𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

5. časť

Lucas

,,Tvoje meno?" Opýtal som sa zarazene.

Jasné, mohlo mi napadnúť, že som sa jej na meno nepýtal. Rukou som si nervózne prehrabol vlasy a v rýchlosti sa snažil nájsť vhodnú výhovorku.

,,Vieš..."

,,Ja...asi budem zvracať," prerušila ma odrazu a nechty zaborila do môjho ramena.

,,Ideme von," zavelil som a Arrianine telo, nad ktorým strácala kontrolu zodvihol do náručia.

,,Kam ju berieš?" Zastavila ma pri východe Jenna. Iste, na kamarátku si spomenula práve v najvhodnejšej chvíli.

,,Je jej zle. Idem s ňou na vdzuch," odpovedal som, načo o čosi menej opitá Jenna prikývla a rukou prešla kamarátke jemne po líci.

,,Príliš často nepije. Idem nám po veci, stretneme sa pred klubom," pozrela mi hlboko do očí, akoby si chcela overiť, že jej kamarátke nemôžem ublížiť.

,,Fajn," prikývol som a s Arrianou v náručí zišiel niekoľkými schodmi priamo na parkovisko, pred klubom.

Pomaly som kráčal až ku mojej honde, ktorá bola na šťastie zaparkovaná neďaleko. Mal som tak istotu, že uvidím prichádzať Jennu.

,,Zvládneš to?" Opýtal som sa, keď som jej štíhle telo pomaly spustil na zem.

,,M-myslím, že áno," prikývla, no ruky si automaticky zahákla okolo môjho krku a telom sa pritlačila čo najbližšie to išlo.

Prudko som vydýchol, držiac ruky čo najďalej od jej tela. Vydržať však bez toho, aby som sa mojej Arriany dotkol, keď som ju mal tak blízko bolo takmer nemožné. Pomaly som sa rukami priblížil ku jej pokožke a napriek tomu, že som si v duchu snáď tisíc krát vynadal, som si ruky zložil okolo jej tela.

,,Prečo mi to robíš, do pekla?" Zašepkal som jej do vlasov a súčastne tak sa nadýchol vôňe, ktorá z nich sálala.

,,Ako sa vlastne voláš?" Zamrmlala mi do trička.

,,Som Lucas," povedal som potichu. Nikdy by mi nenapadlo, ako bolestivé bude, keď budem musieť niekomu odpovedať na tak samozrejmú a prostú otázku.

,,Lucas. Máš veľmi pekné meno, Lucas. Vlastne...ty si veľmi pekný," zodvihla ku mne pohľad, takže sa odo mňa jemne odtiahla a zakolísala sa.

,,Vyzerá to tak, že sa už cítiš omnoho lepšie," odkašľal som si, aby som sa stránil trápnej situácie, v ktorej som sa práve nachádzal. Očividne však neúspešne.

,,Nepáčim sa ti?" Nedala si pokoj, načo som tento krát pretočil očami.

Nie žeby mi jej pozornosť prekážala. Práve naopak, no nemohol som urobiť ďalšiu chybu. Nemal som právo vrátiť sa do jej života bez toho, aby čo i len tušila, ako veľmi som jej v skutočnosti ublížil. Ja sám som si nedokázal odpustiť, akoby mi potom mohla odpustiť ona?

,,Si krásna," priznal som s prikývnutím. ,,Ale tiež máš priateľa. A navyše, si opitá," dodal som. Slová, ktoré som však vyslovil boleli. Ani tá najväčšia bolesť dokonca nemohla vystihnúť ten pálivý pocit na jazyku, ktorý som pri ich vyslovení cítil.

,,Mám priateľa," prikývla napokon, no napriek tomu sa znovu pritúlila na moju hruď a niekoľko krát zopakovala slovo, ,,prepáč."

,,Už som tu," začul som za chrbtom a hlavu pomaly natočil stranou, kde stála Jenna.

,,Kde máš topánky?" Prekvapene som nadvihol obočie, keď mi pohľad spočinul na Jenniných nohách.

,,Dlhý príbeh," pokývala prudko hlavou a pozornosť zamerala na Arrianu, ktorá sa stále spokojne opierala o moju hruď.