𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

37.časť

Arriana

Hlavu som zaklonila dozadu, aby som si našla vhodnú polohu, čo ale takmer nebolo možné. Byť nahá vo vani a navyše v prítomnosti Lucasa bolo neznesiteľné.

Neznesiteľné z dôvodu, že moje telo priam kričalo po tom, aby tu bol so mnou. Aby sa ma dotýkal. Každý sval sa mi bolestivo chvel, nehovoriac o tlaku, ktorý sa mi tvoril v mojom lone. Pomaly som privrela oči, no vzápätí ich znovu otvorila, aby som sa uistila, že Lucas si ku vani skutočne pritlačil stoličku.

Opatrne sa posadil a obe ruky si položil na kraj vane, na ktoré si následne oprel hlavu. Tvár natočil mojím smerom a do očí mu padalo niekoľko prameňov čiernych vlasov. Pohľad som zamerala na plné pery, ktoré sa dotýkali pokožky jeho ruky a ja som túžila len po tom, aby som mohla byť tou rukou.

Hlavu som zaklonila ešte nižšie a do vody si ponorila celé vlasy. Následne som sa posadila a Lucas súčasne so mnou zodvihol tvár. Zubami si jemne zahryzol do spodnej pery a ja som hlasno vydýchla.

Túžba ma na dobro opantala a omámene som sa zodvihla na kolená, načo sa Lucasov zrak okamžite presunul na moje telo. Líca sa mu sfarbili do červena, čo ma povzbudilo ešte viac. Ešte nikdy nebol v mojej prítomnosti taký nesvoj. A ja som si užívala pocit, že som tomu dôvodom. Že mám nad ním rovnakú moc, akú má on nado mnou.

Ruku som natiahla za jeho čiernou mikinou a prudko si ho prirazila bližšie. Rukami sa musel podoprieť o kraj vani a do tváre mi prudko vydýchol horúci vzduch.

,,Nikdy....nikdy som nechcel žiadnu viac, ako chcem teraz teba," vyslovil s ťažkosťami a čelom sa opierajúc o moje.

,,Tak mi to dokáž. Dokáž mi, ako veľmi ma chceš," zašepkala som a prsty som si zaborila do jeho vlasov, ktoré sa mu mokré, od môjho tela lepili na čelo.

Pomaly prikývol a pery prudko priložil na moje. Už po niekoľkých pohyboch som cítila, že sú moje pery napuchnuté, tak dravo ma bozkával. Nedával mi žiadnu príležitosť sa čo i len nadýchnuť. Hlava sa mi kvôli absencii kyslíka zatočila, no napriek tomu som nehodlala prestať. Ruku som vrátila späť ku čiernej látke mikiny a prudko potiahla, čím sa Lucasovo telo znovu o čosi naklonilo.

Bolo mi jedno, že je stále oblečený. Potiahla som znovu, čím som sa tento krát nahla ešte viac dozadu a Lucasovo telo dopadlo priamo na mňa. Prekvapene zodvihol tvár, no skôr než by stihol akokoľvek reagovať som svoje pery znovu priložila na tie jeho.

Ruky som s ťažkosťami dostala pod kus ťažkej látky, ktorá sa mu lepila na telo, no napokon sa mi to podarilo a na pokožke som pocítila horúčavu, sálajúcu z jeho chrbta.

Druhou, voľnou rukou som mu prehrabla mokré vlasy a tento krát sa musela na chvíľu vzdať jeho pier. Pohľad na Lucasa bol tak lákavý a za malý moment som sa tiež presvedčila, že stal za to. Vlasy mu teraz stáli do všetkých strán a mokré vypadali čierne, ako uhlie. Dokonale ladili so zelenými očami, ktoré žiarili, ako diamanty a i bez dotyku si ma brali. Kedy sa im len zachcelo.

Lucas ma bez pohybu pozoroval, aj cez hrubú látku som mohla vidieť, ako sa jeho hrudník prudko dvíha. Jemne sa nadvihol a s ťažkosťami cez seba pretiahol mokrú čiernu mikinu, čím mi už po druhý krát odhalil svoje vypracované telo. A ja som sa nad tou predstavou musela usmiať. Po druhý krát a znovu vo vode.

