Cigarettes

•~•48•~•

O pár dní prišiel ten dlho očakávaný deň. Prvýkrát som sa odvážila obliecť sa do nových vecí, ktoré mi otec kúpil. Čakala som vo svojej izbe s otvoreným oknom a vedela som, že hneď ako započujem praskajúci štrk pod kolesami, musím utekať dole. Vedela som, že otec už mamu čaká a ešte stále to všetko bolo pre mňa nové a keď som nemusela vychádzať z izby, nevyšla som. 

Hneď ako som počula prichádzať auto, vyštartovala som z izby a utekala dole ku vchodovým dverám. Tento dom bol obrovský a keď som sa chcela dostať ku vchodovým dverám, musela som prejsť dlhou halou k točitým schodom a od schodov prejsť cez velikánsku predsieň konečne ku vchodovým dverám. Ani som si nevšimla otca, ktorý postával pri dverách s veľkou kyticou ruží a rovno som otvorila dvere a vybehla vonku. 

Aaron akurát otváral Elizabeth dvere a ja som jej nedala ani priestor poobzerať sa a skočila som jej do objatia. Objatie mi po krátkom šoku opätovala a mne vyšlo pár sĺz. Konečne ju môžem objať podstatne menšiu ako pred niekoľkými dňami a cítiť jej krásnu materinskú vôňu. 

,,Zlatko, tak veľmi si mi chýbala," zašepkala od dojatia. 

,,Prepáč, prepáč, prepáč," opakovala som. ,,Je mi to veľmi ľúto, že som ťa opustila a že si v tej najhoršej chvíli musela byť sama." 

,,Ooo, zlatko, všetko bolo tak ako malo," pohladkala ma po vlasoch a obe sme trošku od seba odstúpili. ,,Chceš vidieť niekoho, kto sa na teba veľmi tešil?"

Z auta vybrala detskú sedačku, v ktorej ležalo malinké stvorenie. Bolo krajšie ako mesačný svit. Nevinný malý špunt. Usmiala som sa a vzala jej ho z rúk, pretože som videla ako bojuje s jeho váhou. 

,,Mala by odpočívať," povedal mi Aaron, keď ju otec vzal do náručia a zakrútil sa s ňou. 

,,Sme doma!" kričal šťastne a mama sa usmievala ako nikdy predtým. Bola to jedna z najkrajších chvíľ. Rodina pokope, pomyslela som si. Videla som ju živú, šťastnú a trošku vyčerpanú, ale stále to bola ona s elánom v očiach a šibalstvom v tvári.  Boli sme naozaj doma. Po všetkých tých rokoch.

 Bola som rada, že aspoň môj brat bude vyrastať v kompletnej rodine a v takom luxuse. 

Po privítaní sme nechali Elizabeth odpočívať, neskôr sme spolu večerali. Bohužiaľ aj Aaron. 

,,Môžem sa niečo opýtať?" 

,,Isteže," opovedal mi otec. 

,,Ako ste sa mohli stretávať celú tu dobu bez toho, aby som to vedela? A ako to, že sme teraz tu? Všetci?" 

,,Nemali sme na výber, Annalívia," povedala mama s ľútosťou. 

,,Ešte predtým, než si sa narodila, ocitol som sa v zlej rodinnej situácii a jediné, čo ma dokázalo uživiť bolo predávanie drog..."

,,Benjamin," zatiahla karhavým tónom. 

,,Elizabeth, naša dcéra vie o všetkom vďaka tomuto tupcovi," ukázal na Aarona, ktorý sa nevšímajúc našu konverzáciu napchával. ,,Vďaka známostiam som bol stále vyššie a vyššie, ale potom si sa narodila a ja som si neuvedomoval, ako vás to môže ovplyvniť. Nuž, uvedomil som si to hneď, ako sa to stalo. Začali ma vydierať moji partneri a začali sa mi vyhrážať, že vám ublížia. Dokonca Elizabeth uniesli a vtedy som si povedal dosť. Museli sme sa od seba odlúčiť, čo bolo najťažšie a zároveň najhoršie rozhodnutie môjho života. Stretávali sme sa raz alebo niekedy dvakrát do roka len, aby ste boli v bezpečí. No bol som schopný urobiť, čokoľvek, aby som s vami mohol znova byť a žiť s vami ako rodina, tak som začal podnikať okrem tých špinavostí aj v niečom inom. Otvoril som si malú reštauráciu, ale bolo to málo. Čakal som, pretváral, vynovoval, rozširoval, no nebolo to také jednoduché a moji odberatelia začali pociťovať, že prichádzajú o dodávateľa. Začalo sa ďalšie prenasledovanie a vyhrážanie sa, ktoré trvá dodnes. 

