stratený /m.yg,p.jm/

6

Profesorka začala niečo vysvetľovať pred tabuľou no ja som nejako nevnímal. Teda. Absolútne. Moju pozornosť zabralo momentálne niečo iné. Prečo tu ten kokot nebude na budúci týždeň? Dostal sa do problémov? Nie. Možno iba niekam ide. Určite. No to nebolo jediné nad čím som premýšľal. Hoci toho bolo veľa, jediná vec ktorá to dokázala najvyššie bolo, že mi je v tejto triede extrémne na piču a pokiaľ nevyleziem na čerstvý vzduch do 5 minút tak sa tu asi zložím. Takmer je to tak vždy. V poslednej dobe sa to stáva častejšie. Najprv sa nedokážem sústrediť, potom je mi extrémne horúco a ťažšie sa mi dýcha. Neskôr nasleduje nervozita a panika. Nasledovné kroky sú tieto...zdvihol som ruku do vzduchu.

,,áno pán Min?,, venovala mi pohľad moja profesorka a čakala čo jej položím za otázku.

,,pani profesorka mohol by som ísť prosím na toaletu?,, pozrel som sa na ňu prosivým pohľadom. Viem, že to vždy na každého zaberie.

,,samozrejme,, prikývla a pokračovala vo svojom učive. Uklonil som hlavu postavil sa a odišiel von. Hah. Naivná. Pomaly som sa potuloval chodbou si najprv vyvetrať hlavu. Zhlboka som sa nadýchol a na moment zastavil. Všimol som si ako tým smerom ide nejaký profesor a keďže viem, že bude mať zbytočné otázky tak som zdrhol na tie toalety. Vytiahol som si xanax z vrecka a zapil ho vodou z kohútika. Tá voda bola tak odporná, že som mal pocit, že tečie z kanála. Aj keď by to bola pravda nečudoval by som sa. No niečím som to zapiť musel. Ešte chvíľu som si posedel nech to zaúčinkuje a potom sa vybral naspäť do triedy nech nie som podozrivý. Konečne som sa mohol normálne nadýchnuť jak sa hovorí. Takéto keď ti spadne kameň zo srdca, chápeme sa. Vrátil som sa do triedy konečne vo fajn nálade. Nebola najlepšia lebo som si teraz vzal ten slabší no aspoň mi ju vyrovnalo. Sadol som si späť k Taehyungovi a pozrel sa koľko toho pribudlo kým som bol preč. Fu to teraz určite neprepíšem. Neviem prečo tá krava má za potrebu písať toľko poznámok ktoré aj tak nevyužijeme. 

,,hej- vyfotíš mi to potom?,, šťuchol som do Taehyunga.

,,samozrejme hyung, kde si bol tak dlho?,, nadvihol obočie a začal písať vetu čo začala diktovať tá otravná profesorka.

,,školník na chodbe chcel podržať nejaké krabice,, odpovedal som bez akéhokoľvek záujmu v hlase aby mi to uveril a tak sa aj podarilo.

,,oh okay,, pousmial sa a písal ďalej. Už som nemusel nič riešiť. Mal som jednoducho v piči jak sa hovorí. Vytiahol som si telefón a niečo na ňom robiť. Dnes som nemal veľa hodín takže mi tá nuda zbehla rýchlo. Ešte keď sa každú hodinu vypýtam na toaletu kde sa stratím na 10 minút tak myslím, že fajn. Stredy sú vždy...stredné. Nie obtiažné a dá sa ich prežiť. Po škole som sa rozlúčil s Taehyungom pri skrinkách. Ešte predtým než som odišiel ma zastavil otázkou.

,,hej! Yoongi! Viem, že je do víkendu možno ešte skoro no rozmýšľal som, že by sme my chalani mohli niečo podniknúť. Ešte neviem, že čo. Buď by sme niekam išli a potom ostali iba u mňa  alebo by sme prestriedali bary. V pondelok máme voľno takže budeme mať celý víkend pre nás. Čo ty na to? Ideš do toho s nami?,, pozrel sa na mňa psími očami. Vidím, že mu na tom dosť záleží. Tabletiek mám po kokot takže to zvládnem 100%. 

,,jop pôjdem, potom mi daj vedieť podrobnosti,, pousmial som sa a pozastavil sa nad jeho radosťou. Usmial som sa nad tým a pokračoval v mojej ceste domov. Cesta domov mi zbehla rýchlo a pokojne. Až na to, že ma skoro prešiel jeden kokot na rapidke. Otvoril som dvere od domu, vyzul sa a jebol tašku niekam do povetria. Vytiahol som si jedno vychladené pivko z chladničky a po zbytok dňa chilloval na gauči. Konečne deň čo sa dal celkom zvládnuť, ani počasie nebolo veľmi zlé, práve naopak. Neskôr večer som si v posteli zapol seriál pri ktorom som až nadránom zaspal.