Azyl ✔

34ǂ In and Out

Media: Francis Tate

In and Out

Hugo Williams si ani za nič nedokázal spomenúť, kedy naposledy sa cítil takto veľmi šťastný. Možno to bolo tým, že sa momentálne nachádzal na vrchole svojho šťastia, ktoré dokázal porovnať iba s dňom, kedy stretol Saylah. Toto šťastie sa znova raz týkalo Saylah, pretože nielenže prvýkrát súhlasila, že sa s ním vydá na cesty, dokonca za ním sama prišla, že sa chce zúčastniť nejakej výpravy. Najprv si myslel, že si z neho uťahuje, ale ako vyšlo najavo, myslela to úplne vážne.

Od tej chvíle premýšľal, aké dobrodružstvo by bolo najvhodnejšie. Muselo to byť niečo pútavé, napínavé a vzrušujúce. Muselo to byť niečo, čo mu umožní Saylah ukázať, čo všetko kúty svetov ponúkajú a že dobrodružstiev nikdy nie je dosť. Toto bola jeho príležitosť ponúknuť jej čosi, čo Samuel Winston rozhodne nedokázal! Na druhú stranu ju však nesmel vyľakať. Musel teda vybrať niečo, na čo Saylah nikdy nezabudne, no nevydesí ju to k smrti a bude bažiť po ďalších takýchto chvíľach s ním.

Nehovoriac o tom, že čas v tomto prípade hral priveľkú rolu. Nad destináciou nesmel premýšľať pridlho. Nemohol riskovať, že by stihla zmeniť názor a nakoniec s ním nikam nešla. Hugo mal teda celkom dve možnosti, ako postupovať. Buď ju vezme na overené cesty, ktorými sa vedel pohybovať a eliminovať tak nebezpečie, na ktoré by mohli natrafiť; alebo sa spolu vydajú na nové dobrodružstvo, počas ktorého ani jeden z nich nebude tušiť, čo presne čakať. Znamenalo by to však vyššiu mieru nepredpokladaného rizika.

Saylah videla, v akej dileme sa nachádza a vysmiala ho. Musel uznať, že to zmiernilo napätie, ktoré cítil, keď premýšľal nad svojím rozhodnutím. Našťastie mu s tým pomohla, keď mu odporučila, aby ho zobrala tam, kam chcel ísť on. Nedbala dokonca ani na nebezpečenstvo, do ktorého sa mohli dostať, pretože vedela, že ich z toho dostane.

A tým pádom bolo rozhodnuté!

Hugo plánoval cestu do Nythie odkedy sa dopočul o jej existencii. Chýbali mu však prostriedky k tomu, aby túto cestu prešiel úspešne. Nepočul o nikom, koho by si mohol najať ako svojho sprievodcu – samozrejme, ak nerátal Ženu v bielom, Kráľovnú priestoru. Keďže sprievodca neprichádzal do úvahy, musel nájsť mapu, ktorá by ukazovala cestu do Ríše klamov. Netrvalo dlho, kým zistil, kde by takú mohol nájsť. Zato trvalo dlho, kým na nej spočinuli jeho prsty. Trvalo mu tri návštevy väzenia Zberateľov tajomstiev, aby ich oklamal a úspešne odtiaľ odišiel s nejedným magickým predmetom, vrátane Mapy túžob.

Nikdy neveril na magické znamenia a, úprimne, ani na osud. No vo chvíli, keď za ním prišla Saylah so žiadosťou o dobrodružstvo, si na malú chvíľu pomyslel, že by predsa len mohol existovať. V tej chvíli boli totižto všetky prípravy na cestu takmer vo finálnom štádiu a nič mu nebránilo v tom, aby sa tam vydal. A nič mu nebránilo v tom, aby ju vzal so sebou.

A tak už tri mesiace putovali na sever, za hranicu všetkých máp. Ak mapa fungovala správne, tak im ukazovala najbezpečnejšiu trasu, vďaka ktorej by sa mali poľahky vyhnúť Pekelnému kruhu. Isteže bola aj najdlhšia, aby spolu strávili čo najviac času. Podľa Hugovho odhadu si tým predĺžili cestu o niečo vyše mesiaca.

Počas cesty sa Saylah pýtala na jeho mnohé cesty, na miesta, osoby a bytosti, ktoré stretol. A on jej všetko s radosťou porozprával. Zachádzal do detailov, ktoré neprezradil nikomu inému len jej. Čím bližšie boli k Nythii, tým bola Saylah obozretnejšia. Veľmi neverila mape, ktorá ich cieľ ukazovala ako sivú, nepoznanú plochu. Znepokojovalo ju to, kým on bol nadšený z prekročenia hranice medzi svetom poznaným a svetom novým.