stratený /m.yg,p.jm/

7

Ráno som sa zobudil sám od seba s pocitom, že mi tu niečo nehraje. Vonku bolo príliš jasno na to, že by som sa zobudil pred budíkom. Tak som sa pomaly dochrámane natiahol pre telefón, ktorý keď som zapol tak som skoro z tej postele spadol. Hodinky ukazovali 8:54 ráno a môj budík bol vypnutý. No jasné...vypínal som si ho u Taehyunga keďže som vedel, že on ma zobudí. Ja sprostý kokot som si ho zabudol naspäť zapnúť. No bohužiaľ keďže som už zaspal tak nikam nejdem. Ja sa tam do toho pekla ponáhľať nebudem a už určite nie sa znova vyhovárať, že som nestihol autobus aj keď na autobuse nechodím. Beriem si voľno. Na obrazovke mi ešte svietilo 10 zmeškaných hovorov od Taehyunga a asi k tomu 5 správ. Jednoducho som mu napísal, že dnes neprídem a nech povie učiteľke, že som ráno hodil šabľu no jemu som k tomu ešte povedal, že sa mi iba jednoducho nechce. Dnes si namiesto toho urobím regeneračný deň mysle aj keď viem, že mi to kokot pomôže. Išiel som si urobiť rannú hygienu a potom som si spravil kávu nech ma niečo aspoň trošku povzbudí a za ňou niečo malé pod zub. Nechcelo sa mi ležať celý deň tak som sa rozhodol ísť na moje miesto ku starým koľajniciam kde neďaleko od nich sídli menší rybníček s polorozpadnutou lavičkou čo keď si na ňu sadneš tak do piatich minút máš minimálne tri triesky v riti. Aj tak ju mám rád, preto si tam vždy beriem dlhé mikiny. Pomaly som si ešte urobil veci ktoré som urobiť musel a potom som vyrazil.

Na konci koľajníc som videl nejakého chlapca môjho veku. Nechcel som sa tam veľmi približovať no cestou musím okolo neho prejsť. Čím som išiel bližšie videl som ako na mňa zamával. Nepoznával som kto to je no neskôr som si uvedomil, že na toto miesto chodia iba jediný ľudia. Ja a tá partia do ktorej som sa zaplietol keď som začal s drogami. Nikdy sme sa nejak neprestali baviť. Vždy sme sa tu nejaké tie dni stretli no bolo ich málo. Za tú dobu som zistil, že to sú jediný ľudia s ktorými som schopný sa s nimi porozprávať bez toho aby som si dával pozor na to čo poviem. No bol tu iba jeden z nich, celkom divné.

,,oo môj ty bože veď to je sám Min Yoongi, naša stará hviezda, čo ty tu?,, Postavil sa Han a vysmiaty s radosťou mi prišiel podať ruku.

,,haha čau Han ty havran jeden, nič len som vynechal školu a reku, že sa tu idem prejsť. Skôr čo ty tu robíš sám?,, zasmial som sa a potľapkal ho po ramene. 

,,to isté, navyše tu majú onedlho prísť aj ostatný takže v podstate aj čakám na nich. Pridáš sa? Veď tak ako zamlada,, išli sme si sadnúť späť kde Han predtým sedel. 

,,Vieš čo, veď prečo nie. Je fajn vás znova vidieť aspoň nebudem sám haha. Kedy by mali prísť?,, usmial som sa a poobzeral sa naokolo.

,,Sun mi písal, že už sú na začiatku koľajníc takže by tu mali o minútku byť,, skontroloval mobil a pozrel sa smerom koľajníc. 

,,majú aj niečo priniesť alebo len tak?,,

,,fu to netuším. Sun mi vravel, že niečo donesie no čo konkrétne to ti povedať neviem,, zvraštil obočie na znak zamyslenia no mňa neojebe lebo ja viem, že ten kokot sa zamýšľať nevie. Sám som sa nad mojimi myšlienkami pousmial. Prikývol som na znak chápania a obzeral sa na stromy naokolo. Onedlho som si vytiahol krabičku cigariet z ktorej som si jednu vytiahol a ponúkol aj Hana ktorý samozrejme neodmietol. Kým sme dofajčili tak medzitým došli chalani ktorí keď ma uvideli tak sa im hneď nastavil úsmev na tvári. Bolo to milé. S radosťou sme sa všetci privítali, sadli si okolo seba a začali sa rozprávať.

,,no Yoongi ako sa ti darí teraz na škole? Máš už nejakých nových kamarátov alebo si stále tak zatrpknutý,, opýtal sa ma Sun kým sa napil z monsteru. 

,,nuž stále mám pri sebe toho môjho Taehyunga a potom sa k nám pridali do partie ďalší štyria ľudia s ktorými som viac menej v poriadku ale stačia mi oni, potom ste tu už iba vy,, povedal som kým som skúmal ich pomaly už neznáme tváre. 

,,my sme na život Agust! Nás sa len tak nezbavíš,, zakričal a zasmial sa Han. 

,,wow...tú prezývku som nepočul už pekne dlho,, prešli mnou flashbacky odkedy mi tú prezyvku vymysleli.

,,to máš pravdu. Už dlho sme ťa tak neoslovili, no môžeme znova začať,, zasmial sa Bomi spolu s Hanom a na to som im s radosťou prikývol.

,,kedy naposledy si si niečo vzal Agust?,, opýtal sa ma seriózne zo zvedavosti Han. Sun s Bomim iba načúvali.

,,teraz beriem iba tabletky no ale naposledy som si vzal xanax včera v škole na hajzli. Beriem ich trochu často a častejšie ich ešte šňupem hah. Nikto z mojich kamarátov to nevie a ani nechcem aby o tom vedeli,, pousmial som sa sám pre seba a zabával sa na ich výrazoch. 

,,wow Agust ty si iná liga. Akože skúšali sme všeličo ale xanax sme ešte nešňupali,, začal sa smiať Han s tým, že svoj zrak obrátil na Suna a Bomiho. Zrazu sa pozastavil ako keby ho niečo napadlo. Trochu som sa zľakol no čakal na to čo z neho vypadne. Chýbalo pár sekúnd do slova "počuj..". Už som vedel, že zle je. Han vyzeral, že si ešte vezme pár minút čas na rozmyslenie a aj si vzal. Potom čo vyslovil som mal pocit, že asi nebudem sám čo sa chce z toho na šupu zabiť.