stratený /m.yg,p.jm/

4

Ukonči to. Nikto sa nezaujíma-

*Knock *knock niekto hlasito zaklopal na dvere ktoré sa pomaly otvorili. 

,,Um.. Yoongi?,, Z môjho rozmýšľania ma prerušila postava vo dverách. Tuším Jungkook. Nevenoval som mu veľkú pozornosť.

,,Hm?,, Naspäť som sa otočil k oknu.

,,Prepáč, že ťa otravujem ale...nechceš prísť dole k nám? Vieš-,,

,,Nie,, Nestihol ani dopovedať svoju myšlienku a hneď som ho prerušil.

,,Ale- prečo?,, Povedal smutným tónom a povzdychol si.

,,Každý ma tam nenávidí hah,, pousmial som sa. Tá nenávisť je už vtipná. Alebo ignorácia? To mi môže byť jedno, nech to je čo to je. Ale smejem sa na tom.

,,Dobre vieš, že to nie je pravda veď som su ja Tae a-,,

,,Hej hej to viem ale nemyslím vás. Myslím ostatných,, pokrútil som hlavou.

,,Tak s týmto nesúhlasím,, vošiel dnu a zatvoril dvere. Bože čo chce. Nepotrebujem tu žiadnu spoločnosť.

,,Nepočul si ich jak ma ohovárali už keď som len vošiel?,, Pretočil som očami a snažil sa nevnímať.

,,Viem, že sa to sem asi nehodí ale viem o niekom kto ťa ma viac než rád. Nepoznáš ho no ja ho poznám dosť dlho na to aby som vedel, že je to niekto na koho sa dá spoľahnúť a nikdy by človeku neublížil. A vďaka tomu vieš, že nie každý človek čo je okolo teba tak prejavuje iba nenávisť. Veď vidíš? Sám si si ho nevšimol a keď už tak si si znova mohol pomyslieť, že ťa nenávidí aj on,, povedal vysmiatym no pokojným hlasom. Mal pravdu. Nikoho takého som si nevšimol. Ale veď- to nie je možné.

,,Kto?,, Zarazilo ma to. Kto ma môže mať rád koho ešte k tomu nepoznám. A ešte k tomu prečo práve ja? Veď na svete je toľko veľa ľudí ktorí sú 100x viac atraktívnejší než ja. Ojebuje. Kto by sa zaľúbil do chodiacej závislej mŕtvoly. Neveril som vlastným ušiam.

,,To ti nemôžem povedať. Chce aby si o ňom nevedel,, usmial sa a sadol si na posteľ neďaleko mňa.

,,Prečo,, začudoval som sa. Veď už začal tak prečo nedokončí? Chcem to vedieť.

,,Vie, že neveríš na lásku. Nechce aby si sa na neho pozeral nejakými 'ugh' pohľadmi. Aspoň ho nič neraní,, pozdvihol plecami s menším úsmevom. Dáva zmysel. Nevšímal by som si ho. Počkať-

,,Na neho?,, Odlepil som oči od okna a pozrel na Kooka ktorý sa rozvaľoval po celej posteli.

,,Oop. Well...áno..na neho,, aj tak sám vidí, že niečo predsa len prezradil. Tak mi to už môže povedať úplne no nie? Prosím kurva.

,,Ohh-,, wow...chalan? Má na mňa crush. Chlapec. Crush. On. Páčiť. Wtf. Nie. Nie- určite klame. Do piče vďaka Kook, že si mi dal chrobáka do hlavy vďaka ktorému nezaspím muž úplne.

,,Odo mňa nič nemáš,, mrkol na mňa s menším úsmevom.

,,neboj, aj tak si toho veľa nepovedal,, pokrčil som perou ale stále nad tým rozmýšľal. Trochu toho chlapca ľutujem. Vybral si zlú osobu. Nebol by som pre neho dobrý príklad a kebyže sme spolu tak by ho moje problémy iba zaťažovali.

,,nechceš niečo doniesť z dola? Um niečo na pitie alebo jesť? Povedz si o čo len chceš,, pokrčil hlavu na bok a snažil sa do mňa aspoň niečo natlačiť.

,,colu ak ešte je,  vďaka,, venoval som mu milý pohľad a sledoval ako s prikývnutím odchádza z dverí. Naspäť som si nasadil sluchátka a čakal kým sem príde späť. Stačila minúta a Kookie bol späť ako na koni nie s pohárom ale rovno s celou 1,5l fľašou a balík čipsov.

,,položím ti to na stôl,, usmial sa a položil to na spomínané miesto.

,,stačilo jeden pohár...nemusel si-,, zmätene som sa na neho pozrel.

,,neodvrávaj, pochybujem, že si niečo cez celý deň mal. Tu máš aspoň toto, prosím,, pousmial sa kým som mierne prikývol. Povedal som mierne ďakujem kým on odišiel. Zostal som čakať kým sa to všetko vyprázdni. Na okne mi už začala byť zima tak som sa spolu s tým jedlom presunul na posteľ ktorú mi Kook už vyhrial. Ľahol som si a začal prezerať nejaké veci na internete. Nebolo to nič zaujímavé. Po čase som tam len tak znudene sedel a keď sa stíšila tá hudba tak som usúdil, že tí ľudia už museli odísť domov. O necelú minútu sa otvorili dvere v ktorých stál Tae. S malým úsmevom si pomaly prišiel sadnúť vedľa mňa.

,,už odišli?,, pozrel som sa na neho so zvedavým pohľadom a sadol si tiež.

,,už tu nezostal po nich ani prach. Chceš ísť dole si pozrieť v telke nejaký film?,, usmial sa.

,,mhm môže byť,, s menším úsmevom som prikývol a  nasledoval Taeho dole do obývačky. Sadli sme si na gauč a ja som si položil hlavu na Taeho rameno medzitým kým on zapínal film. Nikdy sme si neboli tak blízko kvôli tomu, že som si odvykol od dotykov a bol som utiahnutý. No v poslednú dobu som mu začal viac veriť a niekedy sa mu aj zverím s tým čo ma trápi. Obidvaja sme za to radi. Myslím. Bol trochu zaskočený no oprel si jeho hlavu o moju. On je jediný s kým sa môj inner child cíti bezpečne. Možno si to uvedomuje a možno nie. Raz to bude vedieť určite. No film sa pomaly začal a my sme začali pozerať.

,,nechceš niečo k filmu? Môžem nám urobiť kakauko a doniesť tvoj obľúbený makovník ak chceš,, povedal mierumilovným hlasom.

,,nedávno som na teba vyletel, ešte som aj prišiel neskoro a to všetko som si spôsobil sám...ako to, že ťa to so mnou ešte baví? Ešte si aj ku mne milý,, zapozeral som sa mu do očí.

,,Yoongi...viem si predstaviť čím si prechádzaš aj čím si si prešiel. Chápem ťa a chápem aj tvoje správanie. Prežil si si toho dosť veľa a tak máš na to dôvod. Som tu vždy pre teba a pokúsim sa ti vynahradiť všetko o čo si prišiel od mladého veku,, usmial sa na mňa a nastavil ruky ako návrh na objatie. So zahriatým srdcom a slzami na kraji som ho objal. Po čase išiel urobiť to spomínané kakauko spolu s  makovníkom a spokojne sme ďalej pozerali film.