jeden bozk, usmial sa a poslal ju do triedy, aby ich nikto nevidel spolu.
Najprv chcela Eleri povedať o prítomnosti Smrtky, ale prisahala mu, že jeho tajomstvo neprezradí za žiadnych okolností. Preto mlčala.
„Ehm... hrýzla som si peru," zopakovala Elerino želanie.
„Výborne. Teraz trochu presvedčivejšie a nešker sa pri tom ako práve nakŕmený žralok."
Od odpovede ju zachránil Olivierov príchod. Ten na sebe vôbec nedal znať, že sa niečo zmenilo, a Eleri radšej pozerala do zošita, než aby si všimla jeho tiež trochu červené pery.
Počas prestávky zamierila na dvor. Počkala, kým začne hodina, a až potom vyhľadala Dericka. V tichom kútiku boli úplne sami.
„Vyzeráš lepšie," podotkol, aby uľavil vlastnému svedomiu. Nenápadne skúmal každú jej črtu.
„Mejkap robí zázraky. Tak čo nové si zistil?" Pokúšala sa o normálny tón, ale stále mala na pamäti, že spolupracuje s humanoidmi a zradil Fran – svoju vlastnú sestru!
Naklonil hlavu. „Stále sa na mňa hneváš?"
Zovrela pery. „Hovor a nefilozofuj! Mrznem." Sakra, nemohla mu ani pozrieť do očí! Nikdy nebola dobrá v skrývaní silných emócií a pri ňom sa ich na povrch dralo veľa.
Rick pocítil jej nestabilitu. Horšie však bolo, že proti nemu zdvihla svoj štít z aury. To mohlo znamenať jediné – zistila niečo, čo nemala. Nedal na sebe znať, že to cíti. „Nenašiel som Macedónčana, ale viem, prečo sú naši šéfovia tu, aj keď by už mali byť na druhom svete."
„To si mi už predsa vysvetlil – mágia a balzamovanie."
Pokrútil hlavou. „To bola teória. Teraz už viem presne, čo sa stalo." Bol rozhodnutý jej povedať pravdu, aj keď mu očividne stále neverí. Potreboval ju, potreboval jej pomoc a hlavne jej moc. „Sú stále spojení so svojimi telami, ktoré sú nielenže perfektne zabalzamované, ale aj chránené mocnou silou."
„Akou silou?" Eleri nenapadalo nič dosť mocné na to, aby vyhralo nad smrťou.
Rick si prehrabol vlasy. „Silou pyramíd. Posvätnou geometriou."
Netvárila sa, že by rozumela. Rozkošné búrkové očičká iskrili dychtivosťou po vysvetlení.
„Vieš, že pyramídy sú postavené v presnej mierke, ktorá sa zhoduje s mnohými veličinami, jednotkami a pravidlami Zeme. Smerujú na svetové strany. Matematickými operáciami dostaneš pí, obvod planéty, a tak ďalej."
To vedela, áno. Vlastne sama prepočítala všetky operácie, ktoré sa spomínali v súvislosti s nimi. „Čo to má spoločné s nimi?"
Rick sa oprel o chladnú stenu a nasadil si kapucňu, ako ochranu pred studeným vetrom. Tohto roku prišlo ochladenie veľmi rýchlo. „V pyramíde, ktorá je akýmkoľvek ekvivalentom pôvodného vzoru, sú niektoré sily potlačené, alebo nahradené inými. To znamená, že telo sa v nich nerozpadne, ostré predmety sa neotupia, nezhrdzavejú. A ak telo úplne neumrie, zostane v akejsi stáze. Už chápeš?"
Eleri sa triasla zimou. Nasadila si čierne rukavice. „Asi áno. Naši šéfovia sú pochovaní v pyramídach. Nemusia byť veľké, len podobné. Ich telá sú plne funkčné, bunky neporušené. Správne?"
Súhlasne pokýval hlavou. Nemohol sa pozerať na jej triašku. Sňal si šál a omotal jej ho okolo odhaleného, krehkého krku. Prekvapene nadvihla obočie. Aby odviedol jej pozornosť, rozvinul jej teóriu. „Presne tak. A kým je tvoje telo schopné života, šnúra spájajúca ťa s ním sa nepretrhne. Oklamú smrť, vír ich nestiahne a oni mocnejú. Pyramídy sú po celom svete, nielen v Egypte. Boli nájdené v Číne, Amerike... niektoré sú pod zemou, iné pod vodou. Je takmer nemožné sa k nim dostať. Sám som bol ako duch v jednej pod vodou. Okrem hydrostatického tlaku ju chráni aj komora pozdĺž celej stavby naplnená ortuťou a toxickými výparmi."
Napriek prvotnej nechuti sa vďačne zavinula do šálu. Dokonca mala chuť spokojne priasť ako mača. „Dve zvláštne otázky. Za prvé, keď umrieš, umrieš. Pochovali ich, čo znamená, že už boli mŕtvi. Mali byť oddelení od tela. A za druhé – ako mohli postaviť také zložité stavby, ešte k tomu hlboko pod vodou a so znalosťami chémie?"
"Ako som povedal, astrál je plný vedomostí, ktoré nám boli odopreté. Im očividne nie. A tá druhá vec," naprázdno preglgol. "Myslím, že sa nejakým spôsobom nechali pochovať zaživa. Uviedli telo do hlbokej meditácie. Hibernujú. Duša ho stále berie ako svoj domov."
