stratený /m.yg,p.jm/

23

Väčšinu času sme tam iba presedeli v tichu. Nepotrebovali sme slová. Stačila nám prítomnosť a myšlienky. Hoc sa naše myšlienky neprepojovali mali sme vlastné. Stále moje fungovali a bežali čím ďalej tým viac. Niekedy prospeje len tak nič nerobiť a iba rozmýšľať. Sám so sebou. Dokážeš prísť na veľa vecí na ktoré by si neprišiel len tak za obyčajných okolností. Nikedy je to viac ako len zaujímavé ako to funguje. Premýšľal som doslova nad všetkým..
Nad sebou, nad minulosťou...chybami, spomienkami. Všetko som si prehrával v hlave ako film. Bol to môj obľúbený. Nechcel som plakať. Usmieval som sa len tak do oblohy aké všetko bolo krásne, niekedy ťažké no všetko raz musí prísť. Bol som šťastný za ľudí ktorí sa mi snažili pomôcť a doteraz pomáhajú.

Rozhodol som sa, že jedného dňa prestanem s drogami nadobro. Neviem kedy ten deň príde ale som si istý, že ten deň bude nezabudnuteľný. Budem sa môcť pochváliť kamarátom a pochválim sa aj sám sebe. Nechcem aby si už niekto o mňa robil starosti. Ublížil som dosť či už sebe alebo druhým. Každým dňom premýšľam nad tým keby sa dal vrátiť čas. Čo by bolo keby sa to všetko nestalo? Aké by to všetko bolo? Bolo by to rozprávkové ako každý opisuje ich bezstarostné životy? Neviem. Raz sa to určite dozviem. Raz na to príde čas. Veď sa vraví, že čas vylieči aj tie najhlbšie rany nie? Pevne v to verím a dúfam. Chcem znova zažiť šťastie..radosť. Vstávať s tým, že sa do toho dňa teším a viem, že už nič nepokazím. Chcem aby všetkú tú bolesť vystriedalo šťastie..z toho čo mám.

Stále som si prehrával tú istú pesničku dookola. Pomáhala mi vyrovnať sa s prítomnosťou a ťažkými myšlienkami. Nikdy sa jej nedokážem opočúvať. Prirástla mi k srdcu.

,,si v pohode?,, Buchol do mňa už asi po piatykrát Jimin.

,,hm? Čo? Aha, jo som len som sa zamyslel hah prepáč,, Pousmial som sa a vytiahol sa z myšlienok.

,,určite? Spadla ti slza..môžeš sa mi kľudne vyrozprávať veď vieš,, Nahodil starostlivý mood.

,,spadla? Neviem o tom to možno mi tam nafúkal vietor tak mi slzia,, Úsmevom som ho upokojil a ďalej to veľmi neriešil. Dával som si už pozor na to nad čím premýšľam.
,,je ti dobre?,, Chcel som sa uistiť či mu to ešte účinkuje.

,,áno už to je akurát,, Pousmial sa. Už ani mne to dajak nebralo. Zamrzli sme už dosť.

,,ideme domov?,, Vzal som a odložil sluchátka. On prikývol tak som vzal všetky veci. Keď sme si boli istí, že máme všetko tak sme vyrazili. Jimin už ako tak vedel cestu ale stále sa držal môjho kroku. Bol som rád, že tá cesta nie je dlhá. Tá únava ma ubíjala. Už som bol z toho všetkého na nervy. Chcel som sa buď z toho vyspať alebo proste dostať. Netrvalo dlho kým sme prišli domov. Ešte som sa porozprával s Jiminom o niektorých veciach. Mali sme prichystanú večeru no nebolo nám nejak do chuti. Urobili sme si night rutine a išli si ľahnúť. Tae bol stále v mojej posteli. Nechcel som ho zobudiť smradom tak som šiel ešte na balkón zapáliť si. Neskôr som si ľahol vedľa neho a nechal myšlienky na odviezť na stranu hlbokého spánku.