Tieň minulosti ✓

Žiarliš?

Dean

,, Tak čo? Čo vám povedala? " okamžite som vyhŕkol na baby, keď sa pri nás zastavili.

,, Fakt nám to vyrazilo dych. To dievča je tak silné!" Jull si vymenila s Lýdiou pohľad.

,, Takže? " zvedavo sa opýtal Nick.

,, Sľúbili sme jej, že vám to nepovieme. Vraj keď príde správny čas, dozviete sa to. "

,, Čo je zač?" kývol som hlavou k tomu Sammuelovi. Stál spolu s Rosallie opretý o skrinku. Aj slepý by si všimol, že plakala! No aj napriek tomu mala úsmev. Úprimný.

,, Je pre ňu niečo ako brat. " usmiala sa na mňa Jull.

,, Pff to isto, a preto sa na ňu tak lepí. " zamračil som sa ešte viac.

,,  Dean! Veď ty žiarliš! " drgol do mňa Mason lakťom a ja som zavrčal.

,, Nežiarlim, len sa mi nepáči, že sem príde nejaký trtko a kazí mi môj plán."

,, Tak s týmto nechceme mať nič spoločné." spražila ma Lýdia pohľadom a obe odišli.

,, Je to možné? Pozrite sa na nich. Ako sa na ňu pozerá. Prečo sa na ňu tak pozerá?! " zašomral som si popod nos. Ten chalan sa mi nepáčil.

,, Kámo, tak ty si do toho padol rýchlejšie ako Nick. "

,, Čo?"

,, Že.."

,, Ja som ťa počul magor. Čo to trepeš za nezmysly? Do ničoho som nepadol. Len sa mi proste ten chalan nepáči. " pokrútil som hlavou.

,, Viete čo mi od včera vŕta hlavou? " zadumane sa nás spýtal Nick a obaja sme sa na neho pozreli so spýtavým pohľadom.

Prestal som ho však počúvať, keď sa mi do uší dostal jej smiech. Teraz mi prišla taká iná. Bola uvoľnená a cítila sa dobre aj napriek jej opuchnutým očiam. Jej postoj tiež pôsobil uvoľnene. Už nebola taká napnutá.

Viac ma ale nasralo, keď sa k nej ten Sam priblížil. Jednou rukou ju chytil za bok a druhou ju začal hladkať po chrbte. Imbecil! Ako rád by som bol na jeho mieste. No moje ruky by pravdepodobne smerovali na jej krásny guľatý zadoček. Musel byť úžasný pocit ho držať. Hmm. To ani nevravím o jej dlhých nohách. A jej pery. Už len pri pohľade na ne som si predstavil, ako jej z úst unikajú vzdychy.

Bola to krásna predstava.

,, Hajzel. " zavrčal som a chalani sa na mňa zmätene pozreli. Než však stihli niečo povedať, kráčal som priamo k nej.

,, Rosallie?" zachrapčal som a ona na mňa upriamila svoj spýtavý pohľad. Mierne pootvorila ústa a ja som zamrzol. Už len len predstava, že predomnou klačí a ja cítim na ňom jej teplý dych a pery, so mnou robila divy. Dokonca aj v boxerkách mi ostalo tesno. Kurva!

,, Dean? " rozpačito sa na mňa pozrela.

,, Ach bože." povzdychol som si a privrel som viečka k sebe. Musel som sa zbaviť tej predstavy.

,, Fúria poď na chvíľku so mnou. "

,, Jas otravuje ťa?"

,, Ty drž hubu. " precedil som pomedzi zuby a svoj pohľad som presunul naspäť k nej.

,, Nejdem. "

,, Ak nepôjdeš dobrovoľne, pôjdeš na silu. "

,, Tak na to zabudni. Choď otravovať Bethany." prevrátila očami a ja som zavrčal.

,, Nejaký máš až príliš podrezaný jazyk na to,  že si doteraz nepovedala ani slovo."

