Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

6. Časť

Taehyung's pov
Víkend bol kľudný. S nikým z chalanov som sa nestretol ani ma nikto nekontaktoval. Nemal som z toho dobrý pocit.
Dorazil som do školy, pri skrinkách som stretol Kyu. Venovala mi jeden prázdny pohľad a šla s Min do triedy. Po chvíľke som ich nasledoval. Prišiel som k mojej lavici. Na stoličke boli rôzne farby a bola proste od niečoho zadrbana. Dotkol som sa toho a rozmazal to medzi prstami. Otočil som sa smerom k Seonovi a videl ako sa smejú s Hanom a následne si ťapli. Kokoti chrapunski. Cela trieda sledovala tuto scénu a tvárili sa, že sú v kine na nejakej zábavnej komédii.
Do triedy vošla učiteľka.
"Dobre ráno všetkým, sadnite si na miesta."
"Taehyung posaď sa prosím," kývla mojim smerom a ja som len mohol počuť ako sa všetci snažia zadržať smiech. V triede nastalo pár sekúnd ticho. Snažil som sa s niekym naviazať očný kontakt ale oni sa mi úspešne vyhýbali.
"Hovoril som si, že už nechcem sedieť vzadu" zamumlal som," v poslednej dobe špatne vidím." A s týmito slovami som sa presunul do prednej lavice kde som si sadol vedľa Jungkooka.
Počul som nejakú nemiestnu poznámku zo zadných lavíc a všetci vybuchli do smiechu.
"Tak dosť!" zvýšila hlas učiteľka,"chcem vidieť vaše domace úlohy."
Periférne som zahliadol ako si Jungkook vyložil zošit na lavicu a niečo ešte hľadal v batohu. Zrazu sa zo zadu napriahol Han a vzal mu ho, následne ho podal ďalej dozadu. Videl som Kookov zmätený pohľad, potom si očividne uvedomil, že mu ho vzali tak sklopil hlavu.
"Jungkook kde máš zošit?" spýtala sa ho učiteľka.
"Zobrali mi ho," bránil sa.
"Kto ti ho zobral?" dožadovala sa odpovede učiteľka.
"To neviem.." zamumlal Jungkook a sklopil hlavu. Celu tuto bizarnú situáciu som sledoval ale neodvážil som sa nejakým spôsobom zasiahnuť.
"Niekto tu v triede?"
"Áno," prikyvol.
"Prosím, ten kto vzal Jungkookovi zošit, vráťte mu ho," rozkázala pokojným hlasom učiteľka. No samozrejme nikto sa ani nepohol.
"Takže nebudeme pokračovať pokial Jungkook nedostane svoj zošit," založila si ruky na prsiach.
Ticho.
"Všetci sa postavte!"
"To si robí srandu," zamrmlala Min.
Nikto sa ani nepohol.
"Takže budem musieť ísť k riaditeľovi," dodala už prísnejším hlasom.
"Han?"
"Čo som zase spravil?" začal rozhadzovať rukami.
"Vstaň keď s tebou hovorím!" o dosť zvýšila hlas.
Prekrútil očami ale postavil sa.
"Tak neviem.. Min?"
"Ja som nič neurobila!"
"Postav sa!"
Taktiež sa postavila, založila si ruky na hrudi a sklopila zrak.
"Tak dobre, Seon?" svoj pohľad zarazila na vysokého chlapca v zadnej lavici.
"Áno?" usmieval sa a pohodlnejšie sa usadil.
"Mám ťa snáď žiadať zvlášť?"
"No ja neviem, rad by som si s vami pohovoril zvlášť " zasmial sa Seon.
" A dosť! V momente sa všetci postavte!" zvrieskl učiteľka a všetci vrátane mňa sa postavili.
"Teraz budete stáť pokial Jungkook nedostane svoj zošit. Jungkook ty môžeš sedieť" dodala miernejším tónom.
"Je to na Vás, kľudne tu s vami môžem ostať až do večera," dodala učiteľka a sadla si za katedru.
Všetci celu hodinu stáli a nepovedali ani slova. Zrazu zazvonilo, učiteľka si každého jedného prezrela a odišla z triedy.

"Tak, ty hajzel," Seon venoval tuto vetu Jungkookovi, ktorý sa postavil a rozbehol sa k dverám, lenže v ceste mu zabránil Han...

———————
Viem kapitolka o ničom ale sľubujem, že v tej ďalšej sa to už znovu rozbehne 😅