Derick vyšiel z kúpeľne vedľa svojej izby v otcovom odporne luxusnom dome a uterákom si presušil vlasy. Liam sa už vznášal v izbe a čakal naňho.
„Rakúsko je definitívne obsadené," oznámil mu to, čo už dávno predpokladali. „Lovkyňa ušla nevedno kam. Už to začalo."
Chlapec si odfrkol. „Konečne. Kde je Abdul?" Hodil sa do postele.
„Priamo tu." Liam ukázal do rohu, kde v astrálnej realite čakal démon.
„O chvíľu som vonku." Zhasol svetlo, prečistil si čakry a vystúpil z tela.
Trojica sa automaticky presunula na najvyššiu budovu v Angers, kde dohliadali na mesto. Abdul mal ľudskú podobu, aby nikoho nedesil.
„Čas sa kráti," oznámil Rickovi a Liamovi vážne. „Vaša takzvaná Rada zdrhla. A ďalším cieľom bude... trikrát hádaj."
Rick sa zahľadel na hviezdy. „Čokoľvek s bohatými zdrojmi energie," tipol si trpko. „Obsadia elektrárne."
„Som rád, že si si zrátal dve a dve. Osobne si myslím, že už nepôjdu po štátoch, ale po mestách. Rakúsko bude ich základňou."
„Vzhľadom na to, že nás od nich delí len Švajčiarsko, ktoré už tiež dobyli, nie je to veľmi povzbudivé."
Liam čosi zacítil a na chvíľu odletel.
„Varoval som ťa, Derick, a varoval som ťa veľmi dávno," pripomenul mu Abdul, keď sa Rick prechádzal po streche. „Ja nikdy nehovorím do vetra."
„Uvedomujem si to," zamrmlal podráždene. „S Radou za zadkom som však mohol robiť veľké..." zdržal sa vulgarizmu. „Keby si mohol, aj ty by si už mal nasledovníkov."
Abdul zovrel pery a oči mu zahoreli ohňom. „Nebol som vždy na tvojej strane, človek. A obávam sa, že nikdy poriadne nebudem."
„Napriek tomu mi nedovolíš povolať egregory."
Abdul si odfrkol. „Egregory sú proti nám všetkým. Nechcem viac nepriateľov. Chcem ich menej."
„A ja chcem mať pokoj. Smola, čo?"
„Abdul!" kričal Liam z diaľky. „Zmizni! Zmizni!"
Bytosť ho poslúchla a spriehľadnela sekundu predtým, než sa pri nich zjavila maskovaná postava dievčaťa. „Zdravím." Mávla rukou. Ruby pristála pri jej nohách. „Krásna noc, nie je tak, páni?"
„Niekto je nám veselý, hm? Nepočula si o Rakúsku?" schladil ju Derick.
„Ale áno. Osobne som to preverila." Striasla sa. „Príšerné. Vezmeš si dnes sever alebo juh?"
„Sever," odpovedal automaticky. „Nemáš strach? Čo ak sme ďalší na rade?" pokúšal sa z nej dostať emóciu.
„Francúzsko?" zasmiala sa. „A načo? Je priveľké, aby ho celé obsadili. Navyše už ho použili, prečo by sa vracali?"
„Eiffelovka dokáže sústrediť energiu."
„Keď má ktorú. Využili CERN, antihmotu nezískajú, tým pádom nás ani nepotrebujú," nedala sa. „Ešte nejaké povedačky, alebo môžem ísť?"
„Áno, ako sa voláš?"
Eleri sa pod maskou zaškerila. „Raz na to prídeš, Derick. Možno keď sa lepšie prizrieš svetu okolo seba." Vzala Ruby a obe zmizli.
„Otrava jedna malá," prskol Liam. Abdul sa vedľa nich opäť zviditeľnil a mračil sa.
„Ty naozaj nevieš, kto to je?" zaujímalo ho.
„Nie. Ani ty?"
Humanoid sa zamračil ešte viac. „Okrem očí som z nej veľa nevidel."
„Nanešťastie, ani ja."
„Skúsim niečo zistiť. Maj sa." Abdul sa vzniesol do vzduchu a sledoval energetickú stopu, ktorú Rick vidieť nemohol.
A tak prešla ďalšia rutinná noc. Rick s Liamom obehli sever, Eleri s Ruby juh. Démonov nenašli. Asi dve hodiny pred svitaním sa však druhá dvojica premiestnila z Francúzska do Dánska. V Kodani narazili na jediného lovca v štáte. Nemal ani štrnásť rokov. Varovali ho pred démonmi a ich možným cieľom. Odvážny chlapec ich vypočul a sľúbil, že sa pripraví na možný rýchly odchod a tiež sa chystal navštíviť ďalšieho lovca zodpovedného za celý BENELUX. Dohodli sa na spolupráci v prípade núdze. Eleri sa do Angers vracala s dobrým pocitom. Nenechajú padnúť ďalšiu krajinu. Je ich málo ale stále sa môžu spojiť.