Ste tu pretože, ste v nebezpečí, ale ja to vyriešim. Zbavím sa všetkých špinavostí a budeme rodina. Možno som zameškal veľa, ale už nechcem o nič prísť a budem pri tebe stáť, nech sa deje čokoľvek."

Nemala som, čo povedať. Stále som bola v miernom šoku z toho, kde som, s kým som, ale aj napriek tomu, som bola rada. Všetko to bolo pre mňa nové a mala som pochybnosti, či to je vôbec reálne. Popritom ako som sa spamätávala, mama prerušila ticho. 

,,Ako to vlastne medzi vami je?" opýtala sa a mne skoro zabehlo. 

,,Bude lepšie, ak sa do toho miešať nebudeme," povedal otec a ja som prikývla, no vedela som, že Elizabeth to tak nenechá. 

,,Ale mňa to zaujíma," zaklipkala očami a čakala na odpoveď. 

,,Medzi nami NIČ.."

,,Ja som jej úprimne povedal, že ju milujem, lenže asi to nestačí," skočil mi do reči Aaron. Tak teraz mi už naozaj zabehlo. 

,,Ako sa opovažuješ?!"skríkla som. ,,Slová a skutky sú úplne niečo iné!"

,,Urobil som ti raňajky," povedal obhajujúc sa. 

,,A ty si myslíš, že raňajky vyriešia tvoje klamstvá alebo že na to zabudnem?!" čoraz viac som zvyšovala hlas. ,,Si len obyčajný klamár! Pokrytec! A narcis!" postavila som sa na odchod. 

,,Snažím sa! Snažím sa zmeniť kvôli tebe! Nemôžeš to vidieť, pretože ma stále ignoruješ a nedáš mi ani malú šancu všetko napraviť!" už kričal aj Aaron a postavil sa. 

,,Uvedom si, ako si sa ku mne správal! Ako si ma odstrkoval a stále rozprával a robil úplne niečo iné! Chodila som za tebou ako taký chvostík a robila presne to, čo si mi povedal a teraz to ľutujem viac, než čokoľvek!" nahnevane som hodila obrúsok na stôl. 

,,To už snáď stačilo," otec zasiahol.

,,Bude lepšie, ak z tvojho života odídem," povedal kľudnejším tónom.

,,To je jediné, čo vieš najlepšie. Utekať."

,,Annalívia, Aaron, už stačilo! Obaja si sadnite!" zahriakol nás otec. 

,,Ja odchádzam do svojej izby!" vykríkla som a rozbehla sa preč. Zavrela som sa do svojej izby a zababušila do perín, kde som sa mohla nechať uniesť do agónie smútku. Už som nevedela, čo vôbec chcem. Či chcem, aby odišiel alebo aby ostal a snažil sa ďalej. 

Neviem sa zbaviť pocitu, že sa ku mne správal naozaj zle. Vždy to bolo o ňom. Každá situácia sa odvíjala od neho. Chcel ma pobozkať, pobozkal ma. Keď som to chcela urobiť ja, odstrčil ma. To ma na tom hnevá najviac. Ovládal ma a využil moje city k nemu. Od začiatku vedel, že k nemu niečo cítim. Chcela som nahliadnuť do jeho mysle a vidieť, čo si naozaj myslí. Boli medzi nami aj krásne chvíle a tie jediné neľutujem. Viem, že medzi nami niečo veľké existuje. Keď si spomeniem na jeho pery, jeho vôňu, jeho vlasy a jeho oči, prebehne mi mráz po chrbte. Chcem, aby ma surovo pobozkal ešte nespočetnekrát. Chcem, aby sa ma dotýkal a nechal ma cítiť vášeň a lásku. 

V tú noc som zaspala v slzách a v krásnych spomienkach. Boli to jediné, čo som v tej chvíli mala. Pri každej spomienke na to, ako ma pobozkal, mi vyšla hŕstka sĺz, ktorým som sa nemohla ubrániť. Želala som si, aby teraz vstúpil do izby a pobozkal ma, akoby to bolo naposledy a zároveň som si želala, aby som na neho zabudla za to všetko, ako sa teraz kvôli nemu cítim. 

Myslíte si, že budú spolu? 

Čo by ste robili na jej mieste?