Premiestňovali sa zo skaly na skalu. Neustále cítili prítomnosť démonov, ale nič iné nenašli. Už to chceli vzdať, keď čosi začuli. Obišli veľkú skalnú stenu a prešli úzkym priesmykom.
„To nie..." šepla Ruby. Všetkým klesli sánky. Pred veľkou otvorenou jaskyňou sa odohrával ťažký boj. Desiatky démonov sa vrhali na neviditeľnú stenu, ktorú udržiavali dvadsiati ľudia, akýsi mnísi. Ich duše sa držali za ruky a nepohnute stáli pred jaskyňou. Démoni všetkých tvarov a veľkostí sa snažili cez nich prejsť.
„Dobre, chcem okamžite vedieť, prečo sme tu a čo sa deje!" trval na svojom Derick.
„Ako myslíš," rezignovala Eleri. „Myslíme si, že niekde v astrálnom svete je kľúč k tomu, čo sa stalo a ako to odvrátiť. Primárne ako zvrátiť ten blok, ktorý nedovoľuje cestovateľom a lovcom vystúpiť z tela. Na Zemi existujú akési významné energetické miesta, kde sa uchovávajú najstaršie poznatky a chránia ich špeciálne vybratí jedinci. Podľa niekoľkých prameňov je toto jedno z tých miest. Tí mnísi sa nebránia len pre zábavu. A ak chcú démoni to, čo je vnútri, nesmieme im dovoliť dostať to."
„Čo chceš robiť?"
Eleri jednoducho mykla plecami a rozbehla sa medzi démonov, akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.
„Hej!" Rick aj s Ruby sa za ňou hneď rozbehli.
Démoni sa sústredili na vlastný útok, než aby si všímali troch prichodiacich, ktorí s dýkami v rukách ničili ich druh. Ruby im kryla chrbty a Eleri s Derickom postupovali vpred.
Dostať sa k vchodu do jaskyne nebol až taký veľký problém. Obranná energia mníchov však pôsobila negatívne aj na dvoch lovcov a sprievodcu. Odtláčala ich preč.
„Daj mi ruku!" Derick sa natiahol po Eleri a spoločne kráčali proti obrannému štítu. Mocná sila ich pohyb spomaľovala a spomaľovala, až zastali a zo všetkých síl sa snažili udržať na mieste.
Odrazu to prestalo. Namiesto odtláčania ich čosi zozadu "koplo" a oni skončili pomotaní na tvrdej zemi jaskyne. Ruby pristála kdesi pomimo.
Eleri sa hneď vyhupla na rovné nohy a rozhliadla sa. Jaskyňa bola obrovská, akoby celá dutá hora. Strop sa strácal v temnote a zem osvetľovali fakle. Derick sa tváril rovnako ohromene ako ona a Ruby sa jej krčila pri nohách. Pozreli na brániace sa postavy. Jeden z mníchov vystúpil z radu a podišiel k nim. Mal bledú, unavenú tvár aj v astrálnej podobe a na sebe len pokrkvané rúcho.
„Vitajte," pozdravil ich po anglicky a mierne sa uklonil. Urobili to isté, aby ho náhodou neurazili. „Už sme sa báli, že na nás všetci zabudli."
Eleri sa obzrela. Derick nevyzeral, že by mal na jazyku nejakú múdru myšlienku a Ruby sa ešte nespamätala. Tak rozhovor ostal na nej. „Obávam sa, že vám nepomôžeme. Démoni povstali a lovci sú uväznení v reálnom svete."
Mních prikývol. „Sme si toho vedomí. Bránime sa od prvého dňa, keď obrátili vír. Po celý čas čakáme, kedy nám pošlú pomoc."
„Nuž," vzdychla Eleri. „Nerada to hovorím, ale my nie sme pomoc. Prišli sme po ňu. Dostala som sa k starej knihe, v ktorej sa spomína toto miesto ako svätyňa iného sveta s múdrosťou vekov. Myslela som si, že by som tu našla nejaký návod, alebo..."
Mních zvesil plecia. „Oni na nás zabudli. Mali sme to tušiť."
„Prečo?"
„Rada, ako sa nazvali vládcovia astrálu, sa už nestará o dobro lovcov alebo cestovateľov. Robia len to, čo považujú za dobré pre nich. Posvätné miesta vydrancovali spolu s démonmi. Táto svätyňa však nesmie padnúť. Za žiadnu cenu."
"Oni vás napádajú?" zašepkal Rick neveriacky.
„Prečo?" zopakovala Eleri otázku.