„Je nejaká možnosť ich telá zničiť?" opýtala sa trochu znechutene.
„Obávam sa, že nie. Našiel som len dva telá, z toho jedno je, ako som už spomínal, pod vodou."
„Tak potom ako ich zničíme?" Navlhčila si skrehnuté pery, studený vietor jej rozvial vlasy. Rick jej ich impulzívne zastrčil za ucho. Trochu vydesene sa odtiahla, oči sklopené.
„El, čo sa stalo?" položil vlastnú otázku. „Bojíš sa ma?"
Ups. Nie, to nemal hovoriť. Dievča zavrčalo a nebojácne zdvihlo bradu.
„Nie," znela jej strohá odpoveď. „A neodpovedal si mi. Ako ich zničíme?" Zachovaj si odstup a všetko bude dobré, opakovala si.
Prižmúril oči. „Aby sme ich poslali na druhý svet, potrebujeme silu, ktorá sa, nanešťastie, nachádza až za vírom a ja nemám tušenia, ako ju povolať."
„Akú silu?"
Mykol plecami, akoby odpoveď bola očividná. „Smrtku, prirodzene. Len tá môže preseknúť šnúru spájajúcu ich s telom a tým aj astrálom. Prečo si myslíš, že je zobrazovaná s kosou? Na úpravu trávnikov ju asi nemá."
Eleri zamrzla krv v žilách, ak to v tejto zime ešte bolo možné. Nemohla uveriť, ako sa tak rýchlo ochladilo. Začalo to príchodom démonov. Už teraz ich prítomnosť ovplyvňuje počasie. „Niečo originálnejšie nemáš?"
„Nikdy som netvrdil, že naša práca bude ľahká," bránil sa.
Hrýzla si peru. Verila, že v tomto jej neklame, pretože jeho slová dávali zmysel. Skutočne je na jej strane. Ale čo potom humanoidi? „Rick, mám na teba jednu otázku," rozhodla sa riskovať. „Ovládaš telekinézu? Myslím v bdelom stave."
Nepatrne sa zamračil. „Prečo sa pýtaš?"
Búrkové oči sa zachmúrili. „Zvedavosť," odpovedala nezúčastnene. „Napríklad mne sa nedarí skrotiť fyzikálne zákony."
Vzdychol. „V nutnom prípade viem hýbať predmetmi, áno. Ale lepšie schopnosti mám mimo telo."
O tom nepochybovala. Zvažovala, či sa naozaj riadi pravidlom duch ovláda hmotu a hranice sú len v nás. Nanešťastie netušila, ako ho vyskúšať a prinútiť odkryť karty. „Fajn, zabudni na to. Aký je teda náš plán?"
„Vlastne ešte stále hľadám odpovede." Uhol pohľadom. „Potrebujem ešte pár dní."
„Pár dní?" rozčertila sa. „Rick, oni zaberajú krajinu po krajine! Čas je to, čo nemáme!" Nechápala jeho správanie. „Čo ak napadnú Francúzsko? Nie sme pripravení."
Čosi ako vina sa mu blyslo v očiach. „Myslím, že nám ešte útok nehrozí."
Zahryzla si do pery. Nie, on si to nemyslel, on to vedel! Bola vážne zmätená. Čo vie on a ona nie? Ani si poriadne neutriedila myšlienky a pocítila... niečo. Vlastne niekoho. Pohľad. Entitu. Niekto je pri nich. Sprievodca určite nie, toho by videla, a démona by nepocítila. Navyše, ak by tu nejaký bol, Ruby by ju varovala. Všade predsa sú lovci a ich sprievodcovia.
Prižmúrila na Dericka oči. Nechápala, prečo entitu pocítila a on nie... alebo... Bola to len sekunda. Áno, sekunda, počas ktorej jeho pohľad pristál na prázdnom bode vedľa nich. Zbledla. V tej chvíli by stavila čokoľvek na to, že pri nich stojí humanoid. Rickov známy.
„Ako myslíš," povedala dôverčivo a expresne rýchlo si budovala obranu okolo aury. „Uvidíme sa dnes v noci?"
„Neviem. Keby niečo, vezmeš si sever?"
Stúpal v nej hnev a poriadna dávka škodoradosti. Humanoidi by lovca medzi seba len tak neprijali. Áno, možno má výraz drsného chlapca a jazva na tvári tento dojem len umocňuje. Čo by sa však stalo, keby ho trochu znemožnila? Drsní chlapci predsa nemajú radi pletky s tými, ktorí k nim nepatria. Sladko sa usmiala. „Áno, rada." Odmotala si šál. „Bude škoda, ak sa neuvidíme." Prehodila mu ho cez plecia a pritiahla ho k sebe. Cítila pohľad cudzinca. Bez zaváhania Ricka pobozkala a čakala, ako zareaguje.
Bastard! Ten idiot nielenže bozk opätoval, ale mučivo ju objal a zima bola razom preč. A čo bolo najhoršie, obaja priam priadli spokojnosťou. Po dobe dlhšej, ako si predurčila, sa od neho odtrhla, tajomne žmurkla a spokojne zamierila do školy. Len čo k nemu bola otočená chrbtom, z očí jej šľahala surová zúrivosť.