Tieň minulosti ✓

Áno mami?

,, Poďme cez víkend na plaváreň! " zahlásil Nick, keď sme sa všetci po škole stretli. Čo stále má s tým plávaním?

,, Och, áno! A my by sme mohli ísť do sauny!" zasnívala sa Lýdia a drgla do mňa lakťom.

,, Prečo stále musíme chodiť k vode? " zamračila som sa nad predstavou, že naposledy ma pri vode niekto topil.

,, Navyše, mal by si so mnou už konečne skúšať Nicolas. Ples je za dverami a ja vážne nemám nič. " povzdychla som si.

,, Spravíme to takto. V sobotu pôjdeme na plaváreň a v nedeľu budem celý tvoj!" pervérzne sa uškrnul.

,, Nicolas! " zavrčala som a on sa na plné hrdlo rozosmial.

,, No ták, Rose. Veď sa zabavíme!"

,, Áno Jull. Aj naposledy sme sa bavili. Ja teda určite." prekrížila som si ruky na hrudi. Dean ma zozadu objal a hlavu si položil na moje rameno.

,, Ale teraz sa nič nestane. Preboha kto by ťa sledoval na plaváreň! " rozhodila rukami.

,, Jull,"

,, Má pravdu. Teraz ťa od seba nepustím. Navyše v plavkách si sexy. " zamrmlal mi Dean do krku. Zasmiala som sa, pretože ma to pošteklilo.

,, Ja neviem..."

,, Pusaaa, prosím. "

,, Ach, dobre." povzdychla som si.

,, Že ja sa s vami bavím. Nicolas, ale ak v nedeľu neprídeš, tak... "

,, Prídem. Nechcem mať rozbitý nos. " zasmial sa. Hej. To ti radím.

,, Musíš si stále robiť z toho srandu? " zamračila som sa.

,, Čo si taká podráždená v poslednej dobe?"

,, Nič. " zavrčala som a vyplietla som sa z Deanovho objatia.

,, Hm.. Poďme k Georgovi. " navrhla Lýdia, aby odlahčila situáciu. Ostatní len prikývli.

Po chvíľke tichého kráčania som si všimla niečo zvláštne. Čierny jeep, ktorý až podozrivo pomaly išiel za nami.  A možno som si len namýšľala.  Každopádne raz sa mi to už stalo. Nie je zlé byť obozretná.

Pokrútila som nad svojimi myšlienkami hlavou a všetci sme vošli k Georgovi. Pohľadom som okamžite prečesela kaviareň, pretože som hľadala voľné miesto.

Nakoniec sme sa usadili úplne vzadu pri okne. Nemuseli sme ani dlho čakať a vysmiaty George so zápisníkom bol už pri nás.

,, Už som ťa tu dlho nevidel. " žmurkol na mňa.

,, Aj ja ťa rada vidím George." zaškerila som sa. On však zbledol hádam o sto odtieňov. George mal vždy pre mňa trpezlivosť. Síce som nerozprávala, no on vždy akoby mi načúval.  A teraz to bolo prvýkrát, čo som prehovorila.

,, Ste v poriadku?" starostlivo sa ho opýtala Jull.

,, Tak toto som vážne nečakal." zamrmlal.

,, Čo si dáte? Rose? Ty to čo vždy? " prikývla som a ostatní mu tiež nadiktovali svoju objednávku.

,, Čo to bolo?" zvedavo sa ma opýtala Jull.

,, Ešte ma nepočul rozprávať. " jemne som sa usmiala.

Donútilo ma to spomenúť si na Deana, ktorý sa snažil o to, aby som prehovorila. Ani som netušila, že môj jazyk sa preberie k životu a ja budem mať po svojom boku toho idiota. Teraz je pre mňa všetkým a som rada, že práve vtedy sa rozhodol do mňa rýpať. Aj keď to teda bolo kvôli inému účelu...