Mních pozrel na jednotvárne steny jaskyne. „Múdrosť vekov a záznamy staré ako sám čas odpočívajú práve tu. Mnoho bolo zničených. Ak padneme aj my, astrál príde o vedomosti nesmiernej hodnoty. A ak sa dostanú do nesprávnych rúk..." Nemusel dokončiť.
„Takže tu máte nejakú... knihu, hocičo, čo by sme proti démonom mohli použiť? Viete, ako opäť odvrátiť vír a oslobodiť lovcov?" nadchla sa Eleri.
„Na to nie je nutná žiadna kniha, dieťa." Mních na ňu pozrel vševediacimi očami. Zachvela sa. „Musíš nájsť toho, kto vyslovil formulku tejto kliatby na obrátenie víru a uväznenie lovcov, a prinútiť ho odvolať ju."
„Lenže ja neviem, kto to urobil. Nemôžem sa každého v astrále pýtať, či to náhodou nebol on. Musí existovať ešte nejaký iný spôsob!" Začínala prichádzať o nádej.
„Iný neexistuje, drahé dieťa. Démona nezmyselným bojom oslabíš, ale nikdy ho nestiahne vír, kým sa neobnoví poriadok."
„Ale..." Eleri sklamane sklopila zrak.
Derick sa prebral zo šoku a pristúpil k mníchovi. „Kto mohol formulku vysloviť? Cestovateľ? Lovec?" vyzvedal pohotovo.
„Niekto dosť múdry na to, aby vedel využiť antihmotu a spojiť jej fyzické vlastnosti so silami astrálu. Formulka vír zastavila. Antihmota povolala démonov," vysvetlil mu zákony mních.
„Žiadny lovec by nepovolával démonov. A cestovatelia o nich ani nevedia." Šiel na to vylučovacou metódou. „O pravidlách a zákonoch astrálu vedia len máloktorí." Pozrel mníchovi do očí a ten smutne prikývol.
Eleri si ich očný kontakt nevšimla. Upokojujúco pohladila Ruby po hlave. „Lovci sa musia spojiť, inak nás po jednom zničia, hoci... ak vír nepracuje, ani my by sme nemali miznúť, nemám pravdu?"
Mních pokrútil hlavou. „Lovci sú ľudia, zviazaní so svojimi telami. Telo dodáva silu duši a naopak. Ak je oslabená duša, telo tiež. A ak démoni natoľko poškodia tvoju podstatu, dieťa..."
„To by stačilo!" zastavil ho z ničoho nič Derick.
„Čo? Čo sa potom stane?" chcela vedieť Eleri. „Kam sa podeje moja duša?"
Mních sa na Dericka zamračil. „Práve zamlčovanie rozvrátilo tento svet." Pozrel na Eleri. „Ak tvoja duša zoslabne, môže ju pohltiť ktokoľvek v astrále. Prestane navždy existovať. Je to najhoršia strata, aká sa môže stať."
Eleri preglgla. „To ako... navždy? Už sa nikdy nereinkarnujem?"
„Nikdy a do žiadnej podoby."
V tej chvíli by najradšej bola jednou z tých, ktorí sú uväznení vo fyzickom svete. Ruby jej strach zdieľala.
„Čo ak dotyčný odmietne odvolať formulku?" pýtal sa Derick ďalej.
„Musíte ho prinútiť. Akokoľvek."
„A vy? Ako dlho udržíte obranu?"
Mních mávol rukou. „Sme silnejší, než si myslia. Hoci sme dúfali v pomoc, nezúfajte. Máme svoje metódy. Teraz by ste mali ísť. Otázky sú zodpovedané."
A než sa Eleri nazdala, neuveriteľná sila ich vytlačila z jaskyne priamo medzi démonov. Tí hneď zbadali votrelcov a pustili sa do nich. Derick vzal Ruby, skočil na Eleri a všetkých premiestnil späť do Angers.
Eleri lapala po dychu a vytrhla sa mu. „To bolo úplne nanič!" zvolala nahnevane.
„Nebolo," protestoval Derick. „Vieme, ako ich zastaviť."
Pozrela naňho spod kukly a pod ňou priam cerila zuby. „Nikdy sa nám nepodarí nájsť toho, kto všetko začal. Určite sa nepremáva ulicami a nevykrikuje Obrátil som vír a povolal démonov, blahoželajte mi!"
„Zamysli sa! Lovci to nespravili. Cestovatelia o démonoch nevedia," navádzal ju k očividnej odpovedi.
„Ibaže démoni a humanoidi áno. Ktokoľvek z nich by bol schopný postaviť sa na čelo bandy, ktorú privolal."
Derick jej nechcel kaziť ilúzie, ale vedel, že ani démoni, ani humanoidi to neboli. „Máš pravdu," prekvapivo s ňou súhlasil. „Strata času. Tak ja sa pustím do práce a ty by si mala urobiť to isté. Maj sa." A rýchlo sa odmiestnil.
