Keď Adanar so Zenom hľadali Firru, plížili sa ulicami, ktoré sa začínali prebúdzať. Uličky sa plnili chudobou a ľudia, žijúci v tejto štvrti, otvárali okenice vstriec vychádzajúcemu slnku, ktoré svojimi lúčmi pohládzalo snehom zasypanú zem.
Adanar po celý čas neskryl meč do pošvy. Neustále skákal pohľadom po rôznych žobrákoch, ktorí so špinavými a vetrom ošľahanými tvárami, premeriavali si plížiacu sa dvojicu bojovníkov. V tejto časti mesta nebolo nezvyklé vidieť mužov ozbrojených. Predsa len, toto bolo drobné kráľovstvo lupičov a nájomných vrahov. Nik sa nestaral o to, či má niekto vytasenú zbraň, alebo mu bezpečne odpočíva v koženom puzdre. Zaujal ich najmä výraz v ich tvárach. Zeno sa tváril nervózne, akoby sa bál toho, čo bude nasledovať. Ibaže, ak by ste sa mu lepšie pozreli do jeho ametystovo-rubínových očí, uvideli by ste odhodlanie a vnútornú silu. To sa však o ľudskom Adanarovi nedalo povedať. Tomu sa v peknej tvári zračilo sústredenie a čiastočný hnev s obavami. Nik sa im neplietol pod nohy a každý, kto len mohol, uhol im z cesty.
,,Hej ty!" Skríkol Adanar, keď na rohu ulice uvidel chlapca v tínedžerskom veku, ako sa poneviera rannými ulicami, iba v hnedej otrhanej veste a útle nohy mal ledabolo zakryté tmavými nohavicami, čo na koncoch, tesne nad sporo odetými chodidlami, boli biele od snehu. Chlapec okamžite zdvihol hlavu a do jednofarebných modrozelených očí mu spadlo zopár mastných prameňov havraních vlasov. Akoby sa potreboval uistiť, že mohutný bojovník volal jeho maličkosť, obzrel sa po blízkom okolí a následne ukázal prstom na svoju hruď. Adanar prevrátil očami a pritakal na jeho nezodpovedanú otázku príkazom, aby prišiel k nim. Chlapec sa chvíľu nepríjemne ošíval a potom nesmelo vykročil ich smerom.
,,Kde máš kabát? To ti nie je zima?" Spýtal sa starostlivo Zeno. Adanar jeho priam otcovský cit ignoroval a tvrdo sa pozrel do chlapcových očí. Predsa len bol o desiatky rokov starší.
,,Je, pane, ale to dievča ho potrebovalo viac, ako ja." Odvetil hlasom, ktorý vravel, že sa mu čoskoro zmení a chlapec dospeje na muža. Pri zmienke o dievčati oba spozorneli, avšak vedenia sa chopil Adanar, nedbajúc ohľad na to, že Zeno je jeho nadriadený.
,,Počúvaj, nebolo to dievča náhodou Obdarené?" Chlapec naklonil hlavu na bok a nedôverčivo prikývol.
,,Ako vyzeralo?" Pri tejto otázke chlapcovi zaiskrili oči a zasnene vydýchol.
,,Bola nádherná! Vlasy takej farby, ako mala ona, som ešte nikdy nevidel! Toľká krása! A tie oči... Mal som pocit, že spadla zo samotného neba," náhle však posmutnel, čo obom mužom vohnalo do srdca strach. Nebolo pochýb, že šlo o Firru. ,,Ibaže, keď som ju našiel, ako sa pri odpadkových košoch, skrútená do klbka trasie od zimy, nemohol som ju nechať len tak..."
,,Čo si s ňou spravil!" Vykríkol náhle Adanar a bol by chlapca surovo zdrapil za plecia, ak by ho Zeno nezastavil.
