Azyl ✔

26ǂ Hell Breaks Loose and Dead Man Walks

Media: William Winston

Hell Breaks Loose and A Friend is Lost

Pred jeho očami sa striedala čierna farba s červenou.

Všade vôkol boli desivé tvory, ktoré sprvu ani nedokázal popísať. Pohybovali sa tak rýchlo a jeho zrak behal všetkými smermi, že pôsobili ako čierne šmuhy na červenom pozadí. Keď sa mu prispôsobil zrak, dal by všetko za to, aby tento výjav zmazal spred očí. Bol by omnoho radšej, keby tvory pred ním vyzerali ako zvery či neforemné tvary. Najhoršie bolo to, že vyzerali ako ľudia, ale neboli nimi ani zďaleka.

Ich nahé telá boli pokryté čiernou sadzou, dechtom, popolom a zaschnutou krvou. Končatiny im z tela vyrastali v divných uhloch a v rôznom počte. Tým lietajúcim z chrbta trčali pokrútené blanité krídla, ktoré ich dokázali vyniesť do vzduchu. Na tvári buď nemali oči, alebo ich mali až priveľa. V ústach s popraskanými perami mali rady ostrých zubov, ktorými cvakali v šialenej melódii, vyvolávajúcej strach a zúfalstvo.

„Č...čo to je?" vyjachtal zo seba Tobias.

S Jessamine a Solomonom vyšli len na kraj lesa a jeho nohy automaticky začali cúvať do pomyselného bezpečia. Jessamine! Solomon! Prudký strach o svojich blízkych ho donútil odvrátiť pohľad od príšer. Obzrel sa napravo a naskytol sa mu pohľad na rovnako vystrašenú dvojicu. Obaja vypliešťali oči pred seba. Jessamine bola tak bledá, až mal pocit, že vyvráti všetko, čo jej žalúdok obsahuje. Celá sa triasla a rukou zvierala tú Solomonovu v takom pevnom zovretí, až jej z toho beleli hánky. Solomonov pohľad bol značne odlišný. Bol divoký a patril lovcovi, ktorý sa v ňom zrodil v tú noc, čo ho označil V'alak.

Videl zlo a mágia v ňom mu kázala zasiahnuť.

„Je to samovražda!" zvolal Tobias, keď si uvedomil, čo sa musí Solomonovi preháňať hlavou. Nemôže...! Veď proti nim všetkým nemá najmenšiu šancu! Neboli to ani len ľudské bytosti. Ich pôvod nemohol byť v ich svete!

„Akoby som bol schopný ovládať to," precedil pomedzi zuby a jeho druhá ruka sa pomaly presúvala k meču po jeho boku. „Nechápem však, prečo neútočia," zamračeným pohľadom si prezeral tvory, ktoré im zahaľovali pohľad na krvavú oblohu, no nijak inak k nim nepristúpili. Tobiasa to ale nijako neupokojilo. Ak sa nemajú k činom, toto divadlo je len tichom pred búrkou. To najhoršie ich ešte len môže postihnúť.

„Dole!" skríkla Mailys, ktorá si všimla ich príchod a divo mávala rukou, aby klesli k zemi, kde nebudú až taký viditeľný a ľahký cieľ. Pozerala na nich ako na bláznov, prinajlepšom. Tobiasovi bolo však úplne jedno, čo si Tateová myslí. V tom momente mu došlo, že musí zhodnotiť, ako sú na tom ostatní.

William sa krčil pri Mailys a s kombináciou strachu a zvedavosti si prezeral temné bytosti. O niečo ďalej ležali Sonya s Alexandrom. Xander ležal na zemi s rukou v divnom uhle, pod ktorou sa vytvorila kaluž krvi. Sonya ležala krížom cez neho, chrániac ho vlastným telom. Tvár mala červenú od hnevu a vlhkú od sĺz. Tobias si dokázal domyslieť, že to bol jej krik, čo počuli.

Všetci však boli nažive, a to bolo v danej chvíli najdôležitejšie. Ako dlho – to už bola vec druhá.

„Hlavne nech tvoj kamarát neurobí niečo neuvážené. Útočia len vtedy, keď tak urobíme my," preniesla pohľad zo Xandra a varovne ukázala na Solomona. Mailys vyzerala, že ak niekto z nich urobí nejakú hlúposť, osobne ho znesie z povrchu všetkých svetov.

„Nedokáže to ovládať," naštvane jej pripomenula Jessamine. „A čo tie beštie od nás vôbec chcú?!"

„Tak nech si dá záležať na tom, aby v sebe pudy lovca udržal čo najdlhšie," odporučila jej Mailys, no už i Tobias cítil, ako sa Solomon vedľa neho trasie od úsilia ostať na mieste a nerozbehnúť sa proti armáde monštier. V Plnej krčme sa neovládal tak veľmi, no keďže sa do očí Smrti tak skoro odmietal pozrieť, mal teraz riadnu dávku motivácie.