stratený /m.yg,p.jm/

11

Do konca školy som nikoho veľmi nevnímal a iba spal. Či už to bolo cez prestávku a či cez hodinu. Na poslednej hodine som sa zobudil asi 10 minút pred zvonením. Učiteľka na mňa iba prevalila oči a keď videla tú nechuť k tej hodine na všetkých očiach tak prestala mlieť a pustila nás skôr ako by mala. Zdrhli sme čo najrýchlejšie zo školy ako sa len dalo.

,,počúvajte, nejdeme na pivo?,, pozrel sa na nás pred školou Kook.

,,noo fajn nápad aj tak nemáme čo robiť,, odpovedal mu na to Hobi. 

,,ak pôjde Yoongi tak pôjdem, ideš? Aj tak sa zajtra neučíme,, pozrel sa na mňa Tae s naklonenou hlavou a širokým úsmevom. Štvú ma tie jeho taktiky. Povie ľuďom, že jeho rozhodnutie záleží na mne a ja potom musím ísť lebo bude sklamaný, že tam nešiel. Aj by som mohol povedať nech ide bezo mňa ale nepočúvne ma. Niekedy sa správa ako taká malá prísavka. V dobrom. Myslím.

,,umm veď oki aj tak doma sa mi už spať nechce keďže som prespal celý deň v škole, kam ideme?,, pousmial som sa a kývol plecami.

,,môžeme ísť niekam do podzemnej pivárne čo je tam na boku viete kde,, povedal Kook a pozeral  na naše reakcie čo mu na to povieme a my sme prikývli. Musím uznať, že  je tam pekne. Proste taký dark aetheatic vibe, páči sa mi.

,,Kookie? Nechceš zavolať toho tvojho milého kamaráta čo o ňom omieľaš 24/7?,, opýtal sa Hobi natešený. Kook nachvíľu zastavil a nechal si pár sekúnd na rozmyslenie.

,,čo? aký zlatý kamarát?,, zvedavo a zaskočene sa opýtal Tae. Úprimne povedané moja reakcia bola rovnaká. Len so slovami v hlave, že prosím nie nechcem pri sebe nového človeka.

,,nuž veď ten Jimin čo som ti o ňom už niekedy hovoril, že vás chce neskutočne spoznať,, divne sa Kook pozrel na Taeho ktorý si už po chvíli spomenul. Bruh prečo ja o ňom neviem? Okej whatever.

,,aha no veď mu zavolaj, my už pomaly poďme. Príde za nami,, povedal Taehyungie a Kook prikývol. Volal s ním po ceste do tej pivárne a ja som celú cestu rozmýšľal nad povedomím menom. O pár minút som sa ani nenazdal a už sme boli tam. Vošli sme dnu a usadili sa na naše najkrajšie miesto a ktoré si sadáme vždy keď tam sme. O nejakých pár sekúnd priletel čašník u ktorého sme si objednali to najlepšie pivo čo tam majú a čakali sme na toho záhadného chlapca. 

,,Yoongi nevadí ti, že príde Jimin?,, zapozeral sa na mňa Kook.

,,vpohode, nebudem nikomu zakazovať tu chodiť,, zasmial som sa a chalani spolu so mnou.

,,ahojte, som Jimin,, ozval sa spoza môjho chrbta neznámy nežný hlas. Otočil som sa aby som mu videl do tváre a nevedome sa zapozeral do jeho svietiacich lesklých očí. Mal úžasný štýl by som povedal, vážne mu to pristalo. Kožené čierne nohavice a k tomu nejakú vzorovitú košeľu. Svietilo z neho šťastie a extrovertné sebavedomie ako z anjela. Potom som si uvedomil nad akými kokotinami som sa zamýšľal a vrátil som sa späť k zdravému rozumu. Dal som si v duchu jemnú facku. Prečo ma tak ohúril? Preto lebo vyzerá dobre? Lebo mi hrablo? Neviem...to je jedno. Jimin si medzitým sadol oproti mne a Kook nás začal zoznamovať. Nenávidím to. 

,,tak toto je Yoongi,, ukázal na mňa.

,,to je ten cool boy?,, pošepkal Kookovi a ten prikývol. Cool boy? Ja? Čože? Vážne si teraz myslel, že som ho nepočul hej? Pozdvihol sa trošku aby mi podal ruku. Znervóznel som jakmile sa na mňa pozrel tými očami a keď som sa dotkol jeho jemnej pokožky na rukách. Čo sa to so mnou deje? Mám pocit ako keby som ho poznal celý život. Jednu vec viem určite, nech sa odo mňa s tým šarmom drží ďalej.

,,Jimin zaujímajú ma celkom tvoje koníčky a veci čo máš rád, vyzeráš ako veľmi zaujímavý človek,, opýtal sa Hobi. Ešte predtým než stihol začať tak prišiel čašník s našimi pivami a položil nám ich na stôl. 

,,fúha, nuž...rád maľujem a tancujem, milujem mačky no bohužiaľ mám na ne alergiu, taktiež mám rád umenie, módu a prírodu ale hlavne obľubujem estetické kaviarne s dobrou  kávou, už ma nič iné nenapadne heh,, usmial sa tým jeho nevinným úsmevom a znova zableskol moju dušu. Je vážne zaujímavý. Chcel by som toho vedieť viac no nebudem sa ho na to pýtať. Bolo by to trápne a Kook by ma začal podpichovať. Tak som iba sedel a počúval o čom sa tam ešte rozprávajú. Po čase ako sa tak rozprávali a ja som akurát dopíjal pivo tak sa Jimin otočil na mňa so slovami ,,Yoongiah a čo baví teba?,, zaskočilo ma to. Nevedel som čo mám v tom okamžiku povedať. Ostal som na neho pozerať jak idiot. No tak Yoongi, mysli. Poď.

,,umm rád spím, počúvam hudbu a chodím na prechádzky do lesa k potoku alebo na výhľad,, bože to znelo tak obyčajne. No nebolo to najhoršie. Dúfam...

,,awh hehe si veľmi pokojná osoba ako vidím, páči sa mi to,, usmial sa na mňa jeho lesklými očami v ktorých zažiarila hviezdička. 

,,prečo,, hneď som mu na to odpovedal s úmyslom zistiť čo má zalubom.

,,neviem, mám rád pokojných ľudí keďže ja som z tých "energickejších" a verím, že protiklady sa všeobecne priťahujú tak a nikdy nevieš čo sa za tým pokojom človeka skrýva. Je to proste fascinujúce a zaujímavé. Keď si vezmeš kto ťa viac zaujme? Niekto čo na ňom vidíš iba nervozitu a veľa energickosti alebo niekto rozvážny s pokojnou mysľou? Vo všetkom sa niečo skrýva ale spontánnosť má svoje čaro by som povedal,, usmial sa na mňa a odpil si z piva. Prečo sa vyjadruje tak profesionálne? Jeho slová sú veľmi usporiadané a pekne sformované. Prišlo mi to trochu podozrivé no aj na ňom bolo niečo čo by som rád odhalil. Nebol obyčajný.