„Potrebujem sa odreagovať," povedala svojmu sprievodcovi, keď sa vrátili do Angers. „Zájdeš so mnou na malý výlet?"
„Kam?"
„Niekam na pláž do Ázie."
Ruby mykla zajačími plieckami. „Prečo nie." A zmizli.
Keby sa v tej chvíli vrátili domov, veci by sa vyvíjali inak. Pri Elerinej posteli totiž stál éterický humanoid a hľadel na jej spiacu tvár. Sklonil sa, aby lepšie videl. Nehmotnou rukou jej prešiel popri líci.
„Takže ty si naozaj tu," šepol do tmy. „Taká krehká... a pritom taká silná." Prešiel sa po jej izbe. Našiel porozhadzované zošity, učebnice, osobné veci.
Jej život.
„Si nádherná," povedal úprimne. „Eleri."
„Odstreľte ma niekto a ukončite moje trápenie," zakňučala Fran počas neohláseného testu z matematiky.
„Na tri," šepla jej Eleri. Obe pozreli na Oliviera, ten sa však venoval čomusi na druhej strane triedy. „Jeden," počítala a obe schytili svoje papiere. „Dva." Pripravili sa na výmenu. „Tri!" Rýchlo si ich vymenili. Nikto si nič nevšimol. Eleri rýchlo očami prebehla Franine príklady, spravila výpočty a podčiarkla výsledky. Dávala si pozor, aby zmenila písmo. Oliviero je nenapraviteľný a nechcela riskovať problémy.
Testy s úsmevmi odovzdali, Eleri si ale nemohla nevšimnúť, že Fran sa vyhýba pohľadu na Oliviera. Prepálila ho očami, on sa len usmial a odkráčal z triedy. Na jeho veľkú smolu sa okolo nej prešmykol tak nešikovne, až sa zrazili. Vtedy zareagovali všetky jej obranné systémy. Aura poplašne zasvietila, pomyslené energetické štíty sa hneď aktivovali. Prešiel ňou chlad. Zalapala po dychu. Nové zistenie ju takmer zrazilo z nôh.
Olivierovi totiž chýba prvá, koreňová čakra. Vôbec ju nemá!
Preglgla. Ešte nikdy nepočula o prípade chýbajúcej čakry. Zablokovaná áno, ale aby neexistovala? Je predsa základnou stavebnou jednotkou existencie. Človek musí mať štandardný počet siedmych čakier.
Z náhleho poplachu a útoku na auru jej prišlo zle a musela vyjsť na dvor. Zhlboka dýchala a pokúšala sa upokojiť nepokojné čakry. Posadila sa na chladnú zem. Začínala mať podozrenie, že povstanie démonov a Olivierova prítomnosť majú nejaký súvis. Nemôže byť celkom z tohto sveta, to je jasné. Nenašla však v sebe odvahu ísť to s ním prekonzultovať.
„Je ti dobre?" ozval sa pri nej odrazu známy hlas. Derick ju našiel schúlenú vo vzdialenom kúte areálu a doslova cítil jej nepokoj. Jej aura bola nestabilná. Nedalo mu to, musel k nej podísť a uistiť sa, že jej nikto neublížil, hoci svoje pohnútky sám nechápal.
Eleri k nemu obrátila zachmúrený pohľad. „Vyzerám až tak zle?"
Radšej neodpovedal a prisadol si k nej. Bez Liama sa s ňou cítil trochu nesvoj. Takmer dostal infarkt, keď sa ich aury zrazili a z tej jej vyprchával neuveriteľne silný štít. Čo za človeka to stretol?
„Nemal by si byť na vyučovaní?" napadlo jej. Nechcela, aby sa kvôli nej dostal do problémov.
„A ty?" opáčil jej.
Odfrkla si. „Kto by potreboval dejepis?"
„Pravda," zasmial sa. „Aj tak sa učíme dookola to isté." Nenápadne si prezeral jej profil. Prečo je taká rozrušená? „Eleri, čo sa ti stalo?"
Zahryzla si do pery. „Takže naozaj vyzerám zle," zhodnotila.
Rick jej opatrne odhrnul z tváre zatúlaný prameň vlasov. „Ja mám cez oko jazvu a ty si myslíš, že vyzeráš zle?"
Pobavene k nemu otočila hlavu. Stále mierne roztrasenou rukou prešla po krivej jazve. Prekvapilo ju, že sa neodtiahol. „To muselo bolieť."
Ľahostajne odvrátil pohľad. „Bolelo a prebolelo."
Súcitne sa k nemu pritisla bližšie. „Zmizne niekedy?"
Pokrútil hlavou. „Zmenší sa a zbledne, ale vždy tam zostane. Prečo? Nepristane mi?" ironicky skrivil pery.
Udrela ho do pleca. „Prestaň ma už konečne považovať za namyslenú sliepku. Nikto z nás nechce jazvy a predsa ich máme."
„A kde ich máš ty, princezná?" podpichol ju.
