02ǂ Night and Blood

84 10 2
                                    

Media: Tobias


Night and Blood


17.10 1790

Mladý tmavovlasý muž sa zobudil z už tak trhaného spánku. Tej noci viac bdel než spal. Rád by tvrdil, že nemal ani poňatia, čo mu nedáva spania. Vedel to však priveľmi dobre. Posledné dni sa mu do snov vkrádal nepokoj a počas dňa mu myšlienky utekali kamsi preč. Nedokázal sa sústrediť a nedokázal poriadne spať.

Jediné, na čo sa zmohol, bolo premýšľanie nad svojím najlepším priateľom. Ťažilo ho, že je kdesi tam vonku a nevracia sa. Tri dni prešli od termínu, čo sa mala lovecká družina vrátiť. A celé tri dni nemohol striasť pocit strachu, ktorý sa ho držal ako tieň. Darmo mu Jessamine vravela, že všetko bude nakoniec v poriadku. Akýsi vnútorný pocit mu nedovolil uveriť tomu.

Nebolo to prvýkrát, čo Solomon vyšiel do lesov s loveckou družinou. Odišiel už niekoľkokrát a každý a jeden raz sa vrátila celá výprava. Poranenia od divokej zveri boli jedinými nepríjemnosťami, ktoré si so sebou okrem úlovku priniesli, a vždy sa z nich dostali. Párkrát sa zdržali, no nikdy nemeškali takto dlho bez toho, aby o sebe dali vedieť.

Tobias dokonca posledné dni spával oblečený v ľahkých nohaviciach a košeli. Bol pripravený vyskočiť z postele, keby sa lovecká družina vrátila alebo ak by niekto vyhlásil pátraciu misiu. Cítil, že každý a jeden kúsok jeho tela bol napätý a myseľ príliš opantaná obavami nato, aby znova zaspal. Napínal uši, akoby očakával, že čoskoro nastane krik a chaos.

Noc však ostávala tichá, nemá. Tobias mal pocit, akoby sa mu svojou nečinnosťou vysmievala. Prudko zo seba zhodil prikrývku a zložil bosé nohy na chladnú podlahu. Povzdychol si. Želal si, aby sa k nemu dostala nejaká správa. Hocijaká. Hoc aj zlá, len nech vie, na čom družina je.

Tobias toto želanie neskôr oľutuje, no v danej chvíli o tom ešte netušil.

Postavil sa, obul si kožené čižmy a prehodil cez seba tmavý plášť. Potichu prešiel domom, aby nezobudil rodičov s Jessamine. V rovnakej tichosti vyšiel von. Vykročil po kamennej ulici, odhodlaný prechádzať sa dovtedy, kým mu nočný vzduch nevyčistí hlavu alebo kým sa neunaví natoľko, aby zaspal od vyčerpania.

Tobias zdvihol pohľad modrých očí na kosákovitý mesiac visiaci vysoko nad Asterlingom. Bodaj by bol spln, na ktorý by mohol hádzať svoju nespavosť! Radšej by nadával na mesiac než na svoj vlastný strach. Bez akéhokoľvek cieľa sa prechádzal pomedzi známe budovy. Bez toho, aby si to uvedomil, došiel až k domu takmer v strede mesta, kde býval Solomon. Mimovoľne zastavil. Zadíval sa do okna jeho izby, z ktorej jeho najlepší priateľ vyliezal už ako malý chlapec. Robieval to vždy, keď sa rozhodli neuposlúchnuť rodičov a vydali sa na vlastné dobrodružstvá v Asterlingu.

Už dávno neboli chlapcami a na dobrodružstvá chodievali za hranice mesta. Tobiasovi sa do mysle prikradla myšlienka, že odteraz zrejme bude musieť za mesto chodievať sám. Myslel si, že mu prechádzka na čerstvom vzduchu pomôže. Mýlil sa. Len mu pripomínala, že po jeho boku chýba ktosi dôležitý. Rozhodol sa napriek tomu, že jeho myseľ bola naďalej nepokojná a telo čulé, vrátiť domov.

