Tieň minulosti ✓

Na voľnej nohe

O tri roky

,, Nick? Nevravel ti Dean, kedy príde domov? " smutne som sa ho opýtala na raňajkách. Dean bol služobne preč, pretože išiel do Paríža predvádzať svoje obrazy.

Založil si galériu a robí kurzy pre ľudí, ktorí sa chcú naučiť maľovať. Je ich učiteľ a musím uznať, že mu to ide vážne skvele. Neraz som ho pri tom pozorovala a celý čas som mala na tvári úsmev.

,, Prečo sa to pýtaš práve mňa? Ty si jeho snúbenica." mykol ramenami. Prikývla som.

Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Vôbec som o ničom netušila a vôbec som nepredpokladala, že by ma niekedy požiadal o ruku.

Bolo to na Nový rok. Dean spolu s Nickom varili večeru a my  s Lýdiou sme pozerali rozprávky. Nikdy neľutujem to, že sme sa rozhodli pre spoločné bývanie. Dosť dlho sme hľadali dom vhodný pre nás štyroch, no nakoniec sme ho našli a behom týždňa sme sa nasťahovali. Mal šesť izieb a veľkú záhradu. Vyhovovalo nám to.

Každopádne, keď chalani uvarili večeru, pridali sa k nám. Sedela som na Deanových nohách a on ma s obrovským úsmevom objímal. Už od rána sa mi zdal divný, pretože sa zobudil s veľmi dobrou náladou. Myslela som si, že sa len dobre vyspal, no potom som pochopila dôvod jeho radosti.

Navečerali sme sa a všetci sme si pripili červeným vínom, ktoré mi darovala mama s Evanom. Boli to naše prvé Vianoce a Nový rok v novom dome.

Keď sa blížila pol noc, vyšli sme von, pretože sme chceli vidieť ohňostroj. Dean však začínal byť nervózny a ja som nechápala prečo. Neriešila som to. Nechcela som kaziť atmosféru.

Preto som si len sadla na záhradnú hojdačku a pozerala som na nebo posiate malými žiarivým telesami. Bolo to vážne niečo nádherné.

Pamatam si, ako Nick na celú ulicu zakričal, že za dve minúty bude pol noc. Všetci si posadali ku mne, len Dean ostal stáť a pozerať na mňa.

Keď ohňostroj osvetlil celú našu záhradu, kľakol si na jedno koleno a chytil mi ruku. Povedal mi toľko nádherných slov, ktoré nepovedal nikdy pred tým. Vytiahol krabičku, v ktorej sa nachádzal strieborný prsteň s menším kamienkom. Bol tak jednoduchý a zároveň nádherný!

Bez váhania som mu povedala áno. Bol to najkrajší Nový rok, aký som kedy zažila.

,, Lebo mne nedal nič vedieť. Ani mi nedvíha mobil. "

,, Možno ho má len vybitý."

,, Alebo mi nechce zdvihnúť. " zamrmlala som a odišla som do obývačky.

Zhodila som sa na gauč a o chvíľku sa na mňa zhodil aj Nick.

,, Si ťažký." zabručala som a buchla som mu do pleca.

,, Prepáč. " zaškeril sa.

,, A kedy príde Lýdia? "

,, Po vyšetrení chcela ísť ešte za jej mamou. Tak asi potom. Veď mi ešte zavolá."

,, Za chvíľu budeš otec! " zasmiala som sa a on s obrovským úsmevom prikývol.

Lýdia už bola v siedmom mesiaci a čakala dievčatko. Pamätám si, ako Nick plakal, keď sa to dozvedel.

,, Stále tomu nemôžem uveriť. " pokrútil hlavou.

,, Ja stále nemôžem uveriť tomu, že si ju nepožiadal o ruku."

,, Mám plán, vieš? " tajomne sa zaškeril.

,, Sem s ním!"

,, Keď pôjdeme do Talianska natáčať videoklip, tak mi pomôžeš vybrať prsteň. Chcem ju požiadať o ruku pri pôrode. Keď už bude našu malú princeznú držať v náručí."

,, Nicolas, ty máš celkom dobré nápady!" potľapkala som ho po pleci.

,, Originálne." žmurkol na mňa.

Len som pokrútila hlavou a predstavila si, že budem musieť odísť na týždeň preč.

S Nickom sme boli obaja na voľnej nohe. Sem tam sme zorganizovali nejaký koncert, no nie často, pretože sme nechceli, aby sa nám ľudia plietli do súkromia. Točili sme však videoklipy a ja som skladala nové songy. Nicka som naučila lepšie hrať na gitare a dovolím si povedať, že teraz je omnoho lepší ako ja.

,, Počúvaš ma vôbec? " zamračil sa na mňa.

,, Áno."

,, Tak choď otvoriť dvere. "

,, Prečo?"

,, Choď a uvidíš. " tajomne sa na mňa pozrel.

So zmäteným výrazom som podišla ku vchodovým dverám a otvorila som ich.

Okamžite sa mi do očí nahnali slzy.

Aspoň sto žltých ruží bolo v rukách osoby, ktorú som tak veľmi milovala.

🦋🦋🦋🦋