Azyl ✔

16ǂ Clockmaster and Disciples

Media: No One

Clockmaster and Disciples

V Hostinci Plná krčma, ktorá niesla svoje meno len ako provokáciu Theodorovej Prázdnej krčme v Saleme, sa svietilo už len v jednej izbe. Hodinár stál v izbe tmavého cudzinca a z konča jeho postele pozeral na muža, ktorý odpadol pri mestských bránach. Zamyslene sa na neho pozeral a premýšľal, čo ho mohlo hnať tempom, ktoré ho tak zmorilo.

Z myšlienok ho však niečo vyrušilo – jemná zmena v čase.

Moment, kedy sa prvá Nasledovníčka času zjaví, vytušil takmer na sekundu presne. Najprv zacítil chlad, akoby jeho pokožku pokryl ľadový plášť, vzduch okolo neho sa  nepríjemne zhustil a následne jeho okolie absolútne stíchlo. Všetky ľudské hlasy zmĺkli v tej istej stotine sekundy. Ručičky na jednom z jeho časomeračov zastali a tikali len zvyšné tri – tie však merali čas v iných svetoch, na ktoré prítomnosť Saylah nemala žiaden vplyv.

„Vieš, vždy ťa rád vidím," prehovoril, neschopný vysloviť písmeno r. Nikdy sa to nenaučil. „Ale prial by som si, aby si chodievala za príjemnejších okolností častejšie."

„Prinášam varovania a záhady. Čo príjemnejšie by si chcel?" zasmiala sa, vediac, akú záľubu v týchto veciach má muž prezývaný Hodinár.

„Niekedy by sme si mohli len tak sadnúť a porozprávať sa, ako ide život," navrhol, stále pozorujúc Nikoho v spánku.

„Ty vieš, aký život vediem a ja viem, čo robíš ty. Nie je veľa vecí, ktoré sa na našich životoch menia," poznamenala pravdivo a on si povzdychol. „Ani jeden z nás nemá čas na to, aby sme si len tak sadli. Ty zbieraš a pašuješ magické predmety, ktoré si buď nechávaš, alebo predávaš za neuveriteľné ceny..."

„Musím z niečoho žiť!" prerušil ju zvesela. Veľmi dobre vedel, že by za predmety mohol žiadať aj menej a vyžil by. Od zákazníkov pýtal peniaze či služby v takej cene, na akú odhadoval unikátnosť daného predmetu. Voči magickým predmetom choval rešpekt a bázeň, ktorú nevedel vysvetliť. Zlomilo by mu srdce, ak by nejaký predmet predal za menej než si to zaslúžil.

Zasmiala sa a svetlé oči jej zasvietili. „Nerobíš to preto, už ťa poznám, ty starý darebák. A ja," dokončila začatú vetu, „musím pracovať pre Muža v čiernom a strážiť čas."

„Na to, že strážiš čas, ho sama nemáš dosť na to, aby si ho využila na vlastné záujmy," vytkol jej nie po prvý raz.

„Záujmy svetov sú mojimi záujmami. Preto som tú prácu prijala," Hodinár vedel, že to nebol jediný dôvod, no rozhodol sa mlčať. Vedel, aká bolestivá pre ňu tá téma bola. „Ak by som sa s tým nestotožňovala, nerobila by som to. Theodore nejakým zázrakom stíha viesť aj Prázdnu krčmu. Je však pravda, že väčšinu vecí dokáže zariadiť aj odtiaľ a že Žena v bielom je aktívnejšia v riešení problémov svetov než jej brat. Podľa mňa si to zvrátene užíva a čaká na každý ďalší problém, ktorý príde," zamrmlala popod nos.

„Ach, Žena v bielom," usmial sa popod fúzy. „Počul som, že stretnutia s ňou stoja za to. Je to pravda?" otočil sa k Saylah a poriadne si ju prezrel.

Byť prvou Nasledovníčkou Času malo očividné výhody. Jednou z nich bol večne mladý vzhľad. Vyzerala úplne rovnako ako keď pred dvanástimi rokmi opustila svoju rodinu, priateľstvo s Hodinárom odložila na druhú koľaj a začala robiť niečo, čo označila za svoje poslanie – akoby mala stále dvadsaťpäť, hoci boli rovesníkmi. Mala olivovú pokožku, na guľatej tvári jej svietili oči belasé ako kryštály, do ktorých jej padali jej svetlohnedé vlasy dlhé po plecia. Pod kútikom pravého oka, nad líniou jarmovej kosti, mala znak čierneho trojuholníka. Hodinár raz zazrel Čas – vyzeral nadpozemsky a jeho sestru si predstavoval v ešte úžasnejšej a krajšej verzii – a neušlo jeho pozornosti, že pod okom, ktorým videl udalosti v čase, mal takýchto trojuholníkov dvanásť v dvoch radoch po šesť. Ten malý trojuholník a neprirodzene jasné oči boli znamením, kam Saylah patrí.