Ruby pozrela na Eleri. „On niečo vie."
„Všimla som si," prikývla. „Preto by sme sa mali mať na pozore. Nevieme, či tú formulku náhodou nevyslovil on."
„Snáď si to o ňom nemyslíš?" zamračil sa sprievodca. „Niečo vie, ale som si istá, že je na našej strane."
„Asi tak ako naši nadriadení. Podľa mňa nehrajú čistú hru."
O tom sa už Ruby nehádala, čo bolo zlé znamenie. Obe sa vrátili domov, aby Owenovi zreferovali nové informácie.
„Francesca, daj svoje nohy dolu z tej lavice," upozornil Oliviero Fran nasledujúci deň v škole a ani sa neotočil od tabule. „A opováž sa ešte raz vyplaziť jazyk."
Eleri sa dusila smiechom, zatiaľ čo Fran menila odtiene. Posadila sa slušnejšie a ukázala mu za chrbtom oplzlé gesto.
„Nedráždi ho, Fran. Tento je ako jastrab," šepla jej Eleri do ucha.
„Vlastne mi hovoria Tiger, Eleri," opravil ju s úsmevom.
Teraz mu ukázala nepekné gesto aj ona. Trieda sa zasmiala.
„Ako vidím, obe máte nadbytok energie, dámy. Čo keby ste si nejakú nechali aj na takú hodinku po škole?"
Obe sa napriamili. „Prečo?" zvolali.
Oliviero dopísal príklad a otočil sa k triede. „Tak sa na to pozrime – nohy na lavici, rozprávanie sa počas hodiny, neslušné gestá za chrbtom. Nejaké námietky?"
Eleri si práve predstavovala, ako ho trhá napoly. „Nemôžeš nás nechať po škole pre takú hlúposť!" bránila sa.
„Ale môžem," povedal s úsmevom. „A teraz prosím vyriešte príklad."
Fran počkala, kým odišiel ďalej od ich lavice a naklonila sa k priateľke. „Ty ho chytíš za ruky, ja za nohy a na tri ho vyhodíme z okna, čo ty na to?"
„Platí," zavrčala Eleri. „Ale predtým mu zmaľujem ksicht svojou pravačkou..." zarazila sa. Pravú ruku má stále trochu slabú. „Ľavačkou," opravila sa.
„Derick," prehovoril Oliviero opäť tónom typu Teba si nechám po škole. „Už máš vyriešený príklad?"
Rick vzhliadol a v tvári sa mu zračila nevraživosť. „Výsledok je prázdna množina," odpovedal chladne.
Oliviero sa k nemu postavil, nazrel do prázdneho zošita a pokrútil hlavou. Potom mu z rúk vytrhol knihu, ktorú zvieral pod lavicou. „Egregory – stvorenie a život," čítal názov. Zamračil sa.
Eleri vystrelo, akoby ju niekto zasiahol elektrinou.
Egregory. Takže Derick je skutočne na opačnej strane boja. Egregory sú najhoršie bytosti astrálu, uväznené na rôznych miestach a prísne strážené. Ich sila je obrovská, presne taká, akú im dali ľudia. Egregora vznikne jednoducho – vierou. Človek si vytvorí imaginárne strašidlo, ducha, boha, verí v neho, bojí sa ho, pripisuje mu neobmedzenú moc a tým ho živí. Egregora silnie, až je schopná zasahovať do ľudského sveta. Jej moc nič nezničí. Navždy bude existovať vo svojej základnej forme. A navždy aj bude čerpať energiu z tých, ktorý v ňu veria. Ako večná božská entita.
Miliardy a miliardy ľudí. Nespočetne veľa imaginárnych tvorov. Učenie o egregorách je tým najzakázanejším a najtabuizovanejším učením astrálu. Ruby jej o nich veľa nepovedala a Eleri sa vlastne všetko dozvedela vďaka náhodne nájdenému článku na internete, ktorý bol o mesiac neskôr vymazaný.
Jedna egregora je schopná zotročiť polovicu planéty a ego jej nedovoľuje cítiť akúkoľvek empatiu.
Aj Fran podivne zbledla.
Oliviero pozrel na Dericka ako na potkana vo svojom byte. „Čítaš naozaj zaujímavé knihy, chlapče. Niektoré by si však ani ty nemal dostať do rúk." A knihu mu vzal.
„Hej! Vráť mi to!" búril sa Rick.
„Na to zabudni," odvrkol mu Oliviero. „Začnite počítať!" prikázal študentom a aj s knihou vyšiel z triedy.
