Azyl ✔

14ǂ No Gods and No Kings

Media: Heylel

No Gods and No Kings

„Salira."

Žena v bielom oslovila osobu, ktorá prešla závojom medzi svetom živých a mŕtvych. Kým Muž v čiernom dával pozor na Nikoho, ona stála na vyvýšenine v lese nad bývalým Asterlingom. Nikto bol v bezpečí pred Lovcami, pretože V'alak sa predsa len rozhodol zamieriť opačným smerom. Mali náskok, čo im hralo do karát. Udalosti v rôznych časových intervaloch v budúcnosti a na rôznych miestach, ktoré dokázala vidieť, jej hovorili, že zatiaľ všetko funguje tak, ako má.

Pozerala sa na popol Asterlingu a videla, ako jeho zánik dá vznik niečomu inému a z jej hrude opadla mierna časť napätia a nahradila ho úľava. Potrebovala vidieť aspoň nejaké dobré správy.

Škoda len, že ich musela prekaziť jedna z Mortalisiných smrtiek. To nemôže mať aspoň chvíľu pokoj? Pár minút. Chce azda tak veľa?! Mortalis asi vzala doslova jej slová, že nemá čo robiť a iba chráni priestor. Keby tak tí idioti vedeli, že nebyť jej ochrany, tak by sa nemali kadiaľ pohybovať! Oh, vlastne to vedeli, pretože im to neraz vykričala do tváre, no ani jeden z nich nebral priestor ako signifikantný rozmer, ktorý im dovoľoval existovať.

„Žena v bielom," uklonila sa jej a potom sa narovnala do svojej plnej výšky.

Stálo pred ňou dievča, ktorému mohlo byť tak štrnásť – minimálne tak naznačoval jeho výzor. Žena v bielom vedela, že bledé dievča so šikmými tmavými očami a čiernymi vlasmi splývajúcimi na rovnako čierny plášť bolo takmer také staré ako samotná Smrť. Žena v bielom nemohla tvrdiť, že by smrtku videla radšej než Mortalis. Ani jedna z nich so sebou nikdy nenosila dobré správy.

„Posiela ma Mortalis. Má pre vás odkaz."

„Ale čo? Má azda drahá Mortalis večierok s mŕtvymi, že sa ma nemôže vyhľadať sama? Oh, alebo je urazená kvôli tomu, že jej neprinesiem proroctvo ako na zlatej tácni? Myslím, že to druhé je pravdepodobnejšie, keď vezmeme do úvahy, že zmysel pre humor a zábavu je u Mortalis asi taký bežný ako Osud rozdávajúci klebety."

Salira zovrela pery do úzkej čiary. Bolo na nej vidno, že ju naštvalo, ako Žena v bielom hovorí o jej nadriadenej, voči ktorej si pestovala rešpekt a úctu. No Salira si zároveň uvedomovala, že si nemôže dovoliť povedať Eternálovi čokoľvek má na srdci či mysli.

„Má stretnutie," odvetila stroho.

Biele obočie jej vyletelo nahor. „To je veľmi zaujímavá informácia. Škoda, že mi o tom nepoviete viac. Horím zvedavosťou!"

Na Salirinej tvári sa objavil jemný, takmer nepatrný úškrn. „Som si istá, že ako Kráľovná priestoru viete presne zistiť, s kým a kde sa moja pani nachádza. Musí to byť pre vás jednoduché a je teda zbytočné, aby som vám k tomu povedala viac."

Žena v bielom sa krátko zasmiala. „Ach, práve som si spomenula, prečo sú stretnutia s vami o trochu viac príjemnejšie než tie s Mortalis. To si, samozrejme, zistiť viem. Otázka však znie: čo s tým mám ja? Som pozvaná? Alebo mám azda žiarliť, že nie som? Chce mi azda Mortalis ukázať, že sa kamaráti s ostatnými Eternálmi a ja nie som pozvaná na ich súkromné a určite nudné posedenia pri čaji?"

„Ste pozvaná, Žena v bielom. Takisto aj váš brat. A ubezpečujem vás, že toto nebude nudné stretnutie. Moja pani totižto nie je tou, kto ho zvolal."

„Žeby Vitar? Určite nie Ayslin. Eniyan tiež nie je na takéto zhromaždenia a s Ríšou by som sa radšej nevidela."

Salira na ňu vyzývavo pozrela. Ak sa chcela Žena v bielom dozvedieť, kto je na stretnutí a kto ho dal dokopy, musí naň nazrieť sama. „To aby si človek všetko robil sám," odfrkla. „To ste takáto aj k dušiam? Ak sa chcete dostať na onen svet, nasledujte svetlo? Kde je? No nájdite si ho predsa! Takto sa s nimi bavíte?"