,, Zmena je život. " mykla ramenami.

,, Nechcem ísť za ňou. "

,, Prečo?"

,, Je to štetka."

,, A ja nie, takže vypadni. "

,, Fúr.. Rose, neser ma a poď so mnou. " precedil som pomedzi zuby. Možno to nebolo vo mne, ako som si myslel. Tá ženská ma vedela kvalitne nasrať behom sekundy.

,, Nie. " zaškerila sa a obrátila sa naspäť k Samovi.

,, Fajn. Ty si to chcela. " odfrkol som si a prehodil som si ju cez plece.

Vypískla na celú chodbu, až sa na nás obrátilo pár pohľadov.

,, Daj ma dole Dean! " skríkla a ja som sa len zasmial.

,, Povedal som ti predsa, že buď so mnou pôjdeš dobrovoľne alebo nie. "

,, Pôjdem s tebou, len ma daj dole. "

,, Nie."

,, Dean! "

,, Rosallie?"

,, Si idiot. "

,, A ty máš sexy zadok." zasmial som sa a jemne som jej po ňom pleskol.

,, Ešte raz to spravíš, tak.."

,, Tak čo? Pozri, keď ti to spraví radosť, môžeš mi to vrátiť. Viem, že si si obzerala môj zadok. "

,, A na čo iné sa mám asi pozerať, keď ma máš prehodenú cez plece? Tvoj kockatý zadok mi bráni vo výhľade! " buchla mi po chrbte a ja som sa tlmene zasmial.

,, Vieš, keby nie si fúria, tak by som ti  aj povedal, že si zlatá, keď si rozčertená. "

,, Nevolaj ma tak! "

,, Budem."

,, Nebudeš! "

,, Ale ba."

,, Toto nemá cenu. " zamrmlala a konečne stíchla. Zrejme sa zmierila s tým, že len tak ľahko ju nepustím.

Zložil som ju až keď sme boli za budovou školy.

,, Čo tu robíme? " zmätene sa na mňa pozrela a dokonca sa mi zazdalo,  že sa jej v očiach mihol strach.

,, Chcel som byť s tebou sám."

,, Prečo? " so záujmom sa ma opýtala a popravde? Nevedel som. Chcel som ju len dostať preč od Sama. A možno som chcel byť v jej prítomnosti.

,, Včera sme mali niekam ísť, ak si zabudla pusa. Ja si to pamätám až príliš dobre narozdiel od teba. Mala by si mi to vynahradiť. " žmurkol som na ňu  a posadil sa vedľa nej na lavičku.

,, Si zvláštny." vypadlo z nej po chvíľke ticha. Takúto odpoveď som teda nečakal.

,, Niekedy mám pocit.. Mám pocit, že mi chceš ublížiť, no potom sú tu chvíle, kedy vieš byť milý a.. Ja neviem Dean. Som z teba zmätená." povzdychla si a hlavu si skryla do dlaní.

Chápal som ju. Aj ja by som sa na jej mieste cítil zmätene. No toto bola šanca ako začať od začiatku. Ona stála za malé odreagovanie.

,, Tak začneme odznova." usmial som sa na ňu a neposlušný prameň vlasov som jej zastrkol za ucho.

Keď sa na mňa pozrela, natiahol som k nej ruku. Chvíľku váhala, no potom ma za ňu chytila. Opatrne, akoby sa bála, že jej ublíži.

,, Okej pusa. Romantiku máme za sebou, takže... Dnes po teba prídem. " žmurkol som na ňu.

,, Odkiaľ vieš, kde bývam?" prekvapene sa ma opýtala a ja som sa zasmial.

,, To je tajné. " zašepkal som jej do ucha. Musel som sa veľmi prekonávať, aby som jej nezanechal pár bozkov aj na krku.

Keď som sa odtiahol, na tvári jej sídlil úsmev.

Konečne som ju mal v hrsti.

💫💫💫