Tieň minulosti ✓

Hej, hrdličky!

,, Prečo sa tak na mňa pozeráš? "

,, Ako?"

,, Ja neviem Dean. Tak inak. " usmiala som sa na neho.

,, Prepáč,"

,, To je v pohode. " zaškerila som sa.

,, Nie, nemyslím toto. Prepáč, že som ťa urážal a ponižoval ťa." smutne sklonil hlavu a ja som na neho ostala pozerať s otvorenou pusou. Kde bol ten starý povýšenecký Dean?

,, Teba vážne museli silno udrieť do hlavičky. " uchechtla som sa a rozstrapatila som mu vlasy.

,, Asi to tak bude. " uškrnul sa a nervózne sa poškrabal na zátylku.

Bol zlatý. Nervózneho som ho ešte nevidela. Hlavne nie v mojej prítomnosti. Vždy z neho sršalo sebavedomie až na kilometre. Niečo vás nútilo sa k nemu správať s rešpektom.

,, Hej! Hrdličky! Poďte na hodinu! Šuškať si môžte aj potom. " zareval Nick a Dean si frustrovane povzdychol.

,, Ako môže byť taký otravný." zamrmlal si popod nos.

,, Tak tam nepoďme. "

,, Som samé ucho."

,, Neviem, nemám plán. Len sa mi tam nechce ísť. " mykla som ramenami a dala sa do kroku.

,, Tak kam potom ideš? "

,, Neviem. Kam nás nohy zavedú."

,, A čo keby sme šli do parku? " zaškeril sa na mňa Dean a ja som mu s úsmevom prikývla.

Kráčali sme v tichosti, no aj napriek tomu som sa cítila príjemne. Bolo to snáď prvý raz, čo som sa v jeho prítomnosti necítila až tak zraniteľná.

Keď sme prišli do parku, obaja sme si sadli na lavičku pod veľkým stromom.

,, Môžem sa ťa.. " spýtali sme sa naraz.

,, Tak ty prvá." zaškeril sa a prameň vlasov mi zastrčil za ucho. Nebudem klamať. Vykolajilo ma to.

,, Ehm, no.. Kvôli čomu to máš? Zase si chránil brata? " opatrne som sa ho opýtala a on ustrnul. Jeho mimika tváre stvrdla a zadíval sa niekam do neznáma.

,, Prepáč, nemusíš mi odpovedať." usmiala som sa na neho a brnkla som mu po nose. Neviem, prečo som to spravila. Asi som ho len chcela odreagovať a spraviť mu dobrú náladu.

Dean s úsmevom pokrútil hlavou.

,, Prišiel som domov a brat sa skrýval za gaučom. Nehovoriac o tom, že všade sa rozliehal pach alkoholu. " zvráštil čelo a ja som prikývla. Poznala som to. Nie raz prišiel Archie za mnou opitý.

,, Povedal som Brookovi, nech sa zamkne do izby tak ako vždy. Vieš, bol príliš malý, aby zažíval niečo také. Vlastne ani neviem, prečo som sa nebránil. Bola to len zasraná úcta k rodičom. " zavrčal a ja som pochopila jeho správanie.

Každý sa zmení. Niekto k lepšiemu, niekto k horšiemu. Zrejme Dean hľadal úľavu v ženách.

,, A čo.. Čo tvoja mama? Tú nespomínaš." šepla som, no niekde v podvedomí som tušila, čo s ňou je.

,, Zomrela, keď som bol malý. Brooklyn mal jeden rok. Včera som sa dozvedel, že to otec bol na vine." zachrapčal a ja som na neho s ľútosťou pozrela.

Nechcela som ho ľutovať, veď sama som to neznášala. Ľudia vás ľutovali a vám bolo len horšie.

,, Tak preto si taký."

,, Aký? "

,, Že sa vyspíš so všetkým, čo má prsia a zadok." žmurkla som na neho.

,, Už viac nie." pokrútil hlavou. Nič som mu na to nepovedala. Bola to jeho voľba a jeho spôsob života. No niekde v hĺbke ma to potešilo.

,, Ako to, že vieš tak veľa o ľuďoch? Všímaš si dosť vecí, ktoré ľudia prehliadajú. "

,,  Poznám to zo života. Navyše keď si pár rokov ticho, naučíš sa vnímať veci inak." mykla som ramenami a pozrela sa za  Deana.

Bolo to zvláštne. Stál tam Sam s nejakým chlapom. Vyzerali, akoby sa hádali. Doteraz som nevedela o tom, že Sam tu niekoho pozná.

,, Hej Rose, počúvaš ma?"

,, Hmm? " pohľad som premiestnila opäť na Deana. Keď som sa však pozrela znovu na to miesto, kde stál Sam a ten chlap, už tam nikto nebol. Zamračila som sa.

,, Si v pohode? " starostlivo sa opýtal a ja som prikývla.

,, Tak, čo si sa pýtal?"

,, Prečo si sa chcela zabiť? " pozrel na mňa s neskrývanou zvedavosťou. Povzdychla som si. Vedela som, že sa ma to opýta. Povedala som mu to. Veď predsa aj on mne odhalil niečo z jeho života. Z nejakého dôvodu som cítila, že mu môžem veriť. 

O spievaní som mu však nič nepovedala.

💎💎💎
Čo myslíte? Kto bol ten chlap, s ktorým sa bavil Sam? 🤪💋