Prstami som jemne prešla po jeho bruchu, ktoré sa pod mojím dotykom okamžite naplo. A naopak, Lucasove ruky sa presunuli pod môj zadok, čím si ma na seba vyložil a nohy obkrútil okolo svojho pása. Telom som však stále ležala na vode a Lucasova ruka teraz skúmavo behala po mojom nahom tele, ktoré mal, ako na zlatom podnose.

,,Čo ak by som ti teraz povedal, že všetko, čo sa deje nie je naozaj. Že sú to len predstavy, ktoré ti sám podsúvam. Verila by si mi?" Opýtal sa a pohľadom behal striedavo z môjho tela do očí.

,,Nie," vydýchla som a privrela oči, aby som okrem Lucasovho dotyku nemohla vnímať nič iné. ,,Si až príliš skutočný, aby to mohla byť len predstava. Všetko je to až príliš skutočné," odvetila som potichu a dokonca som mala pocit, akoby som svoje slová ani neadresovala Lucasovi. Akoby som samú chcela presvedčiť, že toto všetko je skutočné. Musí byť.

Znovu som otvorila oči, aby som sa uistila, že moje slová sa ku Lucasovi dostali. Jeho výraz ma však miatol. Rukami obopínal moje stehná, no jeho telo, akoby bolo paralyzované. Po tom, ako sa naše oči stretli potriasol hlavou do strán, akoby chcel z mysle vypudiť myšlienky.

,,Si v poriadku?" Opýtala som sa s obavami v hlase, no Lucas znovu pokrútil hlavou.

,,To bude v poriadku," jemne sa usmial a ruky podložil pod môj chrbát. Následne ma vyložil priamo na seba a ja som si ruky automaticky založila okolo jeho krku.

Hlavu si priložil na môj hrudník a rukami silno obopínal moje telo. Cítila som, že sa niečo stalo. Cítila som, ako veľmi ma potrebuje, no nedovolil mi nahliadnuť do jeho mysle. Nechcel, aby som to vedela. A ja som rovnako tak nechcela pokaziť to, čo sa práve dialo. Chcela som si naďalej užívať jeho blízkosť.

S mojím telom v náručí sa napokon postavil a vystúpil z vani. Z jeho mokrých nohavíc tiekla prúdom voda, no ani jeden sme si to nevšímali. Kráčal do mojej izby, kde ma pomaly položil na posteľ a až potom si dal kus mokrej látky dole.

Jeho stále mokré telo sa ocitlo nad mojím a jeho stále horúce pery ma tento krát nežne bozkávali na moje.

,,Povedz, že ma miluješ," zavrčal mi do pier. ,,Povedz to, Arriana. Musím to vedieť."

,,Milujem ťa," vydýchla som a Lucasovo telo, akoby sa razom uvoľnilo.

Nerozumela som, prečo to potreboval tak veľmi počuť. Musel to vedieť. On bol predsa ten, kto mi videl do hlavy. On bol ten, kto dokázal rozlúštiť každý môj pocit, dokonca ešte skôr, ako ja sama. A jeho bozky sa razom zmenili z jemných na dravé. Na nenásytné, hlboké, túžobné.

Bral si viac, ako som sama stihla dávať. Bral si ma celú. Už ho nezaujímalo vôbec nič. Vedela som to. Prepadol jej. Prepadol tej túžbe rovnako, ako ja. A to bol presne ten moment, o ktorom zvykol hovorievať.

Ak raz začnem, nedokážem skončiť.

Bolo to silnejšie, ako my. Silnejšie, ako čokoľvek a on musel mať istotu. Potreboval vedieť, že môže čokoľvek. Že to chcem rovnako, pretože on už nebude môcť prestať. Už ma nebude môcť počúvať, pretože ho to ovládne. 

_________________________________________

❤
Ďievcatá moje, ďakujem vám
SandraPlavnicka, AureliaStaviarska, Dadalili3, Ayhla_,vykecavacka, nataliarabarova, Eisblut79, Sis_200, lianka332, Ema_Luna
A tiež vám všetkým, ktorí príbeh stále čítate a hlasujete.