1

59 6 0
                                    

Tak ako každodenne...sú 3 hodiny ráno a ja konám svoju obľúbenú činnosť tak ako každý jeden skurvený deň. Celý zdrvený som ležal na posteli a nechával vankúš zadržiavať moje hlasité vzlyky od plaču. Vodopády sĺz sa valili z mojich očí a postupne sa jeden po druhom vsakovali do vankúša.
Vankúš bol už dosť premočený tak som ho otočil na druhú stranu a vzlykal spolu s plačom na suchú stranu vankúša.

Moje uši si užívali zvuk dažďa. Izbou mi vial studený vietor čím mi bolo plakať ešte príjemnejšie. Už to nebol hysterický plač. Ležal som na chrbte ako bez duše. Slzy mi len tak padali kedy sa im zachcelo. Pozeral som na strop kde bol svetlý tieň od okna. Radšej som si vzal sluchátka a zapol si pre mňa upokojúcu hudbu.

,,Kurva,, povedal som si keď som sa pozrel na mobil. Hodiny ukazovali 5:49 ráno. Znova som nespal. Toto už musí prestať.
,,Fajn o 11 minút mi bude zvoniť budík ktorý je mi momentálne totálne k ničomu,, povzdychol som si a mobil dal radšej do nabíjačky.

,,Jebem,, postavil som sa a dosť mŕtvym krokom sa dotackal do kuchyne. Vzal som si tabletky a zapil ich prvou pitnou vodou čo som našiel. Zapol som malé svetlo a zistil som, že som to zapil pivom.
,,Nealko, nevadí,, pokrčil som plecami a išiel do kúpeľne. Do zrkadla som sa ani nechcel pozrieť, no stalo sa.

Pokožka biela ako sneh. Na nej vyčnievajú fialové modriny a červené krvavé chrasty. Kruhy pod opuchnutými očami bola bežná vec. Vlastne, toto všetko je bežná vec.

,,Dám si sprchu, snáď pomôže,, vyzliekol som sa a vošiel do sprchy. Nechal som na seba tiecť kvapky vlažnej vody ktorá mi mala údajne "schladiť hlavu". Jediné čo sa zmenilo bolo, že mi zrazu bola zima. Prepol som si na teplejšiu vodu no spadli na mňa vodopády horúcej vody.
,,AU! KURVA!!,, odskočil som spod sprchy a snažil sa rukami prepnúť vodu tak, aby som sa nepopálil.
,,môže sa tento deň začať ešte horšie?,, Pošúchal som si čelo a vliezol teraz pod akurátnu teplotu vody.
Onedlho som vyšiel a s uterákom iba v páse dole som sa znova dotackal do kuchyne kde som si z chladničky vzal moju vysnenú ľadovú kávu ktorú som si začal pomaly vychutnávať. Všetko bolo v chille. Bolo to iba ja, ticho až skoro mŕtvo a ľadová káva ktorú som si išiel radšej vychutnať na balkón kde som si zapálil cigaretu. Keď som sa vrátil do izby začal mi zvoniť telefón na sekundu včas. Volal mi Taehyung. Čo mi volá tak skoro? Zabudol na niečo?

: ,,No? Bracho jebe ti? Čo mi voláš tak skoro ráno?,, Vybľakol som s mojou goofy náladou.
; ,,Kamo nechcem nič hovoriť ale už je 7:20 a ty znova meškáš,,
Pozrel som sa na hodinky kde bolo už vážne až 7:20 a ja vážne meškám.
: ,,Sorry idem!,, Zrušil som hovor a odhodil telefón na späť na posteľ. Rýchlo som sa poponáhľal do kúpeľne umyť si zuby a potom som sa späť dovliekol naspäť do izby kde som nad oblečením nemusel ani premýšľať. Čierne rifle s košeľou a čiernou mikinou na zips na to. Nič sa veľmi nemení. Vzal som si tašku, uistil sa, že mám mobil aj sluchátka a vyrazil som z domu za chalanmi do školy.

stratený /m.yg,p.jm/Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin