Tieň minulosti ✓

Princezná?

,, Musím ísť k Adalinth. " povzdychla som si.

,, Prečo?" so zvedavými očkami si ma prehliadol Dean.

,, Mám jej ísť niečo zaniesť. " mykla som ramenami.

,, Prečo mám pocit, že si z toho smutná?"

,, Nie som smutná len.. Ja neviem. Nevidela som ju už pár mesiacov. Navyše naposledy sme sa veľmi nepohodli."

,, Určite to zvládneš. Ako všetko." brnkol mi po nose.

,, Ideš so mnou?  Počkáš ma pred jej domom. Aj tak sa nezdržím." zaškerila som sa a objala som ho.

,, Potom môžeš u mňa prespať." zvodným tónom som mu zašepkala do ucha a venovala som mu jeden nežný bozk na krk. Trhane sa nadýchol a jeho telo sa naplo.

,, Ospravedlňte nás, odchádzame! " zasmial sa a prehodil si ma cez plece.

Ostatným som zakývala, pretože som nechcela kričať cez celú kaviareň. Nemohol mi však ujsť Georgov  úškrn, ktorý venoval práve nám. Ktovie čo si myslel.

Keď sme vyšli z kaviarne, Dean ma chytil pevne za ruku. Akoby sa bál, že by som mu mohla ujsť.

,, Ideme k tebe? "

,, Uhm, mám jej doniesť nejakú krabicu či čo."

,, Myslíš, že je dobrý nápad, aby som tam šiel s tebou? "

,, Ak nechceš, tak nemusíš. Môžeš ma počkať u mňa doma." žmurkla som na neho.

,, Tak to sa mi páči oveľa viac. " vyplazil na mňa jazyk, no ja som len nad ním prekrútila očami.

***

,, To je tvoj brat?"

,, Mike, " prikývla som a smutne som sa usmiala na chlapca, ktorý sa na mňa usmieval spoza rámiku. Na chvíľu som sa spomienkami vrátila k tomu osudnému večeru. Stále to bolelo rovnako.

,, Páčil by si sa mu. "

,, Ako vieš?"

,, Ty si ten typ chlapca, ktorý by mi neublížil. Aj keď na začiatku si mal iné plány. "

,, Nedokázal by som ti ublížiť. Nárokom určite nie. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi by som chcel svoju minulosť zmeniť." sadol si na maminu posteľ a pozrel na mňa ublíženým pohľadom.

,, Už je to preč. Sme tu a teraz. " šepla som a postavila som sa medzi jeho nohy. Tvár som mu chytila do dlaní a pobozkala som ho.

,, Veľmi ťa ľúbim pusa. " zamrmlal mi do pier.

,, Ja viem. " rozstrapatila som mu vlasy, ktoré mu padali do očí. Už by sa mohol ostrihať.

,, Musela si ho veľmi ľúbiť. " zapozeral sa na ďalšiu fotku, ktorá stála na maminom nočnom stolíku.

Bola som na nej ja s Mikom. Pevne som ho objímala a dávala som mu bozk na líce. Jeho detskú tváričku zdobil obrovský úsmev. Musela som sa zasmiať, pretože mu akurát vypadol predný zúbok.

,, Bol moje zlatíčko. " prikývla som a s hlasným povzdychom som otvorila maminu skriňu.

V podstate som ani nevedela, čo hľadám. Teda vedela som, že je to krabica, no celkom ma zaujímalo, čo je vo vnútri.

Opatrne som ju vytiahla a sfúkla som z nej prach. Musela tu byť veľmi dlho bez toho, aby sa jej niekto dotkol.

,, Čo v tom je? " kľakol si vedľa mňa Dean.

,, Zistíme to." pomaly som ju otvorila. To čo v nej bolo mi vyrazilo dych. Do očí sa mi natlačili

,, To sú.. "

,, Detské veci." doplnila som ho a z krabice som vytiahla modré body. Rozprestrela som ich a privoňala si k nim. Voňali presne ako on. Ako Mike.

Môj malý braček.

Boli tu všetky jeho veci, či hračky. Celé jeho detstvo bolo schované v krabici. Teraz spomienka na neho bolela ešte viac

,, Princezná, neplač. "

,, Myslela som si, že už nikdy necítim jeho vôňu." smrkla som.

,, Poď sem pusa. " Dean sa oprel o posteľ a mňa si pritiahol k sebe. Palcami mi zotrel slzy, ktoré mi tiekli samovoľne.

,, Tak veľmi mi chýba Dean. Ubehlo už pár rokov, no každý deň sa zobúdzam s pocitom, že už ho nikdy neuvidím. A vieš čo je na tom najhoršie? Že za všetko môžem ja. "

,, To nie je pravda. Stalo sa to, čo sa stať malo. Vždy to tak bude. Síce ho už neuvidíš, no stále je tu." položil mi ruku na miesto, kde sa nachádza srdce. Mal pravdu. Najkrajšie momenty a spomienky tam ostanú navždy. Mike tam ostane navždy.

,, Princezná?"

,, Hm? " so zvedavosťou som pozrela na Deana.

,, Myslíš, že by som bol dobrým otcom?"  zachrapčal a svoj pohľad zapichol do mojich očí. Jeho tvár bola tvrdá, akoby sa bál mojej odpovede.

Popravde, zarazilo ma to. Nečakala som, že sa Dean bude zamýšľať nad niečím takým.

,, Tým najlepším."

😙😙😙😙