Tieň minulosti ✓

Nie je to zlý nápad

,, Dean? " prišiel ku mne so sklonenou hlavou Jessie.  Okamžite som sa vytrhol Lýdii z objatia. Vážil som si to, že ma chcela upokojiť, no ona sa rozplakala ešte viac. V podstate som utišoval ja ju. Aj na Nickovi som si všimol, že sa tváril ako by mu uleteli včely.

,, Čo chceš? " sykol som na neho a Nick ma chytil za plecia.

,, Ja.. Prišiel som sa ospravedlniť. Dozvedel som sa, čo je sa stalo Rose." sklonil hlavu a povzdychol si.

,, Fajn. " zavrčal som.

,, Ako.. ako je na tom?"

,, Čo je teba do toho? " zaťal som sánku.

,, Prepáč. " zamrmlal. Chcem som mu niečo nepríjemné odseknúť. Zasrané prepáč mi ju nevráti!!

,, No tak ja pôjdem." šepol. Nestál som o jeho ľútosť. Nechápem kvôli čomu prišiel. Typickí ľudia. Bez toho, aby niečo vedeli, vyvyšovali sa nad inými. Poznám to. Tiež som to robil, no potom prišla Rose a zrazu sa všetko vyparilo.

,, A nevracaj sa." zavrčal som, no Nick do mňa drgol lakťom.

,, Čo je?" zdvihol som na neho jedno obočie.

,, Pôjdeme dnes do baru. "

,, Nie Nick. Nejdem sa opiť. Možme si ísť niekam sadnúť, no piť nebudem. Keby náhodou." unavene som si rukami pretrel tvár.

,, Kočka ideš aj ty?"

,, Nie, chcela by som ísť pozrieť Rose. " smrkla.

,, Nemyslím si, že je to dobrý nápad Lyd. Pôjdeme za ňou zajtra po skole všetci traja. Bude tam už aj jej mama." smutne som sa usmial, no Lýdia chápavo prikývla.

,, Tak sa teda pridám k vám. A čo Jull a Mason? " zamrmlala, no ako sa hovorí spomeň čerta.

Obaja kráčali smerom k nám. Mason držal Jull za ruku a o niečom horlivo diskutovali. Sem tam sa zasmiali, inokedy sa Jull zamračila. Lýdia im zakývala na znak toho, aby prišli k nám.

,, Ahojte! Nechcete ísť dnes s nami von? "

,, Nó... Chceli sme vám to povedať na plavárni, ale kvôli Rose sa tam asi nepôjde, takže vám to povieme teraz. A áno viem, že je práve tá najnevhodnejšia chvíľa, ale obaja sme sa tak rozhodli."

,, O čo ide? " so zvedavosťou som preskočil pohľadom z Masona na Jull.

,, Rozhodli sme sa odísť zo školy. Oboch nás ťahá cestovanie a sme už dospelí. Školu by sme si dokončili cez net. " mykla ramenami a ja som si musel sadnúť. Bolo toho na mňa naraz veľa.

,, Zajtra odchádzame." doplnil ju Mason a pozrel sa na mňa. Prepálil som ho pohľadom. Ako mohli teraz odísť? Ako mohli odísť len tak po tom všetkom?

Po všetkých zážitkoch a spoločných spomienkach. Takéto rozhodnutie sa nerobí zo dňa na deň. Museli to plánovať už veľmi dlho. Ale hlavne, ako mohli opustiť ich kamarátku, ktorá možno ani neprežije? Ako?!

,, Na toto ja nemám. Večer sa stretneme v parku o piatej. " zamrmlal som a nasadol som do auta. Predtým som však ešte objal Lýdiu a Nickovi som len kývol hlavou.

Na nich dvoch som sa ani nepozrel. V mojich očiach klesli tak veľmi, ako nikto.

Pokrútil som nad tým hlavou a naštartoval som.

,, Dean volal mi riaditeľ, že si zase nebol v škole. Kde si trčal? " Maddy ma prepálila pohľadom.

,, Brook môžeš ísť prosím ťa do izby?" zachrapčal som. Nechcel som, aby ma videl takto.

,, Stalo sa niečo Dean? "

,, Poklad potom prídem za tebou a vysvetlím ti to dobre?" on len prikývol a odišiel.

,, Maddy, " vydýchol som zadržiavaný vzduch a hlavu som si zložil do dlaní.

,, Čo sa stalo srdiečko?" láskyplne ma objala. Znovu mi do očí vošli slzy.

,, Ona je v nemocnici Maddy. Ona bola to dievča, ktoré zrazilo auto." smrkol som

,, Preboha." vykríkla a ruku si okamžite priložila k ústam.

,, Ako je na tom?"

,, Zle. " zmohol som sa len na jedno slovo. Viac som nedokázal.

Už som viac o tom nechcel rozprávať.

Zrazu mi Nickov nápad opiť sa, neprišiel až tak zlý.

🤭🤭🤭

Čo myslíte? Stane sa niečo, keď sa opije? 🤪