Zagúľala očami. Vyhrnula si rukáv, zakryla tetovanie a ukázala na pokožku kúsok pod ohybom lakťa. „Kosť prerazila kožu," vysvetlila. V duchu dodala: Démon ma použil ako basketbalovú loptu, keď prenikol do fyzického sveta. Odtiahla golier a ukázala plece. „Pomliaždené." Vyhrnula si nohavice až ku kolenu na oboch nohách tak, aby nevidel ďalšie ochranné tetovania. Na pravom lýtku sa až k chodidlu tiahla rovnaká rana, akú mal on na oku. „Nôž. Takmer som vykrvácala." Démon ma hodil po mojom vlastnom noži, no chápeš to? Presunula pozornosť na druhú nohu. „Ostré predmety prenikli až ku kosti. Dohromady osem štichov." Dva démonie pazúry. Nadvihla tričko. Pravý bok mala akoby celý roztrhnutý a zošitý. „Rezná rana. Dvadsať štichov, vnútorné krvácanie a tri dni v umelom spánku." Zubatý démon. Nakoniec sklonila hlavu a z pravej stany odhrnula vlasy. Ďalšia zošitá rana. „Otras mozgu, tri týždne na práškoch." Náraz do stromu pomocou trojmetrového démona s piatimi rukami. „Stačí, alebo ti mám povedať o jazvách na miestach, ktoré nemôžeš vidieť?"
Rick neveriacky civel. Kde takáto princezná mohla prísť k jazvám, o ktorých hovorila? „Teba doma bijú?" vyletelo z neho.
Zažmurkala, potom vyprskla do smiechu. „Nie, to naozaj nie. Moja mama je na mŕtvicu vždy, keď sa čo i len porežem a Owen je doktor, už ma aj operoval."
Nevedel prečo, ale uľavilo sa mu. K Elerinmu krehkému zovňajšku násilie vôbec nesedelo. „Tak čo si robila? Hádzala si sa o zem?"
Uhla pohľadom. „Tak nejako."
Nič moc odpoveď. Nevedel si predstaviť, čo sa mohlo stať. Mal však pocit, že Eleri o tom nechce hovoriť, tak ako on o svojich ranách, a nechal to tak. „Aj ty máš taký divný pocit z Oliviera?" nadhodil.
„Viac, než len zlý pocit. Podľa mňa vôbec nie je učiteľ. Nechápem, ako ho tvoj otec mohol zamestnať. Je len o trochu starší od nás."
„Vraj má niekoľko titulov. Otec tvrdil, že ho pozná už dlhšie a je skutočne vzdelaný. Mám byť rád, že ma učí niekto ako on." Rick si odfrkol. „Podľa mňa je Oliviero obyčajný blbec."
„Súhlasím." Nemá koreňovú čakru, nemá koreňovú čakru, kričal vnútorný hlások. Potom jej napadla šialená myšlienka. Náhlivo sa zvrtla k Derickovi. „Nemá riaditeľ náhodou hodinu?"
Zamračil sa. „Prečo?"
„Tak má?" Vstala na rovné nohy a rozhliadala sa po prázdnom areáli.
„Myslím, že áno. Eleri, o čo sa chceš pokúsiť?"
Pozrela naňho desivo divokým pohľadom. „Chcem vedieť, ako to s Olivierom naozaj je. Niekde tvoj otec predsa musí mať záznamy zamestnancov, nie?"
Klesla mu sánka. „Ty sa chceš k nemu vlúpať?" neveril vlastným ušiam.
„Och, nepoužívaj to škaredé slovo. Len v jeho neprítomnosti navštívim jeho kanceláriu a prečítam si informácie, ktoré potrebujem." A teraz má jedinečnú šancu, ak jej Rick pomôže.
„Zbláznila si sa?"
„Rick, ja tomu chlapovi neverím a chcem vedieť, prečo je tu. Aj tebe je podozrivý, nie?" presviedčala ho.
Derick sa zamračil. „Ako si ma to oslovila?"
Zbledla. Sakra, veď tak ho oslovoval len Liam! O krok cúvla, keď sa Derick narovnal a podozrievavo si ju premeral.
„Prečo si mi povedala Rick?"
„Ja... asi som to niekde počula. Vadí ti to?"
Čosi mu našepkávalo, že s Eleri je tiež niečo v neporiadku. Menom Rick ho oslovoval Liam, toho vidieť nemohla, Abdul, ani toho, a Fran, do ktorej by určite udrel blesk, keby vyslovila jeho meno. Tak odkiaľ to mohla vedieť? „Nevadí. Len neviem, ako si mohla prísť na to, že ma tak niekto volá."
„Len som si v hlave skrátila tvoje meno. Nič na tom nie je."
Jej výhovorku neprijal, ani neodmietol. Nateraz to nechal tak. „Späť k téme. Vážne sa chceš vlámať otcovi do kancelárie?"
„Áno, chcem," trvala na svojom.
„Zabúdaš, že má sekretárku. Ako cez ňu prejdeme?"
Eleri sa usmiala. „Množné číslo? Ideš so mnou?"
„Jasné, že idem! Aj mňa ten nový matikár irituje."