Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

23. Časť

Jungkook's pov

Keď som dorazil domov bola stále hlboká noc. Vedel som čo chcem spraviť a bol som plne rozhodnutý. Cely tento život som bol ponižovaný a už som to nemienil znášať ďalej. Ta ukrutná bolesť vždy keď som dostával na hubu, keď som počúval aká som nula a cítil ako ma každý nenávidí. Dostal som menšiu nádej keď sa mi Taehyung snažil pomôcť. Haha. Dosť o hovne snaha keď to dopadlo takto.

Vošiel som do kôlne a otvoril šuflik na starej polorozpadnutej komode. Nahmatal som starý hrdzavý kľúč od trezoru a vydal sa smerom do rohu miestnosti kde sa týčila ta obrovská železná obluda. Počul som ako na mňa hovorila a šepkala, že robím správnu a dobrú vec. Pomaly som vložil kľúč do zámku a otvoril s vrzgotom ťažké dvere. Keď sa moja pokožka na prstoch dotkla toho studeného kovu na starej Glock 17 srdce mi skoro vyskočilo z hrude. Bol som rad, že starých otcových veci, ktoré držal nelegálne, sa nikto nezbavil. Ani nemal kto, bol som jediný čo o nich vedel.

Končekmi prstov som prechádzal po tej kráse, ktorá konečne dopraje mojej duši pokoj.

———————

Ráno ma prebudila mama, že raňajky ma čakajú na stole. Dostal som vynadané kde som sa to túlal, že nemám ešte vek na to chodiť sám vnoci po vonku a ako veľmi sa o mňa bála. Nič som neodpovedal len som ju objal a potichu zjedol svoje jedlo. Ignoroval som pálčivú bolesť medzi lopatkami, ktorá ma len utvrdzovala v tom, že robím správnu vec. Bez slov som sa postavil a vyrazil do školy.. potuloval som sa po meste až kým nebol čas obeda.

Veľka výhoda pre mňa bolo, že v škole sa nachádzala iba moja trieda z dôvodu skúškového obdobia.

Stal som za rohom budovy a ťažko vydychoval. Teraz alebo nikdy.

Z tašky som vytiahol otcovu starú zbraň a pár zásobníkov. Vak som odhodil do rohu a vydal sa dnu cez hlavne vchodové dvere. Všade bolo ticho, šum rozhovoru sa ozýval zo školskej jedálne kde si nevedomky moji spolužiaci pochutnávali na hnusnom školskom obede.

Pomalými krokmi som sa blížil po tichej chodbe a v hlave si opakoval otcove slová, ktoré mi vravel keď mi ukazoval vtedy ešte novú zbraň:

Musíš počítať s tým, že na viac ako 5 metrov asi minieš. Iba vo filmoch strieľajú zbraňou z diaľky. Táto zbraň je presná iba do 25 metrov. Budeš musieť prísť k nepriateľovi blizko a strielať až potom. Z diaľky to nemá zmysel, iba vyplitvaš náboje.

Zastavil som pred vchodovými dverami, nabil zbraň, pomalým krokom vstúpil do miestnosti a zamkol som za sebou. Môj pohľad prechádzal po zmätených tvárach mojich spolužiakov.

V hlave mi ďalej pokračovali otcove slova:

Chlap si musí poradiť sám inak si ho nikto nebude vážiť. Postavil si sa niekedy niekomu v živote poriadne ?

Môj pohľad sa stretol s Taehyungovym, ktorý sedel v rohu jedálne sám a v bezpečnej vzdialenosti od ostatných. A to bolo dobre, aj keď spravil to čo spravil, stále som ho miloval a ublížiť som mu nechcel.

Taehyung's pov

Keď som videl Jungkooka ako tam stojí so zbraňou v ruke moje srdce prestalo biť. Prešiel k stolu kde sedel Seon a ja som si všimol ako sa mu na tvári objavil pohľad plny strachu a očakávania. Zodvihol zbraň a namieril na jeho hlavu, neváhal ani minútu a jeho ukazovák stlačil spúšť čím docielil, že guľka ho zasiahla priamo do hlavy a jeho mozog sa rozletel po zažltnutej stene jedálni. Z toho pohladu ma naplo a do očí sa mi nahrnuli slzy no ani som sa nepohol.
V tom momente začala panika a všetci sa s krikom rozbehli smerom k dverám. Všetci okrem mňa.
Jungkook sa otočil smerom na hŕstku ľudí, ktorí sa krčili pri dverách v snahe dostať sa von z miestnosti.
Vtedy som to zbadal, na jeho perách sa vytvoril desivý úsmev psychopata a pomalým krokom sa vydal k nim. Zastavil v bezpečnej vzdialenosti, namieril zbraň a ...
Po pár sekundách sa pri dverách týčila kôpka mŕtvych tiel. Jungkook ich prekročil a s kľudom na tvári opustil miestnosť.

Sedel som tam ešte pár minút keď do miestnosti vtrhli policajti.

Pohľad tretej osoby

Jungkook dostal 5 rokov nepodmienečne, čo by ste asi brali ako maly trest za masovú vraždu.

Jungkooka zavreli pretože pár hodin po tomto incidente jeho mama dostala zástavu srdca a on sa ju snažil dopraviť do nemocnice na jej aute. No nešťastnou náhodou zrazil starú pani, ktorá prechádzala cez prechod.. tá stará pani a ani jeho mama neprežili.

Jungkookovi nikdy vraždu, ktorá sa stala v jedálni nepotvrdili pretože bolo malo dôkazov.
Zbraň, ktorou vraždil nebola nikde registrovaná, odtlačky neboli žiadne a bol iba jeden svedok a ten mal meno Kim Taehyung, ale ten by nikdy chlapca, ktorého miloval, nezradil.

Koniec