,,Nič, prisahám! Dal som jej len svoj kabát. Nereagovala vôbec na nič, len tam sedela a celá premrznutá sa triasla," rýchlo zo seba vychrlil, keď videl oheň v Adanarových zelených očiach.
,,Kde je? Vieš nám to miesto ukázať?" Tentoraz chytil oťaže do rúk Zeno. Chlapec mierne prikývol a prstom ukázal za roh druhej ulice. S rýchlym poďakovaním sa rozbehli k miestu, kde chlapec ukazoval a dúfajúc, že vravel pravdu, hnali sa ulicou. Sem-tam im ľudia uskočili z cesty.
Keď prišli na miesto, chvíľu pátrali pohľadmi po širšej ulici, lemovanej výstavbovými budovami, ktoré sa túlili k sebe. Ulica bola prázdna a až na zopár mužov, ktorí lopatami odhŕňali záveje snehu, ňou nik neprechádzal. Možno to bolo kvôli tomu, že nikam neviedla a bola zakončená brehom rieky Sel, ktorá až na veľkú dieru uprostred, bola celá zamrznutá. Avšak nik si toho nevšimol. Jediné, čo ich trápilo, bola skutočne od zimy trasúca sa dievčina, čo sa krčila pri starých košoch. Chrbát jej zakrýval chlapcov spomínaný kabát, ktorý však dievčinu nedokázal zahriať. Neprítomne si držala pravé zápästie a očami stratenými v myšlienkach, dívala sa na jedno miesto. Pohľad na Firru bol priam tragický, až Adanara pichlo pri srdci. Nevedel, čo sa jej stalo, no dúfal, že nie je zranená.
,,Firra!" Skríkol Zeno a rýchlo k dievčine pribehol. Tá však na svoje meno nereagovala a i naďalej hľadela na neurčité miesto pred sebou.
,,U všetkých Bohoch! Čo sa ti stalo? Si v poriadku?" Ďalej sa pýtal, zatiaľ, čo dievčinu prezeral zo všetkých strán.
,,Firra," oslovil ju mierne Adanar. Výhražné lamentovanie, ktoré hundral ešte pred malou chvíľou, ho opustilo, len čo sa mu naskytol pohľad na schúlenú dievčinu. Tá po prvý raz od ich príchodu, prestrašene sa strhla, keď sa letmo dotkol jej zápästia, ktoré tisla k sebe. Chvíľu vystrašene kmitala pohľadom po okolí s očami vygúlenými dokorán. Keď však lepšie zaostrila na dvojicu mladých mužov, oči sa jej naplnili slzami a okamžite sa vrhla s objatím na Zena. Dievčina sa rozplakala.
,,Pšššt..." Tíšil ju jej bratranec.
,,Čo sa stalo?" Pýtal sa prívetivým tónom Adanar. Firra niekoľkokrát smrkla a skleným pohľadom, plným sĺz, zadívala sa na bojovníka, čo kľačal pred ňou.
,,Bolo to strašné! Sľúbte mi, že ma už nikdy neopustíte!" Keď prikývli a Adanar prehltol slová obvinenia, že to ona sa stratila, opäť sa začala zadúšať vzlykmi.
,,Snažila som sa nájsť, čo najrýchlejšiu cestu k hradu, keď ste na mňa nečakali. Blúdila som uličkami, keď náhle sa niečo zmenilo. I keď už bolo ráno, na miesto kde som stála dopadla tma a mráz sa ešte väčšmi znásobil. Potom tam bol ten šepot. Príšerný šepot, ktorý nechcel ustať a čím ďalej tým silnel. A nakoniec to prišlo..." zamlčala sa a obaja muži na seba s obavami pozreli.
,,Firra, ublížil ti niekto?" Dievčina pokrútila hlavou.
,,Tak si niečo videla? Nejakú vraždu?" Vyzvedal ďalej Adanar, no dievčina opäť pokrútila hlavou.
,,Keď vám to poviem, nebudete mi veriť a označíte ma za blázna."
