Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

10. Časť

Taehyung's pov

Kráčali sme po chodbe, sem tam som sa na Kookieho otočil a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Keď sme prechádzali okolo chalanov zrazu som si všimol ako sa na nás rozbehli a Jungkooka strhol nabok, ktorý sa následne rozutekal preč a mňa pritiskli o stenu. Než som sa spamätal už Kook ležal na zemi kvoli Hanovi, ktorý ho stihol dobehnúť. Snažil sa újsť a odplaziť preč, lenže ho držal za nohu. Z očí mu vyšli slzy keď videl ako sa Seon rozbehol jeho smerom a kopol ho do brucha, inštinktívne sa stočil do klbka a snažil sa dýchať. Dostával rany do hlavy, do brucha, do chrbta, proste po celom tele. Plakal, kričal, prosil ale nikto mu nepomohol iba to všetci sledovali. Snažil som sa dostať preč z ich zovretia ale nepustili ma, načo som následne otočil hlavu aby som to nemusel sledovať.

"Tak čo ty srab, ty sa neospravedlníš?" zhodil ho na zem a kolenom sa mu zaprel o chrbát. Za vlasy mu vytiahol hlavu, čo spôsobilo, že na všetkých videl. Do očí sa mu znovu nahrnuli slzy, toľké poníženie, čím si to zaslúžil? Bolo mi ho neskutočne ľúto, tak veľmi som mu chcel pomôcť.

"Tak a teraz pekne povieš: som vyjebaný bonzák a Taehyungova malá kurvička. Tak aby to počuli aj baby," zavrčal. Pohľadom som prešiel na dievčata z našej triedy, ktoré sa začali smiať. Bola medzi nimi aj Kyu. Síce sa nesmiala ale nepripadalo mi, že by jej to extrémne vadilo.

"Nič som nepočul, počuli ste niečo baby?" dožadoval sa odpovede Seon.

"Hej Seon kašlite už nato.." povedala Kyu . Seon ešte silnejšie zatiahol Jungkooka za vlasy, čo už nevydržal a s plačom povedal:"S-som vyjebaný bonzák a Tae-taehyungova malá kurvička." Teraz som už dosť dobre počul, že sa úplne rozplakal. No jeho plač bol sprevádzaný smiechom celej školy.

"Hej Seon je normálne, že takýto chudák nosí takéto tenisky?" prišiel k nemu Jae a ukázal na Jungkookove topánky.

"Ty si športovec, že nosíš takéto tenisky?" zasmial sa Seon, tenisky mu vyzul a niekam odhodil.

"Jeho mama je športovkyňa, alebo ocko bol?" povedal niekto zozadu a všetci sa začali smiať, aj keď vedeli, že Kookova mama je chorá a otec mŕtvy.

Pichlo ma pri srdci. Nevedel som prečo sa tak cítim ale vedel som len jedno a to, že si to ten chlapec nezaslúži. Cítil som ako mi steká slza po tváry, ktoru som sa snažil rýchlo zotrieť kým si to niekto všimne. Ale bohužial som to nestihol.

"Aha Seon, Taehyung sa rozreval!" upozornil na mňa Han, ktorý ma stále aj s Yeonom držal pri stene.

Seon vybuchol do smiechu a priblížil sa ku mne.

"Vedel som, že ho trtkávaš ale nečakal som, že si doňho buchnutý," povedal mi s posmešným tónom. Ja som iba odvrátil pohľad a snažil sa ho ignorovať.

"On sa to nesnaží ani poprieť!" vykríkol na celú chodbu.

Všimol som si Jungkookovho zmäteného pohľadu, ktorý mi venoval, skoro nepovšimnutelne som sa naňho povzbudivo usmial a svoj pohľad opäť venoval Seonovi. Keď som chcel už niečo dodať tak zazvonilo.

"Okej tak na dnes to už stačilo ale zajtra sa už ospravedlníš poriadne jasné?" venoval pohľad Jungkookovi a všetci sa rozišli do tried.

Pozrel som sa naňho a znovu plakal. Prišiel som k nemu, vzal ho na toalety kde som mu zmyl z tváre krv. Bol pri me tak blízko, že naše nosy sa dotýkali.

"Kašlem na to," šepol som, za pás si ho pritahol bližšie a naše pery spojil do jemného bozku. Nehýbal som s nimi a čakal na jeho reakciu. Po chvíľke keď sa z toho spamätal sa zapojil, viac mi netrebalo a náš bozk som prehĺbil. Jemne som mu prešiel rukou od pásu až na zadok, načo vzdychol a ja som využil situáciu a začal objavovať jazykom jeho ústa. Keď sme sa po pár minútach oddelili, tak som ho len jemne pohľadil po líčku a vydal sa späť do triedy.

—————————
Ooo prvá pusa! Aká krásna romantická chvíľa že? 🤤.. ale nemali by sme sa moc tešiť 😶