Tieň minulosti ✓

Odniekiaľ ju poznám

Všetko bolo iné. Možno aj ja som sa cítila inak. Spolužiaci po mne hádzali rôzne pohľady. Niektoré boli posmešné, iné zase ľútostivé. Bolo ťažké to ignorovať.

,, Takže, ako už iste viete, každý rok sa u nás koná ples. Chcem ho však tento rok spraviť výnimočným a trochu iným. Nielen že tam budú tancovať páry na úvod, ale chcela by som poprosiť Rosallie Coinovú, aby na plese niečo zahrala.

Musíte uznať, že Rosallie hrá na gitare ako profík, preto chcem, aby úvod plesu zahájila hrou na gitare. Budeš toho schopná? " obrátila sa na mňa učiteľka. Viete, už bolo ťažké nehovoriť, keď ma toľko ľudí počulo. Rýchlo sa to roznieslo a ja som nemala šancu zastaviť to. Dostalo sa to aj k učiteľom.

Každopádne, halloweenske plesy neboli nič pre mňa. Na žiadnom som nebola a nikto ma ani nepozval. Popravde, ani ma to netrápilo. Radšej som trávila čas doma v posteli alebo v skleníku.

,, Čo mám zahrať? " šepla som. Nechcela som nikde hrať. A už tobôž nie na plese, no mohla by to byť zmena.

,, No to je na tebe. Veď máš dva mesiace, aby si si niečo pripravila. Hlavne nech je to niečo nové, čo sme ešte nepočuli. Takže s tým súhlasíš?" nadšene sa ma spýtala učiteľka a ja som prikývla. Teraz som už nemohla cúvnuť.

,, Úžasné! To je skvelé! Pôjdem to hneď oznámiť riaditeľovi! Bude nadšení!"

,, A kto bude tancovať? " spýtal sa nejaký chalan z mojej triedy. Jeho meno som nepoznala a ani som to nepotrebovala.

Znudene som si podoprela hlavu rukami a pozrela sa von. Slnko svietilo a sem tam preletelo zopár listov. Jeseň začínala byť badateľná.

Vždy som ju milovala, no posledné roky sa to zmenilo. Nemohla som žiť s toľkými farbami, keď vo mne prevládala temnota.

***

,, Ja ťa odniekiaľ poznám. " zamumlal Nick, keď sme sedeli vonku na školskom dvore. Dean tu však nebol, za čo som bola rada. Nemala som náladu na jeho srandy.

,, Kámo, nemáš ju odkiaľ poznať." zasmial sa Mason.

,, Ale ona mi je vážne povedomá." frustrovane si vzdychol a ja som sa tajomne usmiala.

Neviem prečo. Prišlo mi to milé a keby sa opýta, možno by som mu to aj povedala.

,, Tak potom nechápem. " zamračil sa na neho Mason.

,, Ani ja kámo, no vážne ju odniekiaľ poznám. "

,, Máš pravdu. " žmurkla som na neho a on sa začal dusiť.

,, Ja som to vedel!" víťazne sa zaškeril, no potom mu úsmev zmizol z tváre.

,, Ale asi mi to zrejme nepovieš. "

,, Nechám ťa ešte potrápiť sa. " mykla som ramenami a zahryzla som si do obloženého rožku.

,, Povieš nám o sebe niečo?" zvedavo sa na mňa pozrela Jull a ja som ustrnula. Nikomu som o sebe nehovorila. Bála som sa.

,, Prepáč.. Ja.. Ak nechceš, tak nemusíš. " usmiala sa a pohladkala ma po pleci.

,, Kde je vlastne Dean? "

,, Neviem Lyd. Nevidel som ho odvtedy, čo sme sa pobili. "

,, No ale ja viem, kde je."

,, Čo? " nechápavo sa na mňa pozrel Nick.

,, Za tebou." zaškerila som sa a on sa otočil.

