Tieň minulosti ✓

Ťažko je žiť ľahko

,, Vyzeráš hrozne. "podotkol Nick, keď som sa vrátil do školy.

,, Ďakujem Nick. Ty ma vieš vždy tak skvele podporiť!" prekrútil som očami.

,, Ako je na tom? "

,, Zle. Videl som ju tam ležať. Tak bezmocne. Kurva najradšej by som si to s nou vymenil. Čím si to ona zaslúžila?... Zlyhalo jej srdce Nick. Oživovali ju a doktor mi povedal, že ak sa to zopakuje, nezvládne to." frustrovane som si prešiel rukami po tvári, pretože som sa cítil ako zasraná kôpka hovien.

,, Preboha," šepol Nick a neveriacky pokrútil hlavou. Byť na jeho mieste, tiež tomu neverím.

,, Kde sú vlastne ostatní? "

,, V triede." mykol ramenami.

,, Vieš, chápem, že život chce potrestať také hovädo ako som ja, ale prečo ona?"

,, Ťažko je žiť ľahko. " zamrmlal.

,, Ťažko je žiť bez nej. "

,, Kámo, dnes ťa niekam s Lýdiou vytiahneme."

,, A čo Mason s Jull? "

,, Neviem. Nejakí sú obaja poslednou dobou zvláštni." zvráštil obočie a popravde? Tiež som si to všimol. Akoby sa snažili od nás strániť. Dokonca už ani Mason nebol taký ako na začiatku.

,, Musím ísť ešte za Maddy. Akurát sa ma pýtala, kedy jej ju už prídem ukázať. Keď si predstavím, že možno nikdy..."

,, Nemysli na to. Uvidíš, Rose sa z  toho dostane." šťuchol mi do pleca. S povzdychom som prikývol. Chcel som tomu veriť tak, ako on.

,, Ále Wick. Nejaký si zronený. " zasmial sa okoloidúci Jessie. Musel som sa zasmiať aj ja, pretože jeho nos stále na tom nebol najlepšie.

,, Ignoruj ho prosím ťa. " zašepkal mi do ucha Nick. Nebadane som prikývol, no aj tak som vedel, že to neskončí dobre.

,, Vari sa Rose konečne spamätala a nechala takého debila ako si ty." vyceril na mňa tie jeho biele zuby a ja som zaťal päste.

Nemal právo si brať jej meno do úst. Hlavne teraz nie!

,, Nenechala ma."

,, Oh škoda. Ja že ti povedala o tej rýchlovke v telocvični. To jej krásne telo a pevný zadok. A tie jej prsia akurát do ruky. I keď mohli by byť väčšie..."

Nedokázal som to počúvať. On veľmi dobre vedel, že ma to naserie. Provokoval ma a vychádzalo mu to perfektne. Videl som však v jeho očiach ako si ju predstavoval. Nahú. Hajzel jeden! Rose bola moja.

,, Drž hubu." skríkol som. Študenti ako na povel spravili okolo nás kruh. Zas som sa dostal do sračiek.

,, A keď mi vzdychala do ucha..."

Nemohol som ho nechať dopovedať.  Bol som sprostý, že som sa nechal vyprovokovať. Ale inak to nešlo. Znovu som sa bil kvôli nej.

Vrhol som sa na neho ako na svoju korisť. Bol som od neho väčší a nejaký úbohý boxerista mi bol u prdele. Keď sa mi ho podarilo zhodiť k zemi, sadol som si na neho a začal som ho udierať päsťami.

,, Dean prestaň! " započul som v pozadí Lýdiu. Na chvíľku som stratil pozornosť a ten bastard nás vymenil. Teraz som bol ja ten, kto ležal na studenej dlážke.

Jessie na mne sedel, ale nebil ma. Neuštedril mi ani jednu ranu, len sa na mňa usmieval.

,, Ona zistí, aký si idiot. Uvidíš. Raz sa pošmykneš. " zavrčal.

Nesnažil som sa brániť, keď sa do mňa pustil. Svoju zlosť som si už vybil. A možno to ani nebola zlosť, ale strach o osobu, ktorú milujem.

Psychická bolesť bola silnejšia ako tá fyzická. Potreboval som zabudnúť, no ani táto bolesť neprekonala tú, čo nosím v srdci. Ležal som na dlážke ako bez duše. Môj pohľad plný zlosti, bol zrazu prázdny. Tak prázdny ako som sa bez nej cítil.

,, Bráň sa ty idiot! " skríkol a uštedril mi poriadnu ranu. Zatrešťalo mi v hlave a keby stojím, určite sa zamotám. Nemal som dôvod sa brániť. Nemal som kvôli komu.

,, Vypadni od neho!" zareval Nick a odsotil ho zo mňa. Vždy ma ťahal zo všetkých sračiek nech sa dialo čokoľvek.

Nepostavil som sa. Chcel som tam ostať ležať, kým nezaspím alebo kým ma nezmláti niekto zas. Stále som myslel len na Rose a na ten skurvený pohľad ako ležala bezmocne na posteli. Ako jej srdce vypovedalo službu a ja som si už nadobro myslel, že ju stratím.

,, Jessie! Okamžite choďte do riaditeľne! " skríkla nejaká učiteľka, ktorej som nevenoval absolútnu pozornosť.

Nick mi pomohol postaviť sa a spolu s Lýdiou ma vyviedli von. Oprel som sa o auto a do mikiny som si utrel krvavý nos, ktorý bol už teraz opuchnutý.

,, Čo si si myslel! Prečo si sa kurva nebránil?! " začala po mne hučať Lýdia, no ja som na ňu len pozrel s červenými očami.

,, Nemal som dôvod brániť sa! Myslel som si.. Myslel som si, že aspoň na chvíľu zabudnem. Že zabudnem na ten pohľad a tú príšernú bolesť, ktorú cítim. Je to akoby mi namiesto krvi prúdila láva. Priam ma to zožiera zaživa chápeš?! " na chvíľu som sa odmlčal, aby som sa mohol nadýchnuť. S očami plných sĺz som na nich pozrel.

,, Ja to nedokážem bez nej. Proste nie. Nechcem.. Nechcem, aby sa jej niečo stalo a chcem ju znovu držať v náručí. Chcem ju počuť znovu sa smiať, kričať, že som idiot, ale hlavne jej chcem znovu povedať že ju skurvene moc milujem!

Kurva tak veľmi to bolí! "  skríkol som a už som slzám nebránil. Nechal som im voľný priebeh a zošuchol som sa po aute. Hlavu som si zložil do dlaní a snažil sa predýchať to obrovské pálenie na hrudi.

Zložil som sa ako zasraný domček z kariet.

💔💔💔💔
Ach, táto časť mi zlomila srdiečko. 😞💔