Už sa otáčal na odchod, keď zaregistroval pohyb v neďalekej uličke. Zháčil sa. Ktorá ďalšia nepokojná duša nemôže zaspať? Vydal sa za zvukom pohybu. Dostal sa na roh ulice, nahol sa a nazrel tam. Stihol zazrieť, ako tmavá postava zabočila za roh na opačnej strane. Zamračil sa. Postava bola zakrytá plášťom, bola zhrbená a niečo ťahala po zemi. Neuniklo mu ani to, že sa zdržiava v úzkych, tmavých uličkách a dokonca i tam sa skrýva v tieňoch.

Nepáčilo sa mu, ako sa niekto zahalený nocou zakráda Asterlingom. Nezaváňalo to dobrými úmyslami. Prehodil si kapucňu cez hlavu a rozhodol sa nasledovať postavu. Uličkami sa pohyboval rýchlo, no potichu, aby ho druhá osoba nemohla začuť. Ruku mal voľne položenú na dýke za opaskom, ktorú so sebou – na otcov nepokoj a nesúhlas – vždy a všade nosil. Celou cestou sa mu nepodarilo zahliadnuť, čo za človeka sleduje, ani to, čo za sebou ťahá. Nato sa pohyboval rýchlo. Usudzoval však, že to bude zviera. Bremeno, ktoré za sebou osoba ťahala totižto zanechávalo pás krvi.

Tajomný muž – došiel k záveru, že žena to byť nemohla – očividne poznal Asterling. Sem-tam sa síce pohyboval s miernymi ťažkosťami, no ani raz pri odbočovaní do uličky nezaváhal. Presne vedel, kam má namierené. Tobias to neskôr zistil tiež. Postupne ho nasledoval až na úplný kraj mesta a pokračovali až do lesa za ním.

Tobiasa zastavil nával neistoty. Mal by ho nasledovať až do temnoty lesa? Kým sa pohybovali mestom, bol v relatívnom bezpečí. Ak by si ho muž všimol a napadol ho, či by sa veci zvrtli nejako inak, zavolal by pomoc. V Asterlingu by na jeho volanie isto niekto odpovedal. No v lese ho nikto nebude počuť kričať. Ak sa mu niečo stane, nikto ho tam nikdy nenájde.

Chúďa Jessamine, pomyslel si. Spolu s ním čakala na Solomonov príchod. Čo len bude robiť, ak zistí, že sa domov nevráti ani jej brat? Nechcel na to ani len pomyslieť. Napadlo mu, že by sa mal vrátiť. Muž predsa opustil Asterling a možno ani len nebol nebezpečný.

No čo ak bol? A čo ak sa vráti? Tieto otázky mu zabraňovali v tom, aby sa otočil a odišiel domov. Ešte chvíľu stál a pozeral sa na miesto, kde muž zmizol. Poznal sa až pridobre nato, aby vedel, že by nebol schopný prestať myslieť na to, prečo sa chlap zakrádal ulicami, ťahajúc za sebou mŕtvu zver.

Vykročil.

Sledovať muža pomedzi stromy a temnotu lesa bolo náročnejšie ako prechádzka mestom. Orientoval sa viac sluchom než zrakom a sám sa snažil vydávať čo najmenej hluku. Našťastie v tejto časti lesa rástlo viac ihličnanov než listnáčov, a preto zem nebola posiata lístím, hoci už bola jeseň. Jeho kroky ostali neprezradené. Muž, ktorý robil hluku až-až, ho kvôli zvieraťu, čo za sebou ťahal a kvôli ktorého váhe dychčal, ani nepočul.

Tobias zastal spolu s ním. Kým muž ostal na mieste, kde boli stromy redšie a s povzdychom pustil na zem to, čo ťahal, Tobias ostal krytý stromami. Žmúril pred seba, snažil sa zbadať ako zviera, tak i tvár muža. Keď si nakoniec uvedomil, čo pred sebou vidí, takmer zabudol dýchať.

Na zemi neležalo zakrvavené zviera, ale mŕtvy dospelý chlap. A tajomný muž nebol vôbec neznámy. Tobias ho spoznal a o to bolo všetko ešte desivejšie.

Azyl  ✔Where stories live. Discover now