Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

21. Časť

Jungkook's pov

Prebral som sa na výraznú bolesť, ktorá vyrážala z miesta medzi mojimi lopatkami. Zmätene som sa obzeral po miestnosti, kým som si neuvedomil, že som v Jinovej ordinácii.Vonku už bola tma, miestnosť osvetlovala iba malá lampička na pracovnom stole. Nikto tu nebol. Bolesť chrbta sa stupňovala a ja som nevedel, či je dobrý nápad sa hýbat.

"Je tu niekto?" zachrapčal som. Mal som vyschnuté v krku a žalúdok sa mi zvieral od pocitu hladu.

"Kde do čerta všetci sú?!" zasyčal som od bolesti počas toho ako som sa snažil dostať na nohy."Jungkook?" prehovoril na mňa nižší chlapec s nečitatelným výrazom v tvári.

"Kto si?" prekvapene som naňho hladel.

"Ja som Yoongi, Jinov spolužiak. Dovolíš aby som ti prezrel ranu?" naklonil hlavu na bok a na jeho tvári sa objavil jemný úsmev. Neodpovedal som iba som skoro nepovšimnutelne prikývol.

"Dobre, posaď sa na postel," rozkázal a ja som tak spravil, počas toho ako on zažínal svetlo. Pomaly mi vyhrnul tričko, čo spôsobilo, že sa mi do líc nahrnula červen.

"Máš to zašité, iba ti previažem ranu. Dobrá správa je, že už to prestalo krvácať," mumlal si popod nos, že som bol rád, keď som počul každé druhé slovo. A tak som iba prikyvoval a nič nehovoril. Ked dokončil svoju robotu pomohol mi postaviť sa na nohy. Podal mi nejaké prášky na bolesť a usadil ma na invalidný vozík.

"Vezmem ťa za Taehyungom. Vieš sú tri hodiny vnoci a postupne každý zaspal. Mal si štastie, že som ťa započul," vysvetloval mi Yoongi zatial čo sme prechádzali cez kuchynu.

"Počkaj," vykríkol som, no vykríkol.. skôr to bol chraplajúci zvuk dožadujúci sa pozornosti, "môžem dostať vodu?" Yoongi iba prikývol a podal mi pohár plný studenej vody. Vypil som ho na jeden nádych a spokojne vydýchol.

Vošli sme do obrovskej miestnosti, v ktorej horel krb a na gaučoch boli rôzne schúlené telá. Rozpoznal som v nich Taehyunga, Hobiho a Jina schúleného v Namjoonovom objatí. Musel som sa usmiat, akí boli rozotimilí.

"Celú noc sa snažili byť hore, pretože sa o teba báli," zašepkal Yoongi a môj úsmev sa rozšíril ešte viac. No zmyzol ked som sa zahladel na Taeho. Do očí sa mi tlačili slzy. Dával som mu to čo sa stalo za vinu. Iba som si povzdychol a zaklonil hlavu aby som videl na Yoongiho, ktorý stál zamnou a podopieral sa o rúčky na vozíku. Keď si ma všimol, usmial sa na mňa.

Bol velmi pekný, ale keď som sa tak rozhliadol po miestnoti, tak som si uvedomil, že každý jeden chlapec čo sa tu nachádza je krásny. Neumrel som? prebehlo mi myslou a ja som sa musel uškrnút nad svojimi hlúpymi myšlienkami.

"Tak čo teraz?" zamumlal Yoongi.

"Nie si hladný?"Nič som nepovedal, iba som horlivo začal prikyvovať. Yoongi sa iba zasmial a odviedol ma spät do kuchyne.

"Čo by si povedal na smaženú ryžu s kimchi?" usmieval sa na mňa zatial čo sa chrbtom opieral o kuchynskú linku.

"Áno, prosím.." zasnene som sa díval do blba.

Yoongi mi uvaril, to čo povedal a spolu sme sa najedli. Po chvíľke predomňa položil hrčnek s hnedou tekutinou, z ktorej stúpala hustá para.

"Kakao?" zasmial som sa prekvapene."To som nepil sto rokov," s úsmevom som si pričuchol k hrnčeku a ucítil ako sa mi ústa plnia slinami.

"Ja ho pijávam každý deň kvôli Jiminiemu," usmial sa keď vyslovil meno pre mňa neznámeho chlapca, "on stále prostestuje, že sám ho piť nechce ale zároveň bez neho nezaspí."

Ja som iba prikyvoval s jemným úsmevom na perách. Vyzeral tak štastne keď o ňom hovoril.

"Poznáš Jimina?" spýtal sa ma keď si uvedomil, že je možné, že rozpráva o niekom o kom ani neviem, že existuje.Zasmial som sa a zavrtel hlavou na nesúhlas.

"Tak to je škoda. Ale nevadí určite sa s ním čoskoro spoznáš. Bude sa ti páčiť. Je to také naše dieťatko v partii. Aj keď niekedy ked sa ožere,.." zamyslel sa ako to má povedat, "proste z dieťatka sa stane taký malý perverzák," mykol plecami a ja som vypleštil oči z tej kombinácii pováh.

"Čo je tu? Kto je?" vošiel do miestnosti rozospatý Jin. Hneď ako ma zbadal vystrelil smerom ku mne.

"Jungkookie, ako ti je? Čo sa ti to zase stalo zlatíčko?" jemne ma objímal.S tým chlapcom som bol dokopy asi pol hodinu a už sa ku mne správa ako moja mama. Ale môžem povedať, že vôbec mi to nevadí.S miernym úsmevom na perách som ho jemne objal spät.

———————
Hm 🤔 Časť oničom ale aj take musia byť nie?🤷🏼‍♀️