40ǂ Hellos and Goodbyes

17 3 2
                                    

Media: Francis Tate


Hellos and Goodbyes


Hneď ako pominula stopa po prítomnosti Reiny v Azyle, Teddy a Saylah opustili priestory Prázdnej krčmy. Premiestnili sa do lesa v blízkosti domu Ruth Clareovej, aby mohli pozorovať Nikoho skupinu a zároveň, aby ich neodhalili.

Všetci piati stáli vonku v kruhu a pozerali sa na niečo v zemi. Žeby ju už stihli...? Teddy zatvoril oči, aby zistil s čím majú rátať v priestore vôkol nich. Cítil jazvu, ktorú po sebe zanechala Ruth na mieste, kde zomrela. Nech ju pätica pochová kdekoľvek, jazva po nej na tom mieste ostane navždy. Pretože svety si pamätajú, kto po nich chodil. Každý po sebe zanechá jazvu, ktorá bude naveky pripomínať, že človek, ktorý pretváral svet a vytváral dejiny, je už preč. Jej telo stále ležalo na jazve, a preto vedel, že neprišli uprostred pohrebu a päť ľudí sa iba pozerá na vytvorený hrob.

Theodore si nešťastne povzdychol.

„Vytvorila ho Reina," povedala Saylah. „Hrob," upresnila, keď sa na ňu spýtavo pozrel. Ah, takže rovnako ako si on prezeral priestor, ona nahliadla do nedávnej minulosti. Rozsah schopností Nasledovníkov Času a Priestoru nebol taký obrovský ako Eternálov, no i oni stále videli viac než bežní smrteľníci a dokázali mierne manipulovať s danými dimenziami. Nechcel si však predstaviť, že by čosi také urobil bez dovolenia jeho M'lady.

Pozrel sa priamo na Nikoho, ktorého prijal ako mladého muža do Prázdnej krčmy a dal mu budúcnosť ako zlodejovi, o ktorom sa šepkalo po uliciach. Zlodejovi, ktorému sa kompletne prevrátil život, pretože bol podľa Eternálov najvhodnejším nositeľom Relikvie. Stále mu však neprišlo fér, aby Nikto niesol takéto bremeno. Už tak to mal v živote neuveriteľne ťažké a musel toho veľa obetovať. Snažil sa naňho dávať pozor, chcel mať prehľad o tom, ako sa mu darí na ceste. Vedel, že Žena v bielom okolo neho vytvorila ochranu, aby ho nikto v priestore nemohol nájsť a úprimne sa na ňu spoliehal. Vedel tak, že je v bezpečí.

Ale už nič nebolo také isté ako si myslel.

Nikto bol v ohrození.

Ruth bola mŕtva. Nikdy si nemyslel, že do Ríše mŕtvych odíde tak skoro. Predpokladal, že sa vydá na množstvo neznámych a neprebádaných miest a domov si prinesie neuveriteľný počet nových pokladov, na ktoré zakáže komukoľvek položiť čo i len prst. Bez nej a Huga by nikdy nedosiahol to, čo sa mu podarilo, a na to nikdy nezabudne.

„Poznal si ju?" spýtala sa ho Saylah, keď tam stáli v tichosti už nejakú chvíľu, rovnako nehybní ako pätica pri hrobe.

„Áno. Spoznal som ju spolu s Hugom. Boli ako dotieraví súrodenci," odpovedal so smutným úsmevom na perách. „Párkrát som stretol aj jej reálnych súrodencov," spomenul si a znova si povzdychol. „Bolo to dávno. Akoby sa to stalo v minulom živote."

„To mi je ľúto," povedala úprimne. „Aj vďaka nej ich Reina prišla zachrániť."

„Aj?" zháčil sa. Pokiaľ mal správne informácie, Ríšu mohol privolať iba niekto nevinný.

„Privolala ju Ann," vyhlásila hrdo, „no vďaka Ruth vedela ako. Zomrela v boji," povedala mu, akoby to malo zmierniť smútok, ktorý cítil po strate starej známej.

„To je presne tak, ako by to chcela," odvetil, ale nič to neznamenalo. Ruth možno nechcela zomrieť pokojnou, podľa nej nudnou smrťou, no určite nechcela odísť tak skoro. „Teraz sa bude môcť vydať na dobrodružstvá v Ríši mŕtvych, nie je tak, Salira?"

Vycítil najstaršiu Mortalisinu smrtku v ich prítomnosti v momente, ako sa za nimi zjavila. Saylah sa otočila, aby sa pozrela do bledej tváre orámovanej rovnými, čiernymi vlasmi. Teddy ju pomaly nasledoval. Salira nemala na tvári žiaden výraz. Vyzerala, rovnako ako jej pani, nečitateľne. Zbierala duše už toľko ér, že už nesúcitila so smrťou jednotlivca. Ako by inak mohla vykonávať svoju prácu bez toho, aby sa zbláznila?

Azyl  ✔Место, где живут истории. Откройте их для себя