Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

15. Časť

Seon ma chytil pod krk a otočil mi hlavu tak aby som mu hľadel priamo do očí.
"Hádam si si nemyslel, že sa dneska neospravedlniš," odstrčil ma.
"Heeeeej môžem ho dneska nakopať ja?" prihrnul sa k nám Han.
"Tak poď, normálne mu napál kámo," zasmial sa Seon.
"Nemrskaj sa Kookie," zašepkal mi do ucha a odstúpil. Prešiel mi mráz po chrbte z toho ako som cítil jeho dych na mojej koži. Han sa napriahol a dostal som ranu priamo do brucha. Bolesť zasiahla celé moje telo, trafil presne. Z úst mi vystrelili sliny a oči mi vybehli od prekvapenia akú bolesť dokáže spôsobiť jedna rana.
"To je nahovno, ešte stojí," rozčuľoval sa Seon.
"Yeon mi prekážal."
"Jak prekážal?"
"To musíš ako filme aby padol po prvej rane."
"Bla, bla veď to ani neni možné," hádali sa tam medzi sebou a ja som pohľadom zavadil o Taehyunga. Videl som, že keby môže tak mi pomôže. Ale nemohol..
Zmietal som sa a snažil sa vytrhnúť. Čím som na seba znovu upútal pozornosť.
"No keď si taký odborník Yeon skús či ho zložíš jednou ranou," potľapkal ho po ramene Seon.
Yeon si popukal kosti na rukách, napriahol sa a schytal som ďalšiu ranu. Tento krat do tváre. Seon sa rozbehol po Yeonovi a drgol ho na stranu.
"Si normálny ty kreten? Čo ho mlátiš do ksichtu? Bude to vidieť!" Kričal a rozhadzoval rukami v panike.
"Tak čo som mal robiť? Ranou do brucha len tak niekoho nezložíš!" Obraňoval sa Yeon.
"Kurva, taký magor blbý," šomral si pod nos Seon a pochodoval okolo.
"Vidíš to Taehyung, keby sa do toho nemiešaš už to mohlo byť hotové," ukázal smerom k Taemu.
"Choď do riti ty chorý magor," zvrieskol naňho Tae.
"Nechaj to na mňa, skúsim to ja," napriahol sa Jeon a znovu zamieril na moje brucho. Odhodilo ma dozadu ale stále som stál na nohách, čo sa im očividne nepáčilo.
"Vidíš hovoril som ti,že takto ho k zemi nedáme" rozčuľoval sa.
"Ježiš, spravím si to sám. Držte ho magori," hneď ako to odpovedal sa rozbehol a kopancom z otočky, mierenym na moje brucho, sa mu konečne podarilo dosiahnuť to čo chcel. Zložil som sa k zemi, cítil som v ústach železnú chuť krvy a pred očami sa mi zahmlievalo, pomaly som upadal do čierno-čiernej tmy.

Taehyung's pov

Videl som ako Jungkook upadol do bezvedomia a ako sa všetci okolo neho zhŕkli.
"Čo je ti hej? Môžeš dýchať? Odpovedaj mi?" Triasol ním Seon.
"Ty si ho kopol priamo do hrude," povedal Han.
"Ja viem," odvrkol Seon.
"Čo teraz?" Spýtal sa Yeon. Seon len pokrčil ramenami.
"Dobre, povedzme, že na dnes je to vybavené a ty Taehyung, pre teba je to poučenie a už ho nebudeš chrániť debilko," otočil sa a odišiel aj so svojimi kumpánmi za zadkom.
"Jungkook! Kookie! Hej!" kričal som po ňom a snažil sa dostať von z tej klietky. Stále bol mimo, nepočul ma. Slzy mi začali stekať po tvary a šialene som začal kopať do dvery od tej skurvenej barabizne do ktorej ma zavreli.

"Hej, čo tak kričíš? Kto ťa tam zavrel?" objavil sa predomnou chlapec s tmavými vlasmi, nezaujatým ale zároveň trochu prekvapeným výrazom v tvary.
Prekvapený vyraz som mu opatoval, lebo naozaj som netušil kde sa tu vzal. Potom som pohľadom prešiel na Jungkooka, načo sa chlapec otočil tým smerom.
"Kurva," zamrmlal, " čo sa mu stalo?" otočil sa smerom ku mne.
"Môžeš ma prosím ťa odtiaľto najskôr dostať?!" zvýšil som naňho hlas.
"Dobre dobre bráško, veď nekrič," s týmito slovami otvoril dvere na klietke načo som sa rozbehol smerom k Jungkoovi.
"Kookie, hej preber sa," hladil som ho po tvári ale keď sa nič nedialo začal som s ním triasť jak zmyslovzbaveny.
"Hej, hej netras tak s ním, niečo môže mať zranené, môžeš mu ešte viac ublížiť" začul som za sebou hlas a po pár sekundách sa ku nám sklonil ten chalan.
"Tak čo mám robiť?," zúfalo som naňho hľadel, "do nemocnice ho nemôžem vziať, bol by z toho problém a on by dostal ešte viac," zaťahal som sa za vlasy.
"Môj brat chodí na medicínu, mohol by sa nanho pozrieť," zamumlal. Iba som prikyvol a vzal Jungkooka na ruky.
"Tak poďme," zavelil a vydal sa bohvie akým smerom.
"Inak ja som Hoseok," žmurkol na mňa a pokračoval v ceste.

——————————
Prepáčte dávno nebola časť kvôli škole, ale kvôli vírusu nám zavreli školu takže mám teraz trochu viac času.