Azyl ✔

19ǂ Quiet Before the Storm and the Sin

Media: Héler Ben Shachar

Quiet Before the Storm and the Sin

Rupert Rothschild by rád tvrdil, že v ráno V'alakovej návštevy stál v priestore v stene po prvý raz v živote. Pravdou však bolo, že s Eliasom už ako malí hľadali tajné miestnosti a neviditeľné dvere vedúce do priestoru medzi miestnosťami. Každé leto sa zakrádali panstvom Sinclairovcov a hľadali nové skrýše. Dokázali zmiznúť aj na niekoľko hodín. Liezli tak na nervy Eliasovým starším súrodencom, ktorí ich mali na starosti.

Cez priezor medzi stenou a rámom obrazu, ktorý z veľkej časti zakrýval dieru v stene na galérii v jednej z menších knižníc v sídle, sa pozeral práve na Aelisa Marina. Bol vysoký a ryšavý, rovnako ako Elias. Na mladšieho brata sa podobal aj svojimi ľadovo modrými očami a pehavou tvárou. Rupert v nich vždy videl výraznú podobu, a predsa mu vždy prišli na míle vzdialení, keď ich videl vedľa seba.

Aelis stál vždy vystretý ako prútik, s rukami založenými za chrbtom. Rupertovi tak vždy pripomínal dôležitých členov Komisie a nepochyboval, že sa tam najstarší syn Aeona Marina jedného dňa dostane. Aelis mal na rozdiel od Eliasa vlasy dlhé až pod ramená, ktoré nosil zopnuté na zátylku. Bradu mal ostrejšiu, výraz zamračenejší a temnejší, podčiarknutý jazvami spôsobenými pazúrmi, ktoré sa mu tiahli naprieč celou tvárou. Ostávalo záhadou, čo mu to spôsobilo. Nikto okrem členov Komisie to presne nevedel. Ani len Elias či ich sestra Adele. Nikomu však neušlo, že odvtedy sa Aelis nenávratne zmenil.

Rupert, Abel a Vivian kľačali na kolenách, aby videli cez medzeru na dianie v knižnici. V'alak stál pred dlhým stolom, na ktorým sedela celá Komisia. Neboli tam zo slušnosti k novému hosťovi. Zišli sa tam len zo zvedavosti ohľadom barbara, ktorý plieni ich svet a ktorého nepovažovali ani len za ľudskú bytosť, nieto hosťa. So zamračenými tvárami sa na V'alaka a lovca s lovkyňou po jeho boku pozeralo päť najvyšších predstaviteľov ich spoločnosti. Mladú dvojicu V'alak predstavil ako Kaia a Amaltheu, no Rupert si bol istý, že Komisia mená zabudla v momente, čo ich vodca Hordy vyslovil. Nezaujímali ich.

V'alaka však zaujímalo, a to veľmi, kto všetko je s nimi v miestnosti. Chcel vedieť, prečo s nimi nie sú Rupert s Eliasom, keďže to boli oni dvaja, ktorí s ním uzavreli dohodu. Pohľadom spočinul na mĺkvom Aelisovi, ktorého si premeral s neskrývanou zvedavosťou. Možno sa to Rupertovi iba zdalo, no V'alak pôsobil, akoby spoznával tvora, ktorý na Aelisovi zanechal viditeľné stopy.

„Zúčastnení sú všetci tí, ktorí sú pri doladení dohody medzi Ligou Civilizovaných a Lovcami z Aldevaru potrební. Mladý pán Elias Marin a mladý pán Rupert Rothschild síce začali dohodu a spoluprácu s vami, no my, predstavitelia váženej Ligy Civilizovaných, ju dokončíme," odpovedal mu Erion Marin, Eliasov starý otec.

V'alak sa po jeho slovách pobavene zasmial, no nepovedal na to nič. Iba posunkom ruky naznačil, že sa môžu pustiť do vyjednávania. Od toho momentu šlo len o doťahovanie skryté za diplomatickými rečami a krásne zaobalenými lžami. Obe strany sa snažili udať dôvody, prečo by to mali byť práve oni, kto zničí Relikviu.

„Toto nikam nevedie," povzdychla si Vivian po dvoch hodinách. Rupert by s ňou bol súhlasil, no pri takomto stretnutí muselo dôjsť k nejakému záveru. Buď to, alebo sa pokúsia navzájom povraždiť skôr než ich zrak čo i len spočinie na Relikvii. Preto naďalej kľačal na zemi, hoci jeho kolená mu tŕpli a chrbát stuhol.

„Čakal som, že bude... divokejší," zašepkal Abel tak ticho, že ho ledva počul, i keď sedeli tesne vedľa seba. „Z Prázdnej krčmy sálalo viac dravosti než z nich troch."