Eleri s trasúcimi rukami poslúchla. Ak má Derick čo dočinenia s egregorami, majú vážny problém. Obrovský problém.
Ani nie o dve minúty priletel Liam. Doletel k jeho lavici a posadil sa. „Prečo máš ten výraz typu budem vraždiť, ak mi niekto urýchlene nepodá diazepam?"
Rick sa zamračil a odpoveď načarbal do zošita.
„Čože?! Ty somár si tú knihu dovliekol do školy? Úplne ti preskočilo? Ja som vedel, že ťa mám prefackať častejšie."
Opäť zúrivý škrabot pera po papieri.
„No a čo? O egregorách mohli pokojne počuť aj bežní ľudia. Vzal ti knihu, lebo je vážne strelená a len somár ako ty ju môže čítať."
Ešte zúrivejší škrabot.
„Nie, nič som nezistil. Ruby je sprievodcom nejakej lovkyne, ale viac toho neviem. A ani to ušaté čudo neviem nájsť."
Eleri dusila smiech. Keby ho len Ruby počula...
„Čo? Aha, či som zistil niečo o formulke? Nie. Iný spôsob ako chytiť pod krk každého v astrále a priamo sa ho spýtať mi nenapadá."
Takže Derick s tým skutočne nemá nič spoločné? Prečo mal teda knihu o egregorách? Na čej strane vlastne je? Nedávalo jej to zmysel.
„Na to ani nepomysli," zavrčal Liam. „Už žiadne vlúpanie a nezákonné vniknutie. Aspoň mesiac sa skús vyhnúť problémom, dobre? Kniha je preč, zmier sa s tým."
Do triedy sa vrátil nafučaný Oliviero. Posadil sa za katedru a všetkých si zamračene premeriaval. Eleri sa radšej tvárila, že počíta, hoci nemala ani poňatia, čo má vlastne robiť.
Po hodine sa s Fran usadili na dvore a chvíľu nadávali na nového učiteľa. Potom sa téma dostala k jeho neobvyklému správaniu a Derickovej knihe.
„Čo sú zač, tie egregory? Nejaké postavy v počítačovej hre?" prskla Fran, ale oči mala upreté na zem.
Eleri preglgla. „Neviem," klamala. „Možno nejaké baktérie."
„Egregory sú démoni," povedal Oliviero, ktorý sa znenazdajky zjavil pri nich. Opieral sa o plot, akoby tam stál od začiatku.
Fran od ľaku vyhodila do vzduchu zošit, z ktorého sa učila, a Eleri po ňom takmer hodila nôž. Obe chvíľu jeho prítomnosť rozdýchavali.
„Sakra, nedáš nám pokoj ani cez prestávku?" vykríkla nahnevane Fran.
„Pokiaľ viem, škola aj dvor sú verejné miesta." Podišiel k nim. „Alebo nie?"
Fran sa zohla po zošit a Olivierovi neušlo, že sa otočila tak, aby ho nemala za chrbtom.
„Čo chceš?" opýtala sa ho drzo Belgičanka.
„Slušnosť je pre teba neznámy pojem, čo?" podpichol ju.
„Akoby si o nej ty niečo vedel bez slovníka cudzích slov."
„Váž svoje slová, Francesca," varoval ju. „Som tvoj učiteľ."
Odfrkla si. „Choď do..."
„Takže čo si nám to chcel povedať?" skočila jej Eleri rýchlo do reči, aby predišla vulgarizmom.
„Nuž, len som vám chcel pripomenúť naše popoludňajšie stretnutie, keď som započul váš rozhovor. Nevedeli ste, čo sú to egregory."
„Čo je ťa do našich rozhovorov?" rozhorčila sa Fran.
„Vôbec nič," mykol plecami. „Len som chcel zodpovedať vašu otázku. Egregory," zopakoval, „sú démoni vytvorení nevedomými ľuďmi. Živí ich slepá viera. Existujú v inej dimenzii a živia sa touto vierou."
Eleri mimovoľne cúvla. Aká je pravdepodobnosť, že sa na jednom mieste stretnú traja ľudia s vedomosťami o egregorách? Niečo sa jej nezdalo. „Odkiaľ to vieš?" vyzvedala podráždene.
Oliviero na ňu žmurkol. „To by si nechcela vedieť. Dovidenia po vyučovaní, dámy." Kývol im a odkráčal.
Fran rukami naznačovala, ako rada by ho uškrtila.
„Ten chlap je divný," zamrmlala Eleri. „Mám pri ňom nutkanie držať v ruke nabitý revolver."
„A to si s ním ešte nebola po škole," zhoršila jej náladu otrávená Fran.