Cigarettes

•~•30•~•

Aaron mi nepovedal, kedy príde, no vedela som, že nepríde príliš neskoro, a tak som sa pokúšala vybrať si zo šatníka niečo na seba. Cítila som sa, akoby som sa chystala na rande a pri pomyslení na to som sa príjemne zachvela. Smutné bolo, že to rande nebolo, ale aj tak som sa tešila na tú chvíľu, keď ho uvidím a ucítim, pretože len to ma v tejto chvíli dokáže rozptýliť a zároveň upokojiť. Myšlienkami som sa snažila myslieť na Aarona, hoci som si to väčšinu času zakazovala, no dnes to bolo iné. Vzduch bol oveľa ťažší než inokedy a ja som tušila prečo to tak je. Ťažko sa mi dýchalo už len pri pomyslení na svojho biologického otca. Sedemnásť rokov som netušila, kto to je a teraz sa to môžem ľahko dozvedieť. Lenže je toho na mňa priveľa. Trápi ma James, moja mama, práca a tá hnusná predtucha, ktorá je čím ďalej, tým intenzívnejšia. Aby som nezabudla podotknúť, nenávidím ho. Nenávidím ho, pretože ma nechal vyrastať bez neho, opustil moju mamu a viac mu záležalo na sebe, než na nás. Akokoľvek som sa snažila poprieť túžbu vidieť a poznať ho, tým viac sa mi tlačili slzy do očí. Zaklipkala som očami a prezrela si priliehavé šaty kráľovsky modrej farby. Jeden z darčekov, ktoré mi mama darovala na narodeniny so snahou vzbudiť vo mne ducha rebela. Učite chcela, aby som v nich niekam s niekym išla a vrátila sa domov namol. To je celá mama. Priložila som si ich k telu a vkročila do kúpeľne pred zrkadlo. Pristáli mi k pleti aj k očiam, možno by som si ich mala vziať. Aspoň raz. Obliekla som si ich a až potom som zistila, že sú kratšie než vyzerali. Posnažila som sa stiahnuť si ich nižšie, aby mi zakryli aspoň polku stehien, ale boli z akejsi nenaťahovacej látky. Dobojovala som a s prehrou som sa na seba ešte raz pozrela do zrkadla. Krásna dychberúca farba ma dokázala natoľko rozptýliť, že som sa na okamih usmiala. Svojím spôsobom som sa sebe páčila. Šaty mi zvýraznili boky, ktoré ešte predchvíľkou pre mňa neexistovali a moje oči svietili ako letná obloha. Rozhodla som sa, že si ich vezmem. Veď Aaron nie je z tých, ktorí si obzerajú ženské krivky, teda apoň myslím. Nebudem sa pri ňom cítiť trápne a nútene. Šaty si obliekam z vlastnej vôle a nie kvôli nemu. Možno je to z toho pocitu, že chcem mať na sebe niečo, čo mi dala mama a využiť to pri niekom ako je Aaron. Do pozornosti sa mu dostala moja hruď. Tie šaty mi niečo urobili s prsiami. Výstrih nebol príliš hlboký, ale tvar mojich pŕs bol oblejší, až mi oči z jamiek skoro vyskočili. Zrazu ma prepadla myšlienka, ako sa na mňa Aaron díva a nevie z mojich pŕs odtrhnúť oči. Zasmiala som sa a zároveň trochu začervenala.

Zdalo sa, že sme boli obaja na sekundu presní aj keď sme stanovený čas nemali. Akurát keď som si naniesla maskaru, pred vchodom domu zatrúbilo auto. Zrazu som pocítila strach a nepríjemné šteklenie v bruchu. Vzala som si kabelku a utekala von. Keď som vyšla z domu a pozrela sa pred seba, zastavil sa mi dych a spolu sním aj srdce. Opieral sa o kapotu svojho čierneho auta v čiernom smokingu ušitom presne namieru s cigaretou medzi prstami a s tým najkrajším a najtajomnejším pohľadom na zemi. Podlomili sa mi kolená a keby som sa nepridržala steny domu, asi by som spadla. Keď sa nám stretli pohľady, okamžite som sa odvrátila a hnala svoje kolená vpred. Naraz sa mi zdalo, že svoje telo neunesiem, pretože jeho pohľad bol intenzívny a cítila som ho až v kostiach celého tela. Keď som bola bližšie, obzrela som si ho celého zdola hore. Zblízka vyzeral ešte neodolateľnejšie než z diaľky. Na nohách mal elegantné mokasíny, dokonale vyžehlené čierne nohavice, čierne tesné sako a pod ním tesnú bielu košelu s čiernou kravatou. Všetko mi na ňom pripadalo tak neprirodzené, až som ho chvíľami nespoznávala, ale cigareta značky Davidoff mi jasne potvrdila, že je to on. K jeho tvári som sa sotva dostala, pretože sa pohol smerom ku mne.

,,Práve som išiel z..... práce,"prehovoril krásnym mužným hlasom a pritiahol ma k sebe. Trvalo mi chvíľu, kým som si uvedomila, že ma objíma. Zostala som omámená jeho prenádherne elegantným výzorom a tak som mu objatie neopätovala. Ak by som bola pri zmysloch, určite by som mu objatie opätovala a tak rýchlo ho nepustila. ,,Mal som v pláne sa ísť prezliecť, ale ako vidím, netreba," kútikom úst sa usmial a až teraz som sa dostala k jeho tvári. Bolo to, ako pozerať sa na nejakého chlapa z časopisu, na ktorého sa vám zbiehajú slinky a najradšej by ste si celú stranu vytrhli a prilepili k posteli, aby ste ho mali stále na očiach. Vlasy mal ako vždy a s niekoľkodňovým strniskom vyzeral skúsenejšie a mužnejšie. ,,Je ti niečo?" zamával mi rukou pred očami a ja som sa na ňho dívala ako na zjavenie z neba.