Azyl ✔

46ǂ Darkness and Secrets

Media: William Winston

Darkness and Secrets

Sonya si stiahla rukavicu z pravej ruky a ukázala im chrbát svojej dlane. Na bledej pokožke sa vynímalo čierne oko Zberateľov tajomstiev, bez špirály zobrazujúcej plnú silu Zberateľov tajomstiev. William veril každému a jednému slovu, ktoré povedala v krátkom zhrnutí toho, ako sa dostala do situácie s Whiteovcami. No vidieť znak Zberateľov tajomstiev naživo bolo niečo úplne iné. Keby nepodopieral stále šokovaného Ruperta, išiel by sa naň pozrieť zblízka.

„Vieš všetky naše tajomstvá?" spýtal sa Tobias.

„Nebudem vám klamať, nazrela som do vašich myslí, keď sme sa prvýkrát stretli. Potrebovala som vedieť či nepredstavujete nebezpečenstvo. Nepohybujeme sa práve po najbezpečnejšom svete a stretli sme sa pri vypálenom meste."

„Rozumiem," povedal pomaly a obozretne Tobias. William poznal ten tón. Nepáčilo sa mu to, no on by na jej mieste urobil to isté. „Takže poznáte aj tajomstvá Johna Fostera?"

„Nie," sklamanie na Tobiasovej tvári bolo viditeľné. „Niečo mi bránilo dostať sa do jeho mysle. Rovnaké to bolo aj pri Hodinárovi a Theodorovi. Mágia chráni ich tajomstvá. A cez ochrany mágie nedokážu prejsť ani najsilnejší z nás, čo Lockwooda vždy nehorázne štvalo."

„Aj tak je neuveriteľné, čo dokážete," hlesol William a premýšľal, či sa jeho jazva zjavila v jeho mysli, keď do nej Sonya nazerala. Ak o nej aj vedela, nechávala si to pre seba. Napadlo mu, či by dokázala vojsť tak hlboko aj do jeho mysle, aby mohol vidieť, čo sa stalo v tú noc, keď bol zranený.

„Toto ešte nič nie je," zasmiala sa a vysvetlila si jeho zamyslený výraz ako rozčarovaný. „Znamenia skutočných Zberateľov tajomstiev na vysokej úrovni... to je niečo, čo stojí za kochanie. Toto je výsmech," úsmev jej pohasol. „Nositeľovi pripomína, čo všetko stratil a čoho všetkého sa vzdal. A aj napriek tomu, že si nájde zmysel života mimo svojej Rezervácie, tak je povinný pribehnúť im na pomoc, ak to budú vyžadovať."

„Počkaj," ozval sa Tobias, „oni ťa vyhodili, ale môžu ťa stále povolať do boja."

„Áno. Nepriateľ ostáva rovnaký, či som plnou súčasťou ich komunity, alebo nie."

„A ten nepriateľ je..." William natiahol posledné slovo, dúfajúc, že ho Sonya doplní. Počul o tvoroch, proti ktorým bojovali Zberatelia tajomstiev. Ale boli to neoverené informácie, šuškanie v uliciach, za ktoré nikto nedokázal dať ruku do ohňa.

Sonya ho sklamala. „Síce Zberateľov teraz neznášam, ale nechystám sa prezrádzať podstatu ich bytia."

„Aj tak si myslím, že vieš viac než by si mal, Will," štuchla ho Mailys a William dúfal, že sa nezačervenal pred všetkými. Čo by si boli pomysleli o ich blízkom vzťahu a hlavne o čase, ktorý strávili mimo ich spoločnosti? Nič sa nestalo, ale čo si budú domýšľať? Nechcel, aby Mailys častovali blbými poznámkami len preto, lebo si jej priateľské gestá romantizoval v hlave.

„Presne," pridal sa Tobias, ktorý si nič také nevšimol. „Podľa toho, ako si zbieral všetky informácie, ktoré sa čo i len šuchli o mágiu, máš úplne iné znalosti než hocikto z nás."

„Až na taký detail, že vy dvaja ste od odchodu z Asterlingu nevedeli o mágii zhola nič," poznamenala sucho Mailys smerom k Fosterovcom. Jessamine sa už nadychovala, že jej vynadá, keď sa ozval Rupert.

„Ako si mohla vidieť moje tajomstvo?" prebodával ju pohľadom. „Áno, áno, si Zberateľka tajomstiev, no si Exsilium. Nemáš takú moc, ako majú oni. Ako si mohla vidieť tajomstvo, ktoré som skryl sám pred sebou?"