Azyl ✔

22ǂ The Expert of Magical Objects and Collectors of Secrets

Lenže on nikdy skutočne nezabudol. To znamená, že to všetko bolo skutočné a to isté mal v očiach i on každý raz, keď ju videl, spomenul si na ňu, či sa prebudil zo sna o nej. Ďalšou črtou, ktorá na nej dominovala boli vlasy také svetlé až boli svetlosivé. Prehlbovali tak bledosť jej tváre, ale to len pomáhalo tým jej očiam. A perám, isteže aj perám! Jej pery vyzerali tak tmavo – boli bordové, niekedy mal pocit, že vyzerajú takmer čierne. A boli jeho.

„Bolo to už dávno," odvetil. „Obaja sme boli mladí a nevidel som ju odkedy som odišiel z Asterlingu. A už ju ani nikdy neuvidím. Neviem, kde je a čo sa s ňou stalo. Je možné, že sa už vydala do omnoho lepšej spoločnosti než som ja. A možno," stíšil hlas, „si ju Mortalis jednu tuhú zimu zobrala so sebou. Pri Vitarovi, dúfam, že to tak nie je a že je šťastná kdekoľvek prebýva."

„Mohol by si ju nájsť po tom, čo sa vrátiš z Nythie," navrhol mu. „Predsa len – dokážeš nájsť magické predmety. Nemyslím, že nájsť ženu bude ťažšie."

„Čudoval by si sa," zahundral a potom pokrútil hlavou. „Nechcem sa rozprávať o Alisse. Ak na ňu mám zabudnúť, nemali by sme ju spomínať."

„Takže slečna už má aj meno!" zvolal nadšene a Nikto sa krátko zasmial. „A nepovedal som, že na ňu máš zabudnúť. Povedal som, aby si umlčal duchov minulosti. Spomienku si uchovaj, ale nedovoľ jej, aby ťa mátala."

Svoje sny nedokážem ovládať, pomyslel si, no nahlas nič nepovedal. Iba prikývol, čo Hodinárovi na prvý pohľad stačilo. Nikomu však neušlo, ako sa na neho pašerák pozrel. Akoby vedel, čo sa mu odohráva v mysli; akoby tušil, aké náročné je zabudnúť na výnimočnú ženu.

„Povedz mi radšej niečo o Nythii. Viem, že tam vzniká a zaniká mágia, ale všetky reči o tejto ríši sú len také... všeobecné. Nikto mi napríklad nikdy neprezradil, prečo sa nazýva Ríšou klamov."

„Som rád, že o Nythii vieš aspoň niečo. Drvivá väčšina ľudí ani len netuší, že existuje viac než len náš svet. A aj ten vraj vznikol dodatočne."

„Čože?"

„No," začal Hodinár, „máme Ríšu dobra – Gilth, Ríšu zla – Cran. Potom máme Posmrtnú ríšu, Pekelné kruhy a nebo s Caelumom – tie patria mŕtvym a nesmrteľným. Ešte tu je Nythia, tá zasa patrí mágii samotnej a nedá sa povedať, že by patrila nejakým bytostiam. Takže čo s tými, ktorí nepatria do ani jedného sveta? Vytvoríš taký, ktorý bude patriť im – Azyl, Svet svetov. My smrteľníci ho nazývame Zem."

„Rozumiem," prikývol. Až neskôr si uvedomil, že sa Hodinára nikdy nespýtal, kto vlastne stvoril Azyl a ostatné svety. Tipoval, že to boli Eternáli, ale mohol si byť istý? „Takže Nythia..."

„Nythia je Ríšou klamov, lebo nie všetko v nej je také, ako to vyzerá. Vitar, Kráľ život, v nej má svoje kráľovstvo. Povieš si teda, že musí prekypovať životom a všetko je tam dokonalé, že? Nie. Vôbec nie. V Nythii sú pochované tajomstvá večnosti a smrti. Vraví sa, že z Vitarovho zámku vedie cesta priamo do Mortalisinej ríše. Ďalšie príbehy tvrdia, že Re'firem je začiatkom i koncom Nythie a nikto to nevie vysvetliť. Nehovoriac o tom, že Vitarovo kráľovstvo od Principia – vchodu do Nythie – delí vodná plocha, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako povrch zrkadla, no jej hladina je viac nepredvídateľná než rozhodnutia ženy. A pod ____ morom sa skrýva cesta, ktorá vraj vedie do samého srdca Nythie, kde je prameň všetkej mágie. Mnohí sa tam vydali, no nikto sa nevrátil, aby o tom hovoril. Väčšina ľudí tvrdí, že ich zhltli vody Nythie. Iní, že ich zničilo to, čo tam našli. Samotná Nythia skrýva pravdu za lžami, ktoré ti ponúka."

„Znie to chaoticky," priznal Nikto.

„Pretože samotná ríša ťa klame, čím sa chráni. Ukazuje ti jednu vec, no za ňou sa skrýva niečo iné. Klame ťa. Preto potrebuješ mapu alebo sprievodcu, aby si tam dokázal prežiť."