Azyl ✔

09ǂ Man in Black and Woman in White

Media: V'alak

Man in Black and Woman in White

Všetci V'alakovi lovci sa začali zoskupovať v pomyselnom strede zničeného Asterlingu, z ktorého sa stalo mesto duší čakajúcich na Mortalis. Okrem Lovcov sa v meste nenachádzal jediný živý človek. I keď, Lovci z Aldevaru sa už dávno nenazývali ľuďmi. Po tom, čo sa stali V'alakovými spoločníkmi v nich čosi ľudské muselo zomrieť.

Žena v bielom spolu s Mužom v čiernom stáli zahalení na lesnej vyvýšenine nad mestom a sledovali, ako Lovci vzhliadajú k svojmu vodcovi medzi nimi. Napäto čakali, čo bude nasledovať. Vládol medzi nimi mierny nepokoj, pretože nezabili všetkých nepriateľov svetov. Svetlovlasá lovkyňa dobre vedela, že jej chybou im unikol muž, z ktorého cítili zlo. Nisa však v tej chvíli ešte netušila, že V'alak poznal dôvod, prečo sa odrazu stal ich cieľom ďalší muž.

V'alak cítil prebudenie poslednej Relikvie. Pichlo ho to pri srdci a donútilo počas ničenia mesta na stotinu sekundy zastať a zalapať po dychu. Teraz v jeho hrudi vrel hnev a frustrácia z toho, že mu Relikvia zmizla spolu s jej nositeľom. Navonok však nedal nič znať. Vedel, že je len otázkou času, kedy muža dolapia.

Nikto im nikdy neutiekol ďaleko.

„Verí si," povedala Žena v bielom a zložila si kapucňu. „Nepriznáva si možnosť, že by nedolapil nositeľa a nezničil i poslednú Relikviu." Nehovorila to s obavami, predniesla to ako prostý fakt.

„Nikdy predtým mu predsa hrozba, ktorá by ohrozila svety, neunikla. Prečo by to teraz malo byť inak?" odvetil pokojne Muž v čiernom. Bola to rečnícka otázka, no ona mu i tak odpovedala. Neprekvapilo ho to.

„Pretože zlodejom Relikvie je ktosi, koho V'alak nemôže dolapiť. A to náš drahý V'alak netuší, že po svojom boku nosí i Caelum a v krvi má právo tasiť ho," uškrnula sa. Udalosti sa vyvíjali viac než priaznivo.

„Je mi jasné, prečo si ťahaním za nitky zariadila, aby prekážky odstrihli Lovcov od Nikoho a práve kvôli nim Nisa s Kaiom malého zlodeja nelapili," povedal a žena sa v mysli sama pochválila za uvoľnenú šindľu na streche i padajúce trámy, ktoré odrezali Nikoho prenasledovateľov od zlodeja. „Mali by sme sa uistiť, že to nevyjde navnivoč. Bolo by nemilé, ak by ho chytili tak blízko Asterlingu."

Prikývla. „To by teda bolo. Potom by sme toho museli napravovať omnoho viac."

„Rozdelíme sa?" navrhol. Kým on dával pozor, aby mal zlodej dosť času na vykonanie krádeže a na útek, jeho sestra varovala Solomona Abernathyho a jeho priateľa Tobiasa Fostera. Teraz by ona mohla dávať pozor na dianie na bojisku a on by šiel varovať Nikoho.

„Nie. Mám silný pocit, že V'alaka viac zdržíme obaja než len ja."

„Nerád sa s nimi stretávam," priznal. „Je v ňom toľko zloby a zášti, ktorá sa ťahá do dávanej minulosti... Ale máš pravdu, moja prítomnosť ich zaujme viac než tvoja. V'alak ťa už po toľkých stretnutiach ani neberie ako zaujímavú spoločníčku či hrozbu."

„Koľko skromnosti!" zasmiala sa. „To bude asi tým, že sa týmto stretnutiam vyhýbaš ako Zberatelia tajomstiev Spektrám. Dobre teda, kúpime Jed Jaxovi čas, a potom sa s ním stretneš."

Muž v čiernom sa pod kapucňou zamračil. „Ešte nie!" zahriakol ju príkro. „Ešte nenastal čas, aby ho tak niekto volal! Nepozná svoj pôvod ani osud. Ešte nemôže byť nazývaný Jed Jaxom!"

„Veď dobre, dobre. Nechajme ho teda byť Nikým. Kým ním ešte byť môže," dodala mierne zlovestným podtónom. Obaja vedeli, že v momente, ako sa Nikto stane Jed Jaxom, bude do jeho života prichádzať jedna katastrofa za druhou.