Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

11. Časť

Jungkook's pov
Vošli sme s Taehyungom do triedy, kde už prebiehala hodina. Samozrejme všetci sa začali potichu smiať a prezerať si nás. Všimol som si ako Han pohybuje zovretou rukou smerom k svojim ústam a tým naznačuje orálny sex. Seon sa začal smiať a uchylne na mňa žmurkol. Striaslo ma z tej nechutnosti a po chrbte mi prešiel mráz.

Učiteľka zakývala rukou a naznačila nech si sadneme do lavice.
"Počkať, počkať! Jungkook kde máš topánky?" zdvihla na mňa obočie a svoj pohľad zamierila na moje nohy.
Zo strachu čo viac sa môže stať som odpovedal:"Nemám topánky."
"Ako to že nemáš topánky ? A ako si prišiel do školy?"
Pohľadom som zavadil o Seona, ktorý iba pomaly kýval hlavou a tým mi naznačil, nech neskusim ani ceknúť.
"No vyhodil som ich," dodal som potichu.
"A prečo si vyhodil svoje topánky? No?" dožadovala sa odpovede.
"Pretože boli športové a ja nešportujem," ticho som šepol ale všetci to dobre počuli a vybuchli do smiechu.
"Tomu nerozumiem, čo to má znamenať?"
"No viete sú ľudia ktorí sú osobnosti a potom tí, ktorí si to dokazujú oblečením a obuvou," pousmial som sa a neriešil som, že som drzy, lebo som vedel, že aj tak dostanem na hubu tak prečo im nedať aspoň dôvod.
"Takze ty si teraz osobnosť?" spýtala sa ma učiteľka so zdvihnutým obočím.
"To som nepovedal ale teraz ľudia aspoň vidia mňa a nie oblečenie, ktoré nosím," dodal som už menej smelo.
"Ou kámo ty si ale drsný," zasmial sa Yeon a dal si ťukesa so Seonom.
"Pššššššt!" zarazila smiech učiteľka.
"Takže podľa teba sú známi športovci a tak úplne nuly, že?" dodal Han povýšeneckym tónom. Iba som nad tým sklonil hlavu.
"Jungkook si totálne trápny," zasmiala sa Min a s ňou cela trieda.
"Jungkook posaď sa na svoje miesto," dodala učiteľka ľútostivým tónom a pohladila ma po ramene. Sadol som si vedľa Taehyunga ale nevenoval som mu ani pohľad, cítil som sa trápne. Čo som si kurva snažil dokázať? Nestačí, že ma ponižujú ostatní? Musím si to robiť aj sám? Buchol som sa po čele a venoval sa výkladu učiteľky.
"Ako pôjdeš domov?" zašepkal na mňa Tae.
"Čo?" zamumlal som.
"Ako pôjdeš domov?" zopakoval teraz trochu hlasnejšie Tae.
"Neviem," odpovedal som mu späť.
——————————
Po skončení vyučovania som stal na chodbe a čakal kým všetci opustia školu.
"Tu máš, skús si ich," položil predomňa Tae jeho topánky na telocvik a odišiel. Bez zbytočných otázok som si ich nasadil a vydal sa domov. Po pár metroch som si všimol, že kráča zamnou tak som trochu spomalil.
"Kookie počkaj," zakričal Tae, mňa pichlo pri srdci na tým oslovením a jemne som sa usmial keď ma dobehol a vykračoval si po mojom boku.
"Tak čo netlačia?" opýtal sa a jemne sa na mňa usmial.
"Nie, práveže sú veľmi pohodlné," úsmev som mu opätoval.
"No tak super," jemne zavadil jeho rukou o moju, načo som ju stiahol a skryl do vrecka.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?" hodil som naňho kukuč.
"Počúvam," usmial sa a naklonil hlavu nabok. Aw aké roztomilé.
"Prečo si neprotestoval, keď rozprávali tie hnusne veci o tom že somnou spávaš a že si do mňa buchnutý?" sklonil som hlavu pretože mi bolo trápne take veci čo i len z úst vypustiť.
"Prečo si myslíš, že sú to hnusné veci?" zdvihol obočie.
"Muselo to byť pre teba nepríjemné keď ťa dávali dokopy s takou nulou ako som ja a ešte k tomu s chlapom," nervózne som sa pohrával s prstami na rukách.
Taehyung ma chytil za zápästie a otočil si ma smerom k sebe.
"Kookie to vôbec nie je pravda čo o sebe hovoríš, si úžasný, múdry a krásny chlapec, prečo si myslíš že som ťa pobozkal?" začervenal som sa keď som si na ten moment spomenul.
"A ešte si aj rozkošný keď sa červenáš," zasmial sa čo spôsobilo, že som sčervenel tak že som musel vyzerať ako rajčina. Zodvihol mi hlavu a naše pery opäť spojil v jemný a nežný bozk.
V tom mu pípla smska, načo vytiahol mobil z vrecka, niečo odpísal a svoj pohľad presunul na mňa:"musim ísť, dnes ti napíšem," zašepkal a vydal sa opačným smerom.
Celu cestu domov som sa držal za pery a na tvary sa mi odohrával jemný úsmev.