Popravde, Dean mi tu ani nechýbal. Vždy keď som bola v jeho prítomnosti, cítila som sa ako handra. Doslova. Mala som pocit, že so mnou zametá a snaží sa mi nahovoriť bludy. Teda až na tie, ktoré boli pravdivé. Proste som bola v jeho prítomnosti nesvoja .

,, Nazdar. " všetkým kývol hlavou, no potom upriamil pohľad na mňa. Nadvihol si slnečné okuliare a zaškeril sa.

Vlastne až teraz som si ho prezrela. Čierne rozcuchané vlasy, modro-hnedé  oči. To som si všimla už aj predtým, no mal podmanivý úsmev a krásne biele zuby. Ani sa nečudujem, že mu každá padla k nohám.

Sklonila som pohľad.

,, No čo fúria, už si sa upokojila? " len som na neho nespokojne pozrela.

,, Ou, takže si zase onemela? A je to tu. Znovu sa prejavila tvoja sebecká stránka. Udivuje ma, ako dokážeš myslieť len na seba."

,, A mňa udivuje, ako môžeš byť taký povýšenecký. Nie je ti zo seba zle? " prebodla som ho pohľadom.

,, Áno je. Ale to nemení nič na fakte, že som úžasný a každá je moja. "

,, A namyslený."

,, Ty si ale cynická. "

,, A ty si idiot a nevyčítam ti to.

,, Podľa mňa robíš pravý opak fúria. Páčim sa ti, len to nechceš priznať."

,, Môžem ti to kľudne povedať. " žmurkla som na neho a zahryzla som si do pery.

,, Ja by som bol radšej, keby mi to ukážeš."

,, Fuj. "

,, Fúria. "

,, Kretén."

,, Vieš si sexy, ale to tvoje správanie.. "

,, Súdiš ma na základe seba?"

,, Ja ťa nesúdim."

,, A čo potom robíš? " priblížila som sa k nemu.

,, Momentálne sa s tebou hádam pusa. " žmurkol na mňa a ja som prekrútila očami.

,, Viem, som idiot, kretén, chuj a neviem čo všetko ešte, ale nešla by si so mnou von? " zaklipkal očami a usmial sa.

,, Prečo by som to preboha robila? "

,, Lebo si osamelá stará panna a túžiš po spoločnosti. Navyše nevieš odolať môjmu šarmu, takže odpoveď je celkom jednoduchá. " zaškeril sa.

,, Nikam nejdem." prekrížila som si ruky na hrudi a postavila sa.

,,  Ale priznaj sa, že ťa to ťahá."  zachrapčal a postavil sa aj on.

,, Neťahá."

,, Ťahá. "

,, Nie."

,, Áno. "

,, Nie!"

,, Nie. "

,, Áno. Počkať, čo?" zmätene som sa na neho pozrela a on sa rozosmial.

,, Vedel som to. Mimochodom si zlatá, keď si zmätená. " brnkol mi po nose a ja som sa zamračila. Liezol mi na nervy!

,, Tak pôjdeš so mnou? Sľubujem, že na teba nič neskúsim. I keď povedzme si úprimne, bude to kurva  ťažké. " zakňučal.

Ja som sa len obzrela. Všetci na nás pozerali s úsmevom. Nebol to taký ten obyčajný úsmev. Zadržiavali smiech! Prekrútila som nad nimi očami a povzdychla som si.

,, O šiestej v parku." zamumlala som a on sa víťazoslávne uškrnul.

,, Budem tam." žmurkol a tak ako prišiel, tak sa aj stratil.

Viete, význam mojich slov mi skutočne došiel až po pár hodinách, keď som ležala na posteli. Dean bol sám sebe pánom a to sa mi nepáčilo.

Hodiny ubiehali rýchlo, no viete čo bolo na tom najhoršie?

Začínal sa ma zmocňovať zlý pocit.

💋💋💋💋💋