,,Prečo by sme ťa mali označiť za blázna, Firra, ak nám to pomôže pochopiť tvoj momentálny stav." Dievčina si povzdychla.
,,Nevidela som vraždu, ale vraha. Temné stvorenie z iného sveta. Netuším, ako sa to sem dostalo a hodnú chvíľu mi trvalo, kým mi v hlave docvaklo, že ide o skutočnosť a nie o halucináciu. Precitla som, až keď mi tá Temnota poranila ruku," ukázala im zápästie, ktoré k sebe tisla, aby jej slová potvrdili škaredé dlhé rany, po ktorých iste zostanú biele jazvy.
,,Si si istá, že ti to nespravila nejaká mačka? V tejto štvrti ich je viac než dosť," navrhol Zeno a vo Firriných očiach sa zrkadlilo sklamanie.
,,Hovorila som, že mi nebudete veriť," mrmlala si popod nos.
,,Ja ti verím," ozval sa po chvíli Adanar.
,,Čože?" Neveriaco vyhŕkol Zeno spolu s Firrou súčasne. Adanara ich reakcia pobavila, avšak odpoveď nezopakoval. Pravdu povediac, mal pochybností viac než Zeno, no pookrial, keď uvidel Firrinu skľúčenosť. Vôbec sa im výrazom však nečudoval. Každý mal na Adanarovu nestálu stránku pocitov rozličný názor.
,,Poď, postav sa, inak budeš mať okrem škrabancov na ruke, aj poriadny zápal pľúc," priateľsky jej ponúkol ruku, a keď sa jeho teplej pokožky dotkla Firrina ľadová dlaň, Adanar potlačil triašku chladu. Nedokázal si ani predstaviť, aká zima musí byť dievčine. Len, čo sa postavila na vlastné nohy, takmer okamžite si z pliec zhodil svoj vyhriaty losí kožuch a prehodil ho dievčine cez skrehnuté plecia. Firra pod nečakanou váhou klesla ešte o zopár centimetrov nižšie, čo Adanarovi vykúzlilo na tvári pobavený úškrn.
Bol prekvapený, že pod ťarchou kožucha opäť nespadla na kolená. Táto drobná útla dievčina mala v sebe viac sily, než by jej bol tipoval. A práve preto ju do istej miery obdivoval. I keď nerád, no musel uznať, že v niektorých veciach sa mu dokáže rovnať, a to ho veľmi netešilo. Bol rád, keď ho niekto chválil pre jeho silu, bol rád, keď mu ženy klesli k nohám pre jeho krásu a šarm, a bol rád, keď videl, že nie všetci sa mu dokážu rovnať... Firra mu však väčšinu toho, čo mal rád, úplne vyvrátila. Táto Obdarená dievčina v ňom náhle vyvolala niečo nové, pričom si to ani neuvedomila...
,,Ten losí kožuch ti sekne. Škoda len, že nemáš parohy... Bola by si skvelou trofejou do lordovej zbierky. Určite by si ťa povesil priamo nad vstupnú halu a pod tvojou hlavou, by sa na zlatom štítku vynímal popis: Zabitá mrazom a znetvorená obludou." Pobavene na ňu žmurkol, keď sa s ublíženým výrazom a nahnevaným vrčaním, radšej presunula k Zenovi. Kožuch si však nezložila, ale ešte väčšmi pritisla na uzimené telo.
Firra Thayleer v ňom vzbudila radosť z provokovania. A tento novonadobudnutý pocit si začínal užívať čím ďalej tým viac...
Opäť kratšia časť, no predsa nejaká 😁 ach ten náš Adanar a tá jeho prelietavá nálada... 😁 Ďakujem Vám krásne za úžasnú podporu v komentároch 😍💞 veľmi si to cením a vždy ma to motivuje k písaniu ďalšej kapitoly 😘💋 ešte raz ďakujem...