stratený /m.yg,p.jm/

26

Zobudil som sa na divný pocit pohľadov na mňa. Otvoril som oči, vybral si sluchátka a spatril všetkých chalanov ako sa na mňa v úžase pozerajú a držia foťáky v rukách. Vôbec som nechápal čo sa deje no vtedy som si uvedomil čo sa dialo predtým ako som zaspal. Pozrel som sa na seba a spal tam Jeff. S úžasom som sa na neho pozeral a potom na nich.

,,to čo má byť Yoongi, nové domáce zvieratko?,, začal sa smiať Kook.

,,ja ti ani neviem, nechápem,, pousmial som sa a kývol plecami.

,,omg Gi ty si ako Snehulienka v lese,, usmial sa milo Jimin kým Hobi sa začal smiať.

,,veď to nie je nič také,, zasmial som sa.
,,ináč volá sa Jeff,,

,,ty si mu dal už aj meno?,, počudovane sa na mňa začal pozerať Tae.

,,mhm,, kývol som hlavou.

,,šialené, no zlez z okna lebo tam ešte prechladneš,, zamumlal Kook popritom kým odchádzal. Všetci sa pobrali spolu s ním.
Nevládal som. Necítil som sa na to žeby som sa v tom momente postavil a proste existoval. Nah ostávam, ale bola mi už aj zima nebudem klamať. Spomenul som si čo ja ešte mám. Posunul som Jeffa nabok aby ďalej oddychoval.
Ja som si vzal drtičku, papasy a weed s mikinou. Už dlho som si nemotal. Kým som si zmotal zapol som si pesničky a dal sa do stavu existovania. Znova som si zapálil na okne a bolo mi jedno všetok ten smrad. Pre mňa za mňa neh tu aj nabehne Kook.
Štipľavá para sa mi motala pľúcami. Rovnako mi zamotala aj hlavu. Ten odporný pocit nemoty a ako veľmi som nevládal zmizol. Nahradil ho oveľa lepší pocit. Niekto hovorí, že s tým nemôžeš mať lepší život. A čo ak niekedy áno? Človek to pochopí až keď zažije. Všetky tie zbytočné reči ľudí čo to nikdy nevedeli pochopiť nikdy nikoho neodradili.
Zaklonil som hlavu so silným výdychom. Vážne mi bolo lepšie. Ešte keď máme ísť do toho baru tak musím nabrať chuť a energiu.

Stále to nebolo ono. Pil som kávu na balkóne zababušený v mojej obľúbenej teplej deke a predýchaval. Cítil som závrat, paniku, zmätok. Nedá sa to slovami ani popísať. Moja hruď zvierala nejaká veľmi zlá emócia. Neh je to už čokoľvek musím sa ukľudniť. Triasol som sa, slzy sa mi tlačili do očí no nepustil som ich von. Zvláštne pocity pokračovali.  Myslel som, že káva zmení celú moju náladu ako obvikle. Nepodarilo sa. Moje srdce ako keby nebilo. Mal som pocit akoby plávalo v nejakej ľadovej a veľmi hlbokej rieke. Ako keby bolo neskutočne dotlmené od neustáleho narážania do kameňov ktoré obklopovali vodu. Je mokré a studené, pridal sa k tomu aj chladný vánok vetra. Však poznáte ten pocit keď sa kúpete na kúpalisku a keď výjdete z vody tak vás ohromí veľký vietor a chlad. Musel som zo seba dať dole deku. Moju rozhorčenú kožu obklopoval studený pot. Modlil som sa aby som neochorel, zlý moment panikáriť práve na balkóne. Bolo by najlepšie keby som sa presunul do postele a nejako to vyležal no nevládal som. Cítil som sa veľmi osamelý a hladný pre ukľudňujúce objatie. Nedalo sa. Nechcem aby ma niekto takto videl aj keby som to veľmi nutne potreboval. Zahrabal som sa do deky, pustil si obľúbené pesničky a predýchaval s nádejou, že to pomôže.

,,hej, je čas sa pomaly chystať Yoongi, chalani už sa dohadujú čo si na seba vezmú,, Prišiel mi do izby oznámiť Jimin. Potichu som zahmkal na súhlas a odišiel. Vôbec sa mi nechcelo. Moje telo bolo veľmi letmo položené v posteli a bolelo každým chvením. Nevládal som otočiť ani hlavou no musel som niečo so sebou robiť. Namáhavo som sa postavil aby som sa išiel pohrabať do skrine. Všetko čo tam bolo sú iba baggy veci čo nosím doma alebo vonku ak idem sám. Moje párty veci boli stratené. Prešlo 15 minút. Stále som tam stál rovnako bez nádeje ako aj predtým. Spomenul som si, že vlastne moje "pekné" veci mám nahádzané v šuflíkoch. Potom čo som dostal breakdown a nasledujúci záchvat rozhádzal som si celú skriňu. Musel som to nahádzať aspoň do komody. Vybral som si veci a hodil ich na posteľ. Sadol som si okolo nich s nádejou, že si niečo vyberiem.