Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

16. Časť

Taehyung's pov

Po chvíľke chôdze sme sa objavili pred čiernym mercedesom. Skoro mi vypadli oči z jamiek a Kookie z rúk. Hoseok si to očividne všimol keďže som mohol počuť tiche zachechtnutie počas toho ako otváral zadné dvere auta.

"Polož ho sem, a ty si sadni ku mne dopredu," zavelil. Nemal som odvahu mu odporovať, aj keď som chcel sedieť vzadu pri Jungkookovi, šiel z neho dosť silný rešpekt. Dúfam, že to nie je nejaký magor a nezabije nás niekde, aj keď to mohol spraviť aj pri tej šope, kde nás našiel.

Cesta bola tichá, mohli sme počuť iba jemné Jungkookovo vydychovanie, ktoré ma svojim spôsobom ukľudňovalo, pretože som vedel, že je nažive.

Z myšlienok na Jungkooka ma vyrušil Hoseokov hlas:"Sme tu."

Nemusím hovoriť, že ten dom bol majestátny. Široká budova, so širokými oknami a širokými dverami, pred ktorými stal chlapec so širokými ramenami. (🤓 milujem jeho ramená)

Hoseok vystúpil z auta a niečo preberal s tým chalanom spred dverí. Neskôr na mňa obaja presunuli pohľad a vysoký chlapec kývol hlavou čím mi naznačil, že mám vystúpiť.
Úprimne poviem, že nebolo mi všetko jedno. Vyzerali ako typická mafiánska rodinka z talianskeho seriálu. Nadychol som sa a vystúpil so vztýčenou hlavou.

"Ahoj ja som Jin, Hobiho brat," usmial sa na mňa. Ako slušne vychovaný chlapec som sa predstavil a vzápätí uklonil.

"No kde mame to nešťastné chlapča?" prešiel pohľadom späť k autu.

Otvoril som dvere, vzal Jungkooka do náručia a nasledoval dosť podozrivých chlapcov do dosť podozrivého domu. Moje pocity boli zmiešané ale stále vyhrávalo to, že keď opomeniem to, že vyzerajú ako z rodiny, ktorá takých mladých chlapcov ako som ja a Kookie predávajú na biele mäso, tak aspoň majú záujem zachrániť toto nežné stvorenie v mojom náručí.
Prešli sme cez veľkú predsieň, zabočili vpravo a ocitli sme sa v malej ale útulnej ordinacii. Nič mi nebolo divne, no vzápätí mi prešla hlavou otázka: Načo majú niečo takéto doma?
Trochu sa mi rozklepali ruky ale nedal som na sebe nič poznať. Jin kyvol hlavou k operačnému stolu, na ktorý som položil Jungkooka. Stále bol v bezvedomí. Jin ho chvíľu prezeral, svietil mu do očí, kontroloval tep a tlak, a ďalšie tie veci.

"Otras mozgu nemá a ani žiadne vnútorné krvácanie," otočil sa smerom ku mne.
"Dám mu infúziu a počkáme kým sa preberie," dodal.

"Kto mu to spravil?" tentoraz na mňa prehovoril Hoseok. Chcel som sa ho spýtať, čo sa stará, že to nie je jeho vec ale povedzme si úprimne, nemal som odvahu a ani sa to nepatrí keď on bol ten kto nám pomohol.

Sadli sme si na menší gauč v Jinovej ordinacii, nejaký sluha ..chápete? Sluha.. doniesol kávu. Zatiaľ čo sme tam sedeli a čakali kým sa Jungkook preberie, tak som im porozprával o tom ako sa k Jungkookovi všetci správajú, že som sa tak správal aj ja .. kým som nepochopil, že som sa doňho zamiloval. To som im samozrejme nepovedal, nevedel som ako by reagovali na to, že mám rád opačné pohlavie. Veď kurva doteraz som to nevedel ani ja a sám neviem ako na to reagovať. Ale tejto veci som sa očividne báť nemusel..

"Ahoj láska," vkročil dnu vysoký blond chlapec asi v Jinovom veku. Sklonil sa k nemu a dal mu nežný bozk. Ehm.. spadla mi sánka a to doslova.

"Haha, zavri tú hubu," zasmial sa Hobi a svojim ukazovákom mi zdvihol bradu čím mi zavrel ústa, ktoré sa otvorili v nemom úžase z toho čo som pred sebou videl.

"Som Namjoon," pozrel mojim smerom, "Jinov snúbenec," dodal.

"Ja som Kim Taehyung," uklonil som sa.

Namjoon si k nám prisadol a znovu sme sa všetci dali do reči.. až kým som nezačul jemný hlások:"Tae?"
Jungkook!!!

"Kookie?! .. Ahoj Kookie, bolí ťa niečo? Si v poriadku? Môžem ťa objať? .. kašlem nato!" s touto vetou som sa k nemu sklonil a dal mu jemný bozk na pery.

———————

Prepáčte, že to trvalo tak dlho ale úprimne úplne som stratila niť k tomuto pribehu. Ale už to pomaličky začína znovu prichádzať 😅😅