Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

2. Časť

Horko ťažko som sa obliekol a vydal sa do triedy. Už bolo po zvonení, takže som dostal od učiteľa pekne vynadané. Vôbec ho nezaujímalo, že mám poranenú tvar, ledva chodím. V tejto škole sa nikto o nikoho nezaujíma. Je to tu čistý chaos a bordel. Všade popísané steny, fajčenie na záchodoch je bežné, šikana na dennom poriadku a učitelia sa len prizerajú lebo vedia, že s tým nič nespravia alebo skôr nechcú.

Cely čas som bol zahladený von oknom. Vonku bolo pochmúrne jesenné počasie. Všetko bolo take krásne a temné. Niekedy rozmýšľam, že čo som komu urobil keď boh dopustil aby som mal takýto život.

Tak som bol sústredený na svoje myšlienky, že som si ani nevšimol koniec hodiny - začiatok prestávky. Najhoršia časť. Z premýšľania ma vytrhlo keď mi niekto zozadu pritlačil hlavu o lavicu. No nie niekto, ale Seon.
"Čo je ty mala kurvička? Čudujem sa, že si sa tu ukázal. Tebe asi nestačilo, že?" nevládal som sa brániť.
"Prosím ťa, dnes už stačilo," potichu som zavzlikal. Nechcel som plakať ale bohužiaľ som tomu nevedel zabrániť. Seon sa ku mne nahol a držiac sa za nos sa začal smiať.
"Hovoril som, že tu budeš smrdieť a nás to obťažuje. Myslím, že by sme ťa mali trochu umyť.." povedal vážne. Moje oči vystrelili jeho smerom a ešte predtým ako som sa stihol brániť už tam stali aj ostatní a začali ma vyzliekať. Kopal som, kričal som, škriabal, zmietal sa a prosil. Všetci ostatní sa len prizerali. Do smiechu im ale tiež nebolo. Toto čo robil už bolo moc. O pár minút som sedel v rohu triedy úplne nahý. Han sa usmieval a mával s mojimi vecami nad otvoreným oknom a potom ich nechal spadnúť na mokrý školský dvor.
Bože prosím pomôž mi.
"Prosím už dosť, čo som Vám spravil, že mi nedáte pokoj.." plakal som a triasol sa zimou.
Seon sa kumne blížil pomalými krokmi a neutrálnym výrazom na tvári.
"Povedal som, že smrdíš," dodal a vtedy na mna vylial ľadovú vodu.
"Pozrite sa naňho," smial sa "vyzerá jak zmoknuté kura."
"Seon to stačí," začul som hlboký hlas. Bol to Taehyung.
"Na tu máš, obleč sa," hodil na mňa jeho veci, ktoré mal na telocvik.
"Čo mu to dávaš ty magor ?" vybuchol naňho Seon.
"Už to stačilo.." dodal Taehyung aj keď už nie takým odvážnym hlasom. Tiež mal z neho strach, každý sa ho bal pretože to bol psychopat.
"Ale hovno stačilo! Nebude mi tu nejaká chudera smrdieť pod nosom!" zvýšil naňho hlas.
"No fajn, tak si rob čo chceš," zamrmlal tmavovlasy chlapec a chystal sa odísť. Seon ho chytil a pritiahol k sebe:" niečo sa ti nepáči ty šmejd?"
"Páči, páči.. všetko je v pohode" Taehyung zdvihol ruky v obrannom geste a opustil triedu.
"Boha niekto si tu moc dovoľuje kurva!" rozohnal sa rukami Seon.
Už mi venoval len opovrhujúci pohľad a taktiež odišiel..
Obliekol som si Taeho mikinu a tepláky. Ta vôňa bola omamná. Cely zbytok dňa si ma už nikto nevšímal a ja som v pokoji opustil školu. Po ceste som sa stavil v kaviarni, kúpil dve horúce čokolády a dva kúsky jahodovej torty...

"Maminka som doma," zakričal som do domu a po chvíľke z kuchyne vykukla hlava so širokým úsmevom na tvári, ktorý v momente padol keď si všimla moju doriadenú tvár...

"Jungkookie čo sa ti stalo? Zase oni?" pomalými krokmi sa dostala ku mne a objala ma. Vtedy som sa zrútil a naplno sa rozplakal.
Hladila ma po chrbte a snažila sa ma ukľudniť. Po chvíľke som sa odtiahol a s úsmevom na tvári som zodvihol tašku:"všetko najlepšie"
Oči sa jej rozžiarili a dala mi pusu na čelo aj keď sa usmievala videl som, že ustarany vyraz z jej tvare nezmizol..