𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

17. časť

Arriana

,,Vážne chceš ísť domov?" Opýtala sa prekvapene Jenna, keď som sa si v piatok do svojej cestovnej tašky balila nejaké oblečenie, hlavne však učebnice.

Z jej tváre sa dalo ľahko vyčítať, že je z mojej náhlej zmeny názoru zmätená.  Od začiatku som totiž tvrdila, že na Vianoce domov nepôjdem a skutočne som nechcela.

,,Potrebujem trochu pauzu od školy," prikývla som.

,,To vidím," strelila pohľadom po učebniciach, ktoré som sa práve snažila natlačiť do tašky.

,,Tak som to nemyslela. Potrebujem pauzu od tohto miesta," priznala som napokon, aj keď som to nemala ani zďaleka v pláne.

,,Nehnevaj sa na mňa, Ria. Len...ja si nemôžem vyberať medzi tebou a Kyleom. To predsa nejde," pokrčila ospravedlňujúco plecami.

,,Isteže nemusíš. Ty už si to urobila," odvetila som pokojne.

,,To si myslíš?" Vyskočila zarazene z postele, no so mnou to ani nehlo.

,,Jenna, nemusíš mi nič vysvetľovať," konečne som sa postavila, aby som jej mohla plne venovať svoju pozornosť. ,,S Kyleom sa poznáte od malička. Chápem, že si nepraje, aby si sa so mnou viac bavila. Skôr ma zaráža skutočnosť, že sa to všetko deje len preto, že sme sa jediný krát pobozkali, no ja som sa do vzťahu s ním nehrnula," pokrčila som plecami tento krát ja a Jenna, na miesto odpovedi chabo prikývla. Iste, čo viac mi ku tomu mohla povedať. Týmto bolo vypovedané všetko.

S ťažkou taškou v ruke som ťarbavo prešla ku dverám a bez pozdravu som po dlhom čase opustila internát. Skutočnosť, že som na internáte dokonca plánovala stráviť Vianoce mi odrazu prišla priam neuveriteľná. Iste, Vianoce nepatrili k mojím najobľúbenejším sviatkom, takže ma to v ten moment ani trochu netrápilo. Teraz ma však zarážala skutočnosť, že miesto, o ktorom som si donedávna myslela, že sa stane mojím útočiskom mi bolo odrazu tak vzdialené.

,,Odchádzaš?" Začula som za sebou hlas.

Najprv som plánovala kráčať ďalej, napokon som sa však rozhodla, že sa svojím obavám musím postaviť čelom.

Nesmelo som prikývla, no úsmev na Kyleovej tvári ma dokonale vyviedol z miery.

,,Tak...tak si to uži," krátko žmurkol a stratil sa v izbe, ktorá patrila jednej z našich spolužiačok.

Neveriacky som pokrútila hlavou a pokračovala k východu, kde už na mňa mal čakať otec. 

Zistenie, že v aute vedľa otca sedí Carla ma nijak zvlásť neprekvapil, no ani nepotešil. S povzdychom som podišla ku autu a potom, ako sa otec vyšmochtal z auta a krátko ma objal som sa posadila priamo na sedadlo za Carlou a zanovito odignorovala jej pozdrav.

Otec medzi tým do kufra naložil moju batožinu a hneď na to sa s nervóznym úsmevom na perách posadil za volant.

,,Tak, ako sa máš, Arrianka?" Natočila sa mojím smerom telo Carla.

Znechutene som prevrátila očami a pohľad nasmerovala von oknom, kde sa práve zo školy valila väčšia partia študentov. Pohľad som upriamila na miesto, kde sa zastavili a takmer v momente medzi nimi vyhľadala známu tvár.

Lucas stál pár krokov obďaleč a práve si zapaľoval cigaretu. Uvedomila som si, že som ho nikdy pred tým nevidela fajčiť. No možno si zapálil len príležitostne.

Auto sa práve odpichlo od cesty, keď sa Lucasov pohľad upriamil na naše auto. Pre tmavé fólie na okne nebola šanca, že by ma mohol zazrieť, no ja som okamžite vedela, kam sa pozerá. Vedel, že sa pozerám. Rovnako tak, ako som ja vedela, že ma vidí.