4. časť

1.2K 115 31
                                    

Lucas

,,Lucas, potreboval by som tu pomôcť," drgol do mňa Bobby, mladý brigádnik, ktorý nastúpil do tohoto klubu len dnes, presne, ako ja.

,,Jasné," prikývol som a pohľad odtrhol od Arriany, ktorá sa podnapito kymácala na mieste.

Podišiel som ku dvom chlapcom a pivá, z ktorých ešte tiekla pena vyložil pred nich. Automaticky som do ruky vzal bankovku, ktorú mal vloženú medzi prstami a následne mu podal zvyšok peňazí.

Jediný dôvod, prečo som na tomto mieste pracoval bol fakt, že som sa sem presťahoval len nedávno a nutne som potreboval zobrať čokoľvek, čo sa ponúkalo. Iste, ani náhodou som tu neplánoval ostať dlhšie, akoby bolo nutné.

Od momentu, ako som pri bare uvidel stáť Arrianu, nedokázal som sa však sústrediť ani na to málo, čo bolo mojou náplňou práce. Obsluha ľudí. Nič viac, nič menej. Ako nováčik som dostal jasné inštrukcie a nerobilo mi problém splniť ich. Proste ľudom nalejem chľast a vydržím do záverečnej.

No poslednú hodinu moju myseľ zaplnili myšlienky na dievča, ktoré sa mi vrátilo do života, aj keď som o to sám nežiadal. Po prvý krát som ju stretol v cukrárni a na malý moment veril, že to nemôže byť ona. Na sebe mala trblietavé, priliahavé šaty a jej dievčenská postava nadobudla ženské tvary. Vlasy mala tento krát zostrihané tesne nad lopatkami, no ani trochu jej to neubralo na kráse. Práve naopak.

Znovu som sa mrzuto oprel o kraj baru, aby som aspoň nezavadzal tým, ktorí sa stále snažili pracovať a pohľad znovu zameral kdesi pred seba. Vďaka veľkej mase ľudí, ktorí sa okolo nej oddávali tancu som mohol len občas zahliadnuť trblietavý kus látky, ktorý sa dokonale odrážal od farebných stroboskopov.

Rukami som si prehrabol vlasy a prvý krát po rokoch premýšľal nad tým, čo bude ďalej. Vlastne by som klamal. Už pred rokom, keď sa moja rodina konečne odsťahovala na druhý kontinent a Arriane nehrozilo žiadne nebezpečenstvo som sa rozhodol získať ju späť. No až vtedy som si uvedomil, čo moje rozhodnutie z pred rokov spôsobilo. Akoby som zabudol na to, že ak som si svoje spomienky na Arrianu ponechal znamená to, že pre ňu budem stále znamenať to, čo ona pre mňa. Omyl. Arriana ani len netušila, že existujem. A navyše, začala chodiť s Kyleom.

Pamätám si na ten deň. Nikdy som ju nevidel sám, no havrany ju strážili na miesto mňa. A ja som tak vedel všetko. Dokonca aj veci, na ktoré by som v tom momente najradšej okamžite zabudol.

,,Lucas, do riti, budeš tam stáť celý večer?" Ozval sa ktosi zpoza môj chrbát, no všetko, čo sa okolo mňa dialo už pre mňa nebolo ani trochu podstatné.

Mohol za to fakt, že som sa pozeral na Arrianu, ktorá sa podnapitá kymácala zo strany na stranu, až napokon spadla do náručia chlapcovi, ktorý si jej prítomnosť náramne užíval. Zatínajúc päste som sa uzatvoril pred svetom a úplne vyselektoval všetky okolité zvuky až na jeden. Jej hlas by som počul, aj keby na mňa volala z druhej strany planéty.

So zaťatou sánkou som sa pohol v pred, predierajúc sa cez hlučný dav tancujúcich ľudí.

,,Hej, kamoš," položil som svoju ruku na plece hnedovlasému chlapcovi, ktorí si ma okamžite arogantne prezrel.

,,Čo chceš?" Zavrčal a jedným okom žmurkol na Arrianu, ktorá postávala na mieste s prižmúrenými očami. Neuniklo mi, že jej trhalo kútikmi úst. Nerozumel som, čo jej na tejto situácii prišlo smiešne.

,,Daj jej pokoj, je na šrot," odvetil som pokojným tónom.

Napriek tomu, že som mal nervy na dranc, nechcel som si hneď v prvý deň v práci spôsobiť problémy. Aj keď som si bol viac menej istý, že pod dnešnom dni dostanem tak či onak padáka.

,,Je to tvoje dievča, alebo čo?" Rozhodil rukami chlapec a môj hnev sa ešte viac perhĺbil. Prečo proste nemôže vypadnúť?

,,Presne tak," precedil som cez zuby, no zámerne som sa natočil tak, aby na mňa Arriana nemohla vidieť.

Chlapec na miesto odpovedi hodil rukou pred seba a kolísavým krokom odkráčal hľadať ďalšiu obeť. Práve v tom momente, sa klubom ozval song Kygo, OneRepublic - Stranger Things a Arriana sa začala pomaly pohupovať zo strany na stranu.

,,Prišiel si ma zachrániť, havraní chlapec?" Odvetila a pomalým krokom pritancovala až ku mne. Viac ma však znepokojili slová, ktoré vyslovila.

,,Ako si ma to nazvala?" Opýtal som sa s nadvihnutým obočím a zároveň sa pristihol, že som dúfal v to, aby som sa mohol zmýliť. Aby Arriana mohla byť výnimkou a i napriek tomu, že som jej vymazal pamäť, mohla si spomenúť. Vedel som, že to nebolo možné, no zároveň m nedávalo zmysel pomenovanie, ktorým ma oslovila.

,,Havraní chlapec," odvetila s úsmevom a otočila sa okolo vlastnej osi.

,,Máš vlasy čierne, presne ako perie havranov. Mimochodom, havrany sú moje obľúbené zvieratá," zaštebotala mi tesne pri uchu, keď ma tancujúc obišla.

,,Pripomínam ti havranov?" Opýtal som sa, akoby to nebolo jasné a hlavou sa otáčal smerom, kadiaľ kráčala. Do nosa mi napriek množstve ľudí, ktorí sa okolo nás nachádzali udrela jej prenikavá, limetková vôňa.

Ruky si odrazu položila okolo môjho krku a hlavu si jemne priložila na moju hruď, načo som prudko vydýchol. Tak veľmi som ju chcel objať, pritlačiť si ju do objatia ešte viac, no nemohol som. Napriek tomu, že som Kylea z duše nenávidel, Arriana si ho vybrala, pretože to chcela sama. A ja som nemal právo zasahovať do jej života. Prisahal som si, že ju budem chrániť, no zároveň sa od nej budem držať čo najďalej. A práve to najdôležitejšie pravidlo som práve porušil.

,,Krásne voniaš," zamrmlal som viac menej pre seba, no Arriane moje slová zjavne polichotili, pretože tvár zodvihla mojím smerom a doširoka sa usmiala.

,,Už...už musím ísť," o malý kus som sa odtiahol.

,,Nechoď prosím," založila si ruky v prosebnom geste a spodnú peru vytrčila dopredu, načo som sa musel rozosmiať.

,,Ak si si nevšimla, som v práci," pokrčil som plecami a urobil jednej váhavý krok do strany.

Do riti, tak veľmi som chcel odísť, no zároveň ma to dievča priťahovalo, ako magnet. Akoby som nikdy nebol bez nej, len sme sa na krátky čas odlúčili. Teraz stála len na meter odo mňa a ja som sa jej nemohol, ani len dotknúť. Tak fajn, možno mohol, no tým by som neublížil len sebe.

,,Jeden tanec ešte nikoho nezabil," zašepkala a skôr, než by som stihol akokoľvek reagovať ma za ruky potiahla späť ku sebe a bokmi začala krútiť zo strany na stranu. Uvedomil som si, že som vlastne Arrianu nikdy pred tým nevidel tancovať a musel som sa rozosmiať.

,,No tak, si z dreva, alebo čo?" Nabádala ma ďalej.

Pohľad som upriamil na bar, kde behali moji kolegovia, ako splašení, no napokon som urobil jeden krok v pred a Arrianu si prudkým pohybom prirazil ku sebe, načo sa zarazila a oči na malú chvíľu zapichla do mojich.

,,Tvoje oči..."

Skôr, než stihla dopovedať som prudko trhol rukou, takže sa nemotorne obtočila okolo vlastnej osi a znovu dopadla na moju hruď.

,,Sú tak skurvene krásne," dopovedal som na miesto nej, nespúšťajúc pohľad z veľkých hnedých očí, ktoré ma uprene pozorovali.

Opatrne sa nadvihla na špičky a ruky presunula ku mômu krku. Vedel som, čo bude nasledovať. Tiež som vedel, že ak dopustím, aby sa ma dotkla týmto spôsobom, už viac to nebude Arriana, ktorou bola do teraz. Bude to moja Arriana. Označkujem si ju, dostanem sa do jej mysle a tento krát ma už z nej nevypudí žiadna moc.

Jej pery už boli takmer na úrovni tých mojich. Jej dych ma šteklil na pokožke a srdce mi išlo každou chvíľou vyskočiť z hrude. No nebol som jediný. Prisahal by som, že to Arrianine som počul aj napriek hlasnej hudbe, ktorá mi pulzovala telom.

,,Arriana, nie," vydýchol som, no s mojím paralyzovaním telom to neurobilo vôbec nič.

Narozdiel odo mňa sa však Arriana o malý kus odtiahla a ešte raz si ma pozorne prezrela.

,,Odkiaľ poznáš moje meno?" Odvetila prekvapene, no ruky naďalej držala pevne zaháknuté okolo môjho krku.


𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